Nioh 2 – The Complete Edition – Samurajská cesta opäť na PC

Zo Souls-like hry Nioh 2 sa minulý rok mohli tešiť majitelia konzol PlayStation 4. Team Ninja prišiel s komplexnejšou a rozsiahlejšou záležitosťou, ktorá mohla konkurovať tým najlepším zástupcom žánru (aspoň podľa našej recenzie a i zahraničných ohlasov). A hoci sa radím medzi hráčov, ktorí radi hrávajú na konzole, pokračovanie úspešného akčného RPG z roku 2017 som zámerne vynechal. Rozhodol som sa takto najmä kvôli skúsenostiam s predchodcom, ktorý mi jasne ukázal, že takto svižná a dynamická záležitosť si priam žiada minimálne šesťdesiat FPS za sekundu a tých by som sa na platforme od spoločnosti Sony nedočkal. Tak či onak, neubehol ani rok a druhé Nioh prišlo v kompletnej edícii na osobné počítače. So šesťdesiatimi snímkami za sekundu, so všetkými DLC a dokonca i s bonusovým obsahom v podobe exkluzívnych kozmetických doplnkov. Porazil však ambiciózny sequel úspešný originál spred štyroch rokov?

Recenzovaná verzia: PC

Do prvého Nioh som svojho času investoval solídne množstvo herného času. Steam aktuálne hlási zhruba sedemdesiatpäť odohraných hodín, čo rozhodne nie je málo (i keď na pomery žánrových záležitostí ide o štandardnú hernú dobu). Dodnes si pamätám na deň D, kedy som sa dočkal recenznej kópie a pustil sa do dovtedy najlepšej vydanej variácie na koncept, s ktorým svojho času prišiel herný dizajnér a režisér Hidetaka Miyazaki. Áno, aj takmer po štyroch rokoch si stojím za názorom, že Team Ninja pod taktovkou Koei Tecmo prišiel s najideálnejšou kombináciou inšpirácie a vlastnej dizajnérskej inovácie.

Ak by som si mal pomôcť s inou, úplne odlišnou, dlhoročnou hernou sériou, povedal by som, že Dark Souls je Mortal Kombat a Nioh je pre zmenu vizuálne opulentnejší Tekken. Temnejšie ladená bojová záležitosť vyšla celé dva roky pred svojou farebnejšou “kópiou”, pričom Bandai Namco v zásade kompletne pretransformovalo bojový koncept Mortal Kombat. Na druhej strane je však pravdou, že v deväťdesiatych rokoch boli obdobné bojovky značne populárne a úspešné. No to nič nemení na fakte, že Nioh priznane vychádza z Dark Souls, a ak si správne spomínam, ani raz mi to počas likvidovania japonských démonov a bohatej fauny i flóry nevadilo. Vývojári prišli s efektívnou a fungujúcou schémou, ktorú ale zrýchlili približne o päťdesiat percent. Z môjho pohľadu ide dodnes o najväčší rozdiel medzi Nioh a Dark Souls hrami (Sekiro budeme na chvíľku vedome ignorovať). Záležitosť Team Ninja sa pýši neúprosným tempom, ktoré nie je pre každého. Bez ďalšieho zdržiavania sa však pustime do herných útrob veľkolepého sequelu, ktorý je nepochybne jedným z najkomplexnejších RPG titulov posledných rokov.

Kde je Geralt?

Pôvodný Nioh bol svojho času prezentovaný ako Zaklínač z prostredia feudálneho Japonska (minimálne v tuzemských weboch a článkoch). Niet sa čomu čudovať, nakoľko hlavný hrdina William Adams (ktorý bol mimochodom skutočnou historickou postavou) naozaj pripomínal poľského zabijaka monštier – akurát toho menej narozprával a súložil s menším počtom herných hrdiniek. Ale inak šlo o takmer do najmenších detailov prepracovanú kópiu knižného, herného, no a najnovšie i seriálového hrdinu mnohých mužov a nepochybne i žien.

Nanešťastie, hrateľnej verzie obľúbeného, takmer nič hovoriaceho, protagonistu sa v pokračovaní nedočkáte. Tentokrát si vytvoríte vlastný charakter, pričom tak učiníte prostredníctvom tradičného creator režimu, ktorý je známy z ďalších podobných záležitostí. Ešte predtým, ako si načrtneme samotný príbeh, by som rád upozornil, že ide o pomerne typický character creator, ktorý v zásade ničím nevybočuje zo zaužívaných konvencií. Takže nie, nemôžete si upraviť veľkosť penisu ako v poľskom RPG Cyberpunk 2077, no na druhej strane môže mať vaša postavička mohutnú bradu drevorubača a dievčenské vrkoče s temným emo líčením. Viete si ale vytvoriť rozpolteného samuraja Jina Sakaia z Ghost of Tsushima alebo Miu Wallace z tarantinovej, ikonickej, dialógovej gangsterky Pulp Fiction.

Spomínam si, že pred tými štyrmi rokmi mi prišiel príbeh originálneho Nioh podivne vyrozprávaný. Častokrát som sa v ňom stretával so situáciami, kedy som si nebol celkom istý, čo sa pred mojimi očami práve deje. Niežeby ma brzdila jazyková bariéra alebo neochota ponoriť sa do mýtického sveta, v ktorom sa história snúbi s fantáziou bohatej dobovej kultúry, ale dianie mi jednoducho nedávalo dokonalý zmysel (i keď treba dodať, že celá premisa sa dá vo finále zhrnúť do jedného slova – Pomsta).

Pokračovanie je na tom v mojich očiach omnoho lepšie. Hoci je protagonista mĺkvejší než virtuálna verzia historického hrdinu (áno, uhádli ste, tento hrdina pre osvieženie nerozpráva vôbec), naratívna línia je relatívne prehľadná a scenáristicky jasne vedená. Fantazijný príbeh je pritom lemovaný historickými udalosťami a generálmi, o ktorých sa dočítate v ľubovoľnej encyklopédii alebo hranom historickom dokumente (na Netflixe si inak môžete pozrieť sériu Age of Samurai, ktorá do veľkej miery adaptuje podobnú tematiku). Rozprávanie vďaka tomu pôsobí uveriteľnejšie a to i napriek tomu, že ide o zjavnú fikciu plnú nadprirodzených prvkov.

Tvorcovia však šikovným spôsobom využívajú znalosti histórie a naratívna línia sa teda opiera o hmatateľný realistický základ. Podobne ako vo výbornom Souls opuse s názvom Sekiro: Shadows Die Twice, táto pomyselná barlička dopomáha výsledku, pri ktorom je prítomnosť neviazanej fikcie evidentná. Prítomné pozadie mu však dodáva na akejsi zvláštnej skutočnosti. Až máte pocit, že by sa tento kolos o démonoch a magických kryštáloch mohol v realite odohrať rovnako v druhom Nioh.

Na začiatok tiež možno zmieniť, že druhý diel pokračuje v segmentovaní príbehu do hlavných a vedľajších misií, ktoré sa odohrávajú na rôznych lokáciách. Inými slovami, dizajn je o niečo menej dômyselný ako v prípade tímu okolo majstra Miyazakiho. Z interného pohľadu jednotlivých oblastí si tvorcovia vystačia i s menšou plochou, ktorú dokážu spravidla adekvátne využiť. Tento krok je každopádne pochopiteľný. Zatiaľ čo Lordran je efektne vystavaným a dokonale prepojeným labyrintom stúpajúcich alebo klesajúcich koridorov, prítomný epický príbeh sa odohráva na mnohých miestach, ktoré by jednoducho nebolo možné logicky skombinovať, aby pôsobili ako celistvý svet.

Ran

Prejdime však k tomu, čo je vzhľadom na žáner to podstatnejšie. Azda najdôležitejším aspektom je súbojová súčasť, od ktorej sa odvíjajú i všetky ďalšie zložky. V roku 2017 som hovoril o vysokej náročnosti, ktorá nepochybne preverí vaše hráčske schopnosti. Čo si však myslím o bojovaní (ktoré je takmer identické ako naposledy) po odohraní titulov ako Bloodborne, Sekiro, Nioh či remasteru prvého Dark Souls? Nuž, buď som už skúsenejší, alebo sa natoľko zlepšili moje schopnosti, keďže dnes si už ani zďaleka nemyslím, že Nioh 2 (ani jeho predchodca) je až tak náročnou záležitosťou.

No, aby som nikoho nezavádzal, na výzvu sa, samozrejme, musíte pripraviť. Vývojári totiž v nijakom ohľade nepoľavili a ani neučinili hru jednoduchšou. Pokiaľ však máte Souls hry doslova v malíčku, neraz možno budete vedieť odhaliť i “zákerne” umiestnených protivníkov a to aj v situáciách, kedy prechádzate lokalitu po prvýkrát. Team Ninja totiž evidentne využíva know-how, ktorým je známe FromSoftware a po stovkách nahraných hodín nie je až tak náročné odhadnúť, kedy je pre vás nachystané smrť prinášajúce prekvapenie v podobe instantného zabitia.

Autori však nerobia vôbec nič zle, nakoľko sú protivníci v jednotlivých oblastiach rozmiestnení tak, aby vám spôsobovali čo najväčšie problémy. To znamená, že budete musieť sami nachádzať prostriedky, ako ich oklamať a využiť chybičky v umelej inteligencii a prítomných move setoch. Tie sú spravidla veľmi rozumne vytvorené a dávajú priestor k obrane, útoku i nápaditosti (využívanie predmetov, strelných zbraní a podobne). Šliapne občas autorská noha niekam mimo? Určite áno. Hitboxy príležitostne pokrivkávajú a niektoré nepriateľské útoky pôsobia trochu neférovo, dokonca ignorujú pravidlá nastavené samotnými vývojármi. No mimo týchto občasne sa vyskytujúcich maličkostí ide o bojovú slasť tých najvyšších kvalít.

Yojimbo

Pocity pri bojovaní sú extatické, strhujúce a aj po desiatkach hodinách dych vyrážajúce. Zásluhu na tom má nielen mimoriadne zábavný súbojový systém, ale aj audiovizuálna stránka, ktorá i pri opakovaných prechodoch lokáciami zaistí, že vás strety neprestanú baviť. Zvuky znejú výborne a parádne dotvárajú bojový ruch. Nejde pritom iba o rinčanie nárazov chladných zbraní, podstatnou súčasťou zážitku sú i okolité zvuky v podobe pazvukov najrôznejších monštier, hukot prírody alebo bojiska, v ktorom sa v daný moment nachádzate. Nerád by som tvrdil, že imerzia je tak vehementná ako v prípade už zmieneného epitafu konzol PlayStation 4, teda Ghost of Tsushima, no Nioh 2 k tomu nemá až tak ďaleko.

Stále pritom platí, že pozorovanie oponentov a rýchle reflexy sú základom k úspešnému skoleniu prítomných samurajov, ninjov a nespočetného množstva ohavných mytologických beštií. Práve explorácia a vlastné odhaľovanie následne formuje unikátne taktiky, ktoré budete využívať naprieč celou hrou a pravdepodobne i v ďalších obdobných tituloch (ak zistíte, že vám hardcore žáner zachutil). Úprimne sa priznám, že ma trochu mrzí to, že táto schéma už pre mňa nepôsobí tak sviežo, nekonvenčne a prekvapujúco. Predsa len, mám za sebou bohatú tvorbu japonského FromSoftware, mám za sebou Nioh a taktiež i testovanie Mortal Shell a prológu hororovejšie poňatého Hellpoint. V podobných hrách sa preto rýchlo orientujem a s relatívnou ľahkosťou preniknem do ich podstaty a štýlu variácie základného konceptu z druhej polovice predminulej dekády.

No, ak ste úplným nováčikom, majte sa na pozore. Prvé minúty, hodiny, možno i desiatky hodín nemusia byť jednoduché. Ak ste nikdy nehrali žiadnu Souls hru, vedzte, že Nioh 2 bude krutý, nepríjemný, príliš rýchly a nebude s vami jednať v rukavičkách. Protivníci do vás budú sekať, hádzať bomby, trhať vaše telo na kusy a pojedať jeho zvyšky. A to sme stále iba v prvej úrovni, ktorá je relatívne prevareným čajom oproti neskorším výzvam, ktoré vás čakajú a neminú. Tí skúsenejší sa teda môžu pripraviť na adekvátnu výzvu, v ktorú pravdepodobne aj dúfajú.

Predtým, než sa pustíte do hrania, vás každopádne čaká vcelku dôkladná tutoriálová sekvencia, ktorá vás nielenže zoznámi so všetkými dostupnými zbraňami, no relatívne jednoduchou formou sú vám predstavené aj základné elementy, ktoré si budete musieť osvojiť. Tento tréning pritom nie je limitovaný počtom pokusov alebo skolených sokov, takže v tutoriáli viete stráviť i niekoľko hodín a dobehnúť zameškané skúsenosti (ak ide o vašu prvú skúsenosť s týmto subžánrom).

Hodí sa podotknúť, že mechaniky jednotlivých postojov zostávajú zachované, takže v praxi neustále prehadzujete rýchle, stredné a ťažké útoky. Nie je to však nutnosťou, nakoľko vám nikto nebráni v nepretržitom využívaní slabých, no zato v pozoruhodnej kadencii sypaných útokov, ktoré rozštvrtia (doslova) nejedného neprajníka s mečom, kladivom alebo magickým odachi v rukách. Strety boli dynamické už minule, no pokračovanie ponúka ešte plynulejší a tým pádom rýchlejší zážitok. Zážitok, ktorý je plný pestrofarebných efektov a vizuálneho pozlátka, čo však môže niekomu prekážať, nakoľko sa neraz stáva, že na obrazovke vzniká neprimeraný chaos. Len si skúste predstaviť, že na vás vyskakujú desiatky čísel signalizujúcich poškodenie, do toho z vašich sokov blčia rôznofarebné plamene, vy zbesilo sekáte ohnivou zbraňou na všetky smery, ochraňuje vás neustále sa točiace mačacie klbko a aby toho nebolo málo, na neohrozeného hrdinu sa rútia ďalšie nepriateľské jednotky. Stručne povedané, nie je vždy jednoduché nájsť na vašom monitore pomyselný sever a nezriedka sa vám z prítomnej bubliny plnej efektov zatočí hlava.

Jeden samuraj

Nezabudlo sa ani na inovácie v podobe nových a doteraz nevídaných nebezpečenstiev. V niektorých častiach musíte napríklad cestovať cez realitu démonov, kde sú vaše útoky slabšie a naopak tie protivnícke silnejšie. Vaše Ki (stamina) sa dobíja pomalšie, no koridormi blúdiace monštrá vás dokážu takmer neustále zasypávať útokmi. No a vývojári si i napriek tomu povedali, že to nestačí. Pri konkrétnych ofenzívach môžete využívať špeciálnu obranu, ktorá vám umožní odraziť masívny zásah a preniesť sa tak z defenzívnej pozície do ataku. Unikátni a mimoriadne horliví bossovia sú samozrejmosťou, ktorej sa nevyhnete. Funkčný a v niektorých pasážach lepší, respektíve náročnejší, level dizajn vám rovnako nedá vydýchnuť. Lukostrelci budú z vyvýšených pozícií páliť po vašom hrdinovi a medzitým sa samurajovia začnú hrnúť z temných kútov. Skrátka, budete mať čo robiť, aby ste ich útoky odrazili.

Samozrejme, nové problémy si vyžadujú i nové prostriedky k deštrukcii nepriateľských šíkov. Tentokrát ste sčasti Yokai (rozumej démon), takže po nabití príslušnej sily môžete svoju vnútornú beštiu vypustiť a zasiať protivníka sériou svižných útokov. Asi netreba prízvukovať, že je nutné dôkladne plánovať podobné ataky, keďže nechcete, aby vyšli navnivoč. Svoje zastúpenie tu majú i kombá, ktoré od vás vyžadujú konkrétny počet úkonov alebo transformáciu bojového postoja, aby ste mohli súpera prekvapiť efektným zakončením, ktoré ho bude stáť život. Pochopiteľne, vývojári pridávajú i nové predmety so špeciálnymi vlastnosťami, ktoré sú taktiež k úžitku. Len si predstavte, ako dôležité je kompletné brnenie, ktoré vám takmer po každom zabitom oponentovi regeneruje zdravie. Alebo meč, ktorý pôsobí efektívnejšie v temnom svete démonov. Nezabúdajte, ide o RPG, takže zvolenie si ideálneho setu brnení a zbraní je kľúčom k rozlúsknutiu náročnosti.

Tieto kombinácie pritom trochu menia tradičný Souls koncept na bojovú záležitosť v štýle značky Tekken. Samozrejme, jednotlivé špeciálne zakončenia nie sú až tak komplexné, avšak prítomnosť množstva rôznych zbraní, praktických vylepšení a v neposlednom rade i premeny na démona vytvárajú solídny počet užitočných kombinácii a premyslených taktík. Tie môžete následne využiť v početných bitkách a naozaj brutálne krvavých stretoch mečov, kde ak sa vám podarí zvíťaziť nad mierne komplikovanými kombináciami útokov, odmenou vám budú jatka plné zaslúženej satisfakcie. Tá sa dostaví opakovane. Či už vás poteší vytúžený loot, postup úrovňou alebo len uspokojujúci element bojového systému, satisfakcia sa jednoducho dostaví.

Cesta samuraja

Pokiaľ ste pripravený na mohutnú výzvu a naozaj kruté akčné RPG plné vzájomne zlepených systémov a podsystémov, s Nioh 2 – The Complete Edition nemôžete šliapnuť vedľa. Čakajú na vás stovky protivníkov, tisícky súbojov, tuhé strety s obrovskými bossmi a k tomu atraktívna tematika v exotickom prostredí, ktoré sa navyše pýši brilantným (i keď technicky mierne zastaralým) spracovaním a úchvatnou farebnou škálou.

V svojom žánri ide o jednu z najkomplexnejších záležitostí, ktorú momentálne nájdete na trhu a vďaka množstvu už zmienených súčastí, v tomto ohľade hravo prekonáva i to najlepšie zo Souls tematiky, čiže prvé Dark Souls. A hoci je aktuálnych dvanásť mesiacov ešte len vo svojom úvode, adepta na hru (alebo port) roka tu už máme. Áno, dámy a páni, druhý Nioh je tak dobrý a až tak zábavný. Bažíte teda po veľkolepom akčnom zážitku, ktorý uspokojí vášho taktického ducha i sadistické chúťky pri porciovaní priľahlého obyvateľstva v stredovekom Japonsku? Práve ste našli svoj titul, ktorého PC port bez problémov funguje a pokiaľ si k svojmu master race delu pripojíte i gamepad, môžete schmatnúť uchigatanu a pustiť sa do útoku.

Komentuj!