Rise of the Rōnin – Problémy v Japonsku

Štúdio Team Ninja má za sebou bohatú históriu, veď budúci rok oslávi 30. narodeniny. Ich prvé roky sa spájali výlučne s bojovkou Dead or Alive, no následne dorazil Ninja Gaiden, hack-and-slash počin, ktorý ukazoval, že s vývojármi možno počítať i mimo bojoviek. Presuňme sa však do roku 2017, kedy v spolupráci so Sony Interactive Entertainment dorazil Nioh, souls-like akčné RPG inšpirované skutočnými udalosťami, pretože práve tento titul dokázal štúdio, minimálne v našich končinách, dostať do povedomia širšieho publika. Nebolo to spôsobené iba popularitou soulsoviek, ale aj kvalitou, ktorou výsledný počin oplýval. Tím patriaci pod Koei Tecmo následne svoj talent na podobné hry potvrdil s Nioh 2, prequelom k prvej časti, no aj minuloročnou hrou Wo Long: Fallen Dynasty. Po oznámení Rise of the Rōnin si asi väčšina myslela, že opäť dostaneme veľmi podobný zážitok, no tento raz je to predsa len inak.

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Rise of the Rōnin, ako sa novinka od Team Ninja volá, totiž opúšťa vody souls-like, i keď v konečnom dôsledku je to trochu komplikovanejšie. Titul totiž prináša voľbu obtiažnosti, no ak si zvolíte tú najnáročnejšiu, môžete sa tešiť na podobné trýznenie, ako v prípade Souls hier. I obnovovanie väčšiny nepriateľov po použití „bonfiru“ v hre nechýba, no napriek tomu ide o prístupnejší titul, ktorý sa pokúša cieliť na širšie publikum. Narozdiel od Souls hier tu je totiž dôležitý aj príbeh, ktorý je jasne daný a nemusíte ho lúštiť skrz rôzne zápisky, poznámky, notesy a podobne. Hneď na začiatku však musí padnúť aj upozornenie pre fanúšikov Ghost of Tsushima (ku ktorým patrím i ja), že Rise of the Rōnin nie je kópiou hry od Sucker Punch, nesnaží sa ísť v jej šľapajách a ak by ste si ju chceli kúpiť iba z dôvodu, že hľadáte v podstate to isté len od niekoho iného, môžete sa popáliť.

Nepokojné obdobie

Rise of the Rōnin sa odohráva v 19. storočí počas Boshinskej vojny, v rokoch Bakumatsu, záverečnej časti obdobia Edo. Nejde však o historicky presný počin, takže nejde o žiaden dokument mapujúci konkrétne historické udalosti. V hlavnej úlohe je zlá situácia v samotnom Japonsku, ktoré sužuje mimo iné cholera, no i príchod cudzincov, čo je pre mnohých obrovským tŕňom v oku. Ani správanie sa japonskej vlády neprispieva k upokojeniu situácie. Do tohto chaosu sa votriete aj vy s vašou postavou, ktorú si môžete ľubovolne prispôsobiť vďaka komplexnému editoru. Ak vám nevyhovuje hrdina pripravený vývojármi, môžete pokojne toto dobrodružstvo absolvovať ako černoch s žltými vlasami, červenými očami a výškou, ktorú by závidel nejeden basketbalista. Ide, pochopiteľne, o extrémny príklad, no chcem ním iba poukázať na to, že vývojári v tomto smere hráča nijako neobmedzujú. Okrem situácie v Japonsku má príbeh aj linku priamo súvisiacu s hlavnou postavou, pretože, ako už ukázali aj ukážky, hlavný hrdina mal v detstve po boku ešte niekoho, takzvanú Blade Twin. Obe postavy boli v detstve zachránené postavou Bladesmith pred smrťou a naverbované do spolku Veiled Edge, no ich spoločná cesta sa v úvode hry skončí.

Samotný príbeh veľmi rozoberať nebudeme, no prišiel mi zaujímavý, dialógy dobre napísané, samozrejme, ak budeme brať do úvahy, v akých vodách sa pohybujeme. Hra, ktorá by bola lineárna a išla vyložene iba po jednej príbehovej linke, by v ideálnom prípade mala byť v tomto ohľade prepracovanejšia, no Team Ninja odviedli fajn prácu. Najmä ak zohľadníme skutočnosť, že príbeh je možné ovplyvňovať voľbami v rozhovoroch a misiami, na ktoré sa vypravíte. Vašu cestu totiž môžete smerovať buď proti vláde, alebo budete plniť misie pre vládu, čo má za následok, otváranie, prípadne zatváranie si ciest k niektorým linkám a postavám. Samozrejme, je tu aj možnosť hrať akoby na obe strany, no úplne neutrálne sa správať nemožno. Ide o veľmi dôležitý prvok príbehu a celkového zážitku, pretože vaše rozhodnutia môžu spečatiť, i keď nechtiac či nedopatrením, osud postavy, ktorú ste si obľúbili. Najlepšie na tom ale je, že som si nejeden raz hovoril, ako by sa veci odvíjali, ak by som sa rozhodol inak, čo sa mi nestáva až tak často. Nejde totiž o prvú hru, ktorá dáva na výber, no väčšinou ma iná cesta než mnou zvolená veľmi nezaujímala. Veľmi zaujímavý prvok je „Testament of the Soul“, ku ktorému sa dostanete v priebehu príbehovej kampane. Oceňujem, že ho vývojári do hry zakomponovali, no o čo konkrétne ide vám prezrádzať nechcem. Nebudem vám kaziť zážitok, no ak sa do hry pustíte a postupom času na predmet narazíte, verím, že mi dáte za pravdu.

V hre nechýba ani možnosť online kooperácie, hoci využiť ju nie je nutné. Mnohé misie, predovšetkým tie najdôležitejšie, totiž neabsolvujete osamote ale s jedným alebo dvoma spoločníkmi, ktorých si môžete vybrať zo zoznamu postáv, s ktorými ste sa zoznámili a máte s nimi ako-taký vzťah. Pochopiteľne, ak máte v zozname postavy lobujúce za vládu, na protivládnu misiu ich zavolať nemožno, no je to logické. Tieto postavy buď môže ovládať umelá inteligencia, prípadne iný hráč niekde na druhom konci sveta. Každá z postáv má nejaké unikátne schopnosti, takže je dobré zvoliť si správnu zostavu, minimálne vám to uľahčí život. Každú z postáv, ak sú ovládané umelou inteligenciou, môžete ovládať i vy, prepínanie je dostupné. Ide taktiež o dôležitý prvok a určité uľahčenie hry, pretože ak hlavná postava padne v boji no máte ešte k dispozícii liečivo, môžete ju ošetriť a tým pádom sa ihneď vracia do akcie. V zásade tak máte väčšinou k dispozícii až tri pokusy zdolať nepriateľov, než úplne zomriete a vrátite sa k najbližšiemu checkpointu. V tomto ohľade je škoda, že umelá inteligencia nepriateľov na vašich kolegov až do odhalenia nereaguje, takže ak niekto povedzme spadne zo strechy, nepriatelia ho zreteľne vidia, nereagujú na neho. Samozrejme, stretnete sa s tým aj v iných hrách, no je trochu škoda, že tomu je tak i tu. Na druhej strane, v prípade ak kolegu bude ovládať hráč, asi pozornosti hliadok neujde.

Keďže je Rise of the Rōnin hra s otvoreným svetom, je mapa posiata aj vedľajšími úlohami, ktoré môžete, ale aj nemusíte plniť, no pripravíte sa jednak o odmeny z toho vyplývajúce, no i možnosť odomknúť si nejaké vybavenie či upevnenie vzťahu z tou či onou postavou. Vývojári sa v prípade vedľajších misií nesnažili o znovu vynájdenie kolesa, takže nás čakajú záchranné misie, hľadanie stratených vecí, odpravenie škodnej na druhý svet, sledovanie, fotenie, likvidácia nepriateľských buniek a podobne. Variabilita však nie je zlá, čo oceňujem.

Správny postoj je cestou k úspechu

Team Ninja už v Nioh predstavili dôležitú súčasť súbojového systému, a to rôzne bojové postoje. Tu síce sú prezentované v podobe odlišných bojových štýlov, no pointa je rovnaká. Táto mechanika nechýba ani v ich novinke, pričom je veľmi dôležitou časťou súbojov, predovšetkým tých náročnejších. Ukazovateľ vedľa zdravia nepriateľa jasne dáva najavo, či je aktuálny štýl účinný, neutrálny alebo neúčinný voči nepriateľovi, ktorého máte označeného. Prepínanie je veľmi jednoduché, no občas aj chaotické, najmä ak čelíte veľkej skupine oponentov. Ovládanie je síce dobre rozvrhnuté, no vcelku dosť komplexné, čo môže viesť k občasnej neprehľadnosti. Tak či onak, súboje sú zábavné a súbojový systém výborný, no o nich asi iba málokto pochyboval.

Ak by som sa vrátil k spomenutej neprehľadnosti, uvediem ako to je myslené. Štýl boja totiž meníte stlačením R1 a posunutím pravej analógovej páčky smerom vľavo/nadol/vpravo. Zároveň si však stlačením R1 a šípkami vľavo/vpravo na D-Pade meníte inventár priradený k šípkam, keďže k dispozícii máte až tri strany predmetov. R1 a šípky nahor/nadol zase menia zbrane, keďže máte k dispozícii dve sečné zbrane a dve na diaľku. Iba samotný D-Pad bez R1/L1 slúži na používanie predmetov z inventára. Tlačidlo R1 spolu so štvorčekom alebo trojuholníkom zase spúšťa špeciálne útoky/obranu. Stlačením L1 a šípok na gamepade zase meníte dostupné postavy, čiže niekedy, najmä teda v zápale boja môže nastať chaos, minimálne teda v mojom prípade. Kombinácii je veľa a hoci všetko dáva zmysel a je od seba oddelené, niekedy jednoducho urobíte niečo čo ste nechceli a môže to viesť aj k smrti. Nechcem aby to vyznelo ako kritika, pretože autori vám veci vysvetlia, fungovanie jednotlivých ovládacích prvkov je vizuálne znázornené, skôr mi ide na poukázanie toho, že Rise of the Rōnin je predsa len komplexná a náročnejšia hra, než spomínaný Ghost of Tsushima.

Veľmi dôležitým prvkom súbojov je parírovanie, bez ktorého sa zaobídete iba ťažko. Nehovorím, že to nie je možné, no predovšetkým súboje s bossmi sú bez odrážania útokov v správnu chvíľu zdolateľné iba s veľkými obtiažami. Na druhej strane, neprišlo mi, že by hra bola extrémne prísna vo veci časovania odrazu ako napríklad Sekiro: Shadows Die Twice od FromSoftware. Stačí trocha cviku a ide to.

Azda najdôležitejšie je, že súboje sú mimoriadne zábavné, uspokojujúce a nestalo sa mi, že by som sa im vyhýbal, skôr naopak. K dispozícii je aj kradmý, alebo ak chcete stealth postup naprieč misiou, i keď úplne sa súbojom ani v takom prípade vyhnúť nemožno. Je to z dôvodu, že obyčajných nepriateľov síce viete na jednu ranu poslať na onen svet, avšak veliteľov, respektíve silnejších oponentov prepadnutím odzadu maximálne zraníte. Zaujímavý je aj priťahovací hák, vďaka ktorému si možno, ak vás ešte neodhalili, nepriateľa pritiahnuť k sebe a taktiež ho automaticky na jednu ranu usmrtiť, hoci túto schopnosť je nutné si najskôr odomknúť. Je pravdou, že to pôsobí neuveriteľne a na niekoho možno aj komicky, no nehráme sa tu na nejaký simulátor, takže v tom ja osobne problém nevidím.

Keďže ide o akčné RPG, k dispozícii je levelovanie postavy, učenie sa nových vecí (tie sú rozdelené do 4 kategórií) podľa toho, aký štýl hrania preferujete a aj rôzne druhy oblečenia, ktoré majú rôzne bonusy, ako napríklad väčšia pravdepodobnosť vypadnutia liečiva z nepriateľa, menšie poškodenie, lepšie bránenie sa a podobne. Tieto bonusy má ako oblečenie, tak aj pokrývka hlavy, obuv, rukavice, no nad rámec toho ešte možno využiť špeciálny predmet, ktorý sám o sebe pridáva nejaké bonusy. Je teda na vás, ako si svojho hrdinu prispôsobíte a ktoré bonusy vám budú vyhovovať najviac, na výber je toho skutočne veľmi veľa. Okrem toho je tu aj možnosť upravovať základňu, kde možno manipulovať so vzhľadom, nábytkom a tak ďalej, čiže ani v tomto smere sa vývojári nedržali skrátka a ponúkajú hráčom ďalší prvok hrateľnosti.

Škaredé káčatko?

Na mnohých fórach a i v diskusiách pod trailermi či postmi na sociálnych sieťach som sa často stretol s tým, že ľudia hru označovali ako škaredú, nehodnú 70€, ako z obdobia PS3 a podobne. Je to síce zvláštne, keďže ju nemali možnosť hrať, i keď rozumiem, že ukážky priamo z hrania čo-to o grafike napovedali, nech už berieme alebo neberieme do úvahy kompresiu videa. Áno, graficky hra nevyniká, neverím tomu, že niekde bude zápoliť o ocenenie v kategórii najkrajšia hra roku 2024, no v žiadnom prípade nie je škaredá. Mám možnosť testovať hry na 75“ 4K 120Hz televízore, ktorý dáva možnosť prezrieť si grafickú stránku celkom dobre a aj na takejto uhlopriečke ma hra Rise of the Rōnin ničím neurážala.

Áno, Team Ninja by už mal prejsť na nový engine, ich technológia už má najlepšie obdobie za sebou, no stále dokáže vytvoriť pekné scenérie, navodiť správnu atmosféru, efektne rozprsknúť krv z nepriateľov kade-tade a plniť svoju funkciu. Či už sa rozhodnete pre framerate, kvalitu grafiky alebo ray-tracing, ani v jednom prípade hra nebude škaredá, hnusná a podobne. Na druhej strane, vyzdvihovať grafickú stránku do výšin nemožno, štandard už je predsa len niekde inde. Asi najvýstižnejším slovom je, že grafika je „hrubá“ a chýba jej akési začistenie. Ani animácie nie sú najlepšie, no ak ste hrali predošlé tituly od Team Ninja, viete čo očakávať. Okrem už spomínaných režimov grafiky je inak k dispozícii aj zamknutie frameratu, možnosť vypnúť motion blur, hĺbku ostrosti, chromatickú aberáciu, vignetáciu či filmové zrno/šum, takže sa s nastaveniami dá trochu pohrať. Osobne mi najviac vadilo výrazné doskakovanie objektov a že ulice miest sú dosť prázdne, v tomto smere by som uvítal zlepšenie.

Na druhej strane, audio je bezproblémové. Osobne som zvolil japonský dabing, keďže anglický sa mi do podobných hier nehodí, no i ten je bezproblémový, aspoň čo som pre overenie otestoval. Sprievodná hudba je podarená, dobre dopĺňa dianie na obrazovke, v tomto smere výhrady nemám. Čestina v tomto prípade k dispozícii nie je, takže na to treba myslieť, najmä ak máte s cudzími jazykmi problém.

Čo sa týka nejakých problémov, na nič zásadné som počas hrania nenarazil. Áno, občas sa mŕtvola vtipne trepotala na zemi ako ryba na suchu, asi dva razy som natrafil na levitujúce predmety, aj sa jeden nepriateľ po kolená prepadol do podlahy, avšak hra mi ani raz nespadla a nerobila žiadne psie kusy, takže v tomto smere nemám nejaké veľké výhrady. Mnoho hier s otvoreným svetom má aj po oficiálnom vydaní množstvo problémov, dokonca aj závažných, tu sa vývojári posnažili a minimálne v mojom prípade mi dopriali bezproblémový zážitok.

Ako to dopadlo?

Rise of the Rōnin je zábavná a v konečnom zúčtovaní podarená hra. Čím dlhšie som s ňou trávil čas, tým viac si ma získavala na svoju stranu, a to má naozaj efektný úvod. Nerobí síce nič revolučne, no zdarne mixuje prvky z rôznych hier, berie si inšpiráciu či už z predošlých titulov štúdia alebo od FromSoftware a v konečnom dôsledku ich mieša funkčne. Nemyslím si, že sa Rise of the Rōnin bude objavovať medzi kandidátmi na hru roku, no určite bude patriť k hrám, ktoré si nájdu miesto medzi tým kvalitným, čo nám tento rok prinesie. A v rámci svojho žánru, pravdepodobne, bude patriť k tomu najlepšiemu. V nadpise spomínané problémy v Japonsku sa tak, našťastie, spájajú s príbehom hry a nie jej výslednou kvalitou.

Vedenie PlayStation Studios vsadilo na overenú spoluprácu s Team Ninja a urobilo dobre. Vývojári im totiž obohatili portfólio konzolových exkluzivít o ďalší podarený počin, hoci na tie úplne najvyššie méty sa v tomto prípade nesiaha. To ale z môjho pohľadu nie je problém. Pri hraní som sa bavil, rád som sa k hre vracal a objavoval, čo ponúka. Pokiaľ máte chuť na výlet do historického Japonska, máte radi samurajskú tematiku alebo akčné RPG, v takom prípade na vás už zajtra čaká titul, ktorý stojí za pozornosť, avšak netreba od neho čakať niečo prelomové alebo nevidené. Dobrú zábavu a solídnu výzvu však bezpochyby áno.

Komentuj!