KARMA: The Dark World – Orwellov 1984 v praxi

Nie je žiadnou novinkou, že hororových hier je v posledných rokoch ako húb po daždi. Prísť s niečím novým je už vskutku náročné a udržať si pozornosť hráčov je ešte väčšia výzva. Preto je vždy príjemným prekvapením, keď sa občas objaví hra, ktorá nepôsobí ako narýchlo vytvorený projekt, no reálne do nej tvorcovia investujú svoj čas, aby ju urobili čo najlepšou. Poďme si teda predstaviť titul KARMA: The Dark World, ktorý toto bez okolkov spĺňa.

Recenzovaná verzia: PC

Ústrednou postavou je špeciálny agent menom Daniel McGovern, ktorý pracuje pre spoločnosť Leviathan ako osoba skúmajúca spomienky. Leviathan totiž vládne tvrdou rukou a ich cieľom je mať nemysliacich pracujúcich ľudí, ktorí budú fungovať ako dobíjacie batérie. Rozumej fungovať nepretržite a dobiť svoju energiu prostredníctvom modrej tekutiny, ktorá vráti energiu. Napriek tomu však existuje v tomto svete, ktorý bol silne inšpirovaný knihou 1984 od Georga Orwella (dokonca ju máte možnosť viackrát objaviť) aj nejaký odboj, ktorý sa snaží Leviathana a ich hlavný počítač “MOTHER” oslabiť a vrátiť ľudstvu stratenú slobodu. A kľúčom k tomu je práve Daniel.

Hneď na úvod musím tvorcov z Pollard Studio pochváliť, pretože hra v mnohom nadmieru prekonala moje očakávania. Už viackrát som sa nechal nalákať na horor, ktorý z ukážok vyzeral zaujímavo, no vo výsledku som ostal sklamaný. Tu to však neplatí. V prvom rade je Karma zasadená vo svete, kde neexistuje reálne žiadna sloboda, dokonca ani len myslenia. Spomienky sú skúmané za účelom získavania informácií ohľadom kohokoľvek, kto by nejakým spôsobom mohol chcieť zničiť teror, ktorý Leviathan zaviedol.

Námet je však jedna vec, kľúčovým elementom, ktorý činí tento zážitok skutočne kvalitným sú tunajšie postavy. Tým, že skúmate ich myseľ, chodíte v ich spomienkach, a zisťujete, akí sú vlastne v skutočnosti. Dokážete ich pochopiť a súčasne si postupne uvedomujete, že mnohí z nich sú iba nešťastní zo svojho vlastného života. Sean Mehndez, ktorý je vykresľovaný ako zradca a terorista, je primárne zúfalý otec, ktorý chce pre svoju dcéru len to najlepšie, no jeho vlastné mentálne zdravie sa mu rozpadá. Rovnako tu máte aj sebavedomú Rachel, ktorá pôsobí skoro až nedobytne, no v jej vnútri sa ukrýva tak smutné, až tragické tajomstvo, že mi jej bolo neuveriteľne ľúto.

Práve tu Karma získava najviac plusových bodov, pretože je nanajvýš potrebné, aby sme voči postavám cítili nejaké tie emócie. Nakoniec, aj náš hlavný hrdina Daniel síce pôsobí ako nepodplatiteľný špeciálny agent, no v priebehu zápletky bude jeho myseľ testovaná obrovským množstvom spomienok, ktoré ho ukážu v úplne inom svetle. Opäť ide o veľmi dobre spracovanú myšlienku, ktorá nakoniec vyústi do veľmi silného a emóciami nabitého finále. Nechcem však prezrádzať priveľa, takže sa presuňme zase trochu ďalej.

Spokojnosť u mňa vládne aj s vizuálnou stránkou. Občas mi možno prekážalo využívanie veľkého množstva červenej farby a skutočnosti, že hra je často veľmi tmavá, no aspoň to nijakým spôsobom nenarúša atmosféru, ktorú sa snaží budovať. Celkovo teda môžem povedať, že grafika je viac než solídna. Prostredia aj postavy sú dobre nadizajnované a pôsobia skutočne, nezabúda sa na malé detaily ako napríklad odrazy v zrkadlách a je vidno, že tvorcovia chceli, aby hra vyzerala čo najlepšie. V úvode ma akurát prekvapil pohľad z okna, kde rôzne predmety neustále mizli a objavovali sa skrz zvláštne glitche. Nemyslím si ale, že ide o chybu, ale skôr úmyselný nápad, ktorý mal ukázať ilúziu, ktorú sa Leviathan snaží budovať.

No keď som to už načal, musím spomenúť, že úvod prináša celkom slušný zmätok. Vôbec som nechápal čo sa vlastne deje, kto som, ani kam mám ísť. Mal som obavy, že chaos bude niečo, s čím bude hra operovať aj naďalej, no to sa našťastie nestalo. Keď sa však spätne na všetko dívam, s celkovým kontextom to nakoniec dáva reálny zmysel. No musíte sa pripraviť na to, že spočiatku budete premýšľať, čo sa vlastne deje a kde ste sa to ocitli. Podstatné je každopádne jedno. Idete získať svoje spomienky.

Po stránke hrateľnosti by vám nemala hra predstavovať žiadny výraznejší problém. Pokiaľ ste v minulosti hrali akýkoľvek hororový walking simulator, nestratíte sa. Väčšinou budete len čítať správy, riešiť relatívne jednoduché hádanky a liezť ventilačnými šachtami. Okrem príbehových hádaniek však na vás čaká ešte aj niekoľko náročnejších, ktoré sú vždy uložené v špeciálnych farebných krabičkách. Musíte zvoliť jednu zo štyroch možností a odmenou vám bude figúrka, ktoré môžete počas hry zbierať. Nájsť v nich niekedy logiku je však celkom náročné, a pokiaľ sa rozhodnete nesprávne, krabička sa zamkne a už ju znovu neotvoríte (iba pokiaľ reštartujete hru).

Je však skvelé, že postupne sa do hry zapájajú ďalšie elementy, ktoré ju nejakým spôsobom ozvláštňujú. Za najlepší príklad považujem získanie fotoaparátu, ktorým budete môcť odhaliť anomálie počas skúmania spomienok, pričom fotografovaním ich môžete rovno zlikvidovať. Rovnako to vyústi aj v jeden dosť nápaditý a celkom strašidelný boss fight. Je pravda, že hra má ešte jednu oblasť, v ktorej budete môcť bojovať s väčším protivníkom, no skutočný súboj si tu užijete len raz. A to je vlastne škoda – párkrát sa tu objaví niekoľko zaujímavých nápadov, ktorú sú však iba ojedinelé.

Úplne som nebol spokojný ani so skutočnosťou, že ako hráč nemôžete ovplyvniť správanie Daniela. Párkrát som úprimne nerozumel jeho správaniu a výsledkom bolo vyvrcholenie v druhej časti, kde mi dáva zmysel jedine skutočnosť, že nechcel, aby ho odhalila MOTHER. Jeho následná reakcia však hovorí za všetko a bolo by skrátka zaujímavejšie, keby ste mali sami možnosť rozhodnúť sa, na ktorú stranu sa prikloníte.

Napriek tomu však môžem napísať, že KARMA: The Dark World je veľmi kvalitným hororovým titulom. Pokiaľ hľadáte zaujímavý žánrový prírastok plný rozličných nápadov, potom maximálne splní všetky vaše očakávania a dočkáte sa i solídne napísaného príbehu. Hra rozhodne má svoje nedostatky, no oproti titulom ako aj nedávny Chorus of Carcosa pôsobí ako niečo, čo si rozhodne zaslúži vašu pozornosť. Pokiaľ teda hľadáte niečo na 6 až 8 hodín s vydarenou atmosférou a dostatočne atraktívnym námetom, možno už ani nemusíte hľadať.

Komentuj!