Dollhouse: Behind the Broken Mirror – Desivá púť za spomienkami

Ak patria horory medzi váš obľúbený žáner, či už na filmovom plátne, v knihe alebo v hernom prevedení, tak už máte určite svojho favorita, ktorý vám dokáže nahnať najviac hrôzy. Desivé vraždiace či posadnuté bábiky sú jednou z možností. Kto by dnes nepoznal Chuckyho či Annabelle. V podobnom duchu živých bábik prichádza aj čerstvo vydaná hra Dollhouse: Behind the Broken Mirror. Ak je vám názov tejto hry povedomý, tak sa nemýlite. Pod taktovkou štúdia SOEDESCO vyšla už v roku 2019 hra označená len ako Dollhouse. Ich najnovší počin je tak vo viacerých ohľadoch s pôvodným Dollhousom podobný, no nebudeme na základe toho robiť unáhlené závery. Poďme sa spoločne pozrieť, čo nám Dollhouse: Behind the Broken Mirror ponúka a či sa do neho oplatí investovať drahocenný čas.

Recenzovaná verzia: PC

Nový Dollhouse je ďalšou indie hororovou hrou z mnohých, takže je dosť náročné len na základe jej stručného popisu, obrázkov a traileru povedať, čo nám chce vlastne ponúknuť. Hneď v úvode však musím napísať, že najviac ma prekvapil jej záver. V tomto prípade však nešlo o ukončenie príbehu, ale, čo je trochu prekvapivé, o záverečné titulky. Na jej tvorbe sa totiž podieľalo aj štúdio Grindstone, ktoré sa nachádza na Slovensku. V akej veľkej miere, to mi nie je známe, no aj tak ide o vcelku zaujímavý detail. V tomto bode som však už mal o hre určitý obraz, ktorý táto drobnosť, bohužiaľ, veľmi neovplyvnila.

Dollhouse: Behind the Broken Mirror nám predstaví smutný príbeh Elizy de Moor, ktorá po nehode skončila v psychiatrickom ústave. Stratila pamäť a pohľad na svoj odraz v nej vyvoláva ďalšie záchvaty amnézie. Ošetrujúci lekár, doktor Stern, jej každopádne ponúkne experimentálny liek, ktorý by jej mal pomôcť dopracovať sa k strateným spomienkam a k pravde o jej minulosti. Účinky lieku sa však neprejavia pokojom na lôžku, ale je potrebné sa vrátiť tam, kde sa všetko začalo, teda do Elizinho rodiska. Jej rodina sa venovala vyrábaniu animatronických bábik, ktoré sa správali skoro ako ľudia. Príbeh Elizy je tak zameraný práve na tieto bábiky, rodinnú tragédiu a podivné experimenty. Hra vás tak zavedie do opustenej dediny Ravenhill, sídla Dollhouse, močiaru či cirkusu. Každá oblasť je svojím spôsobom špecifická, čo je popri pomerne zaujímavému príbehu asi tým najlepším prvkom titulu.

Dollhouse sa tvári ako akčná adventúra, no nie je to úplne tak. Už na začiatku hry si všimnete, že máte obmedzený inventár, ktorý si môžete rozširovať hľadaním kufríkov. V inventári tak nájdete príbehové predmety, zbrane, muníciu a rôzne iné drobnosti. Muníciu do rôznych zbraní si tak budete musieť vyrábať kombinovaním predmetov práve v inventári. Postupne nájdete v hre štyri zbrane, ktoré by mali vykazovať odlišné vlastnosti, no hra sa často správa dosť nevyspytateľne, a tak budete mať väčšinu času pocit, že je absolútne jedno, ktorú zbraň používate. Boj s nepriateľmi (rôznymi druhmi bábik) je dosť stereotypný až otravný. Je úplne jedno, kam nepriateľov trafíte, takže väčšinou budete skôr počítať, koľkokrát potrebujete nepriateľa trafiť, než padne, a tak môžete prebiť vybavenú zbraň.

Už od začiatku budete mať pocit, akoby hra bola zbúchaná veľmi narýchlo a niekto do nej nechcel vraziť čo i len cent navyše. Možnosť rýchlej voľby v inventári platí len pre lekárničku (ktorou je spomínaný liek) a prvú pištoľ. Zvyšné zbrane akosi rýchlu voľbu nemajú, preto si ich budete musieť vyberať manuálne z inventára. Získavanie dodatočných zbraní je vlastne voliteľnou úlohou, no akosi si neviem predstaviť dohrať to všetko len s prvou pištoľou, keďže tak od polovice som už ani nemal možnosť vyrábať do nej muníciu. Tým pádom mi teda ležala v inventári bez munície až do úplného konca. Nepriatelia sú rôznorodí, ak si teda odmyslíme, že všetko sú bábky a doslova do všetkých treba vystreliť rovnaký počet nábojov. Zo stereotypu vás tak vytrhnú len dva súboje s bossmi.

Názov hry „Behind the Broken Mirror“ mal pravdepodobne odkazovať na to, že prostredníctvom zrkadiel sa niekoľkokrát vrátite do minulosti. Vtedy sa rozpadnutý svet okolo vás na chvíľu opraví a vy sa tak stretnete so svojou sestrou Enorou. Tieto momenty v minulosti sú však dosť krátke a veľa vám toho nepovedia. Dokonca v nich nemáte k dispozícii ani zbrane či prístup do inventáru. Čo po návrate do reality často spôsobuje bug, že vám titul neumožní sa vybaviť zbraňou či zapnúť inventár. Je to však len zlomok z chýb, na ktoré v priebehu hrania narazíte.

Vcelku by ma inak zaujímalo, prečo vývojári preferujú v hororových hrách extrémne pomalú chôdzu. V tomto prípade však, našťastie, môžete navoliť beh, keďže chôdza je prakticky nepoužiteľná a skôr vám bude spôsobovať vrásky na čele. Problém spočíva v tom, že ak vás nepriatelia zrania, tak sa vám automaticky beh prepína na chôdzu. No a v návale boja si to ani nevšimnete, čo vedie často k vašej smrti, keďže ukazovateľ zdravia je veľmi nečitateľný. Boj je, dá sa povedať, hlavnou náplňou hry, no je tak mizerne spracovaný, že keby tu vôbec nebol, tak by asi nikomu nechýbal. Dollhouse vlastne celý čas pôsobí ako walking simulátor, do ktorého bola na poslednú chvíľu nasilu zapracovaná akčná zložka. Najtragickejšie pôsobí každopádne močiar, kde Eliza nemôže skákať a nesmiete tam ani vkročiť do vody. Problémom však je, že kvôli absencii skákania sa tak či tak vo vode ocitnete a čo je horšie, tak v tomto prípade sa budete hrať doslova na ponorku, aby ste sa vrátili na zamýšľanú trasu.

Zaujímavým prvkom je určite cirkus, v ktorom budete musieť vyhrať lístky, aby ste mohli postúpiť ďalej. Aspoň na papieri, keďže v tomto momente už zrejme budete vedieť, že v hre nič ideálne nefunguje, ani fyzika. Celkovo vás čakajú tri minihry: hádzanie loptičiek do úst klaunov, triafanie pohybujúcich sa terčov a, samozrejme, hádzanie obručí na kolky. Najhoršie je na tom posledná zmienená minihra, keďže hra v podstate neumožňuje hodiť obruč tak, aby na kolkoch aj ostali. Vyhráte ju v podstate len vďaka náhode, čo je dosť škoda.

Vcelku inak poteší, že Dollhouse má aj oficiálnu českú lokalizáciu. Spočiatku som sa bál, že pôjde o translátorový preklad, no nakoniec tak tomu nie je. Súčasťou hry sú aj hádanky, no ak čakáte, že sú naozaj nápadité, potom vás musím sklamať. Väčšina z nich je spájaná so strieľaním v určitom poradí, hľadaním číselných kombinácii alebo rôznych predmetov, potrebných na ďalší postup. Priznám sa, že hneď prvá ma vyviedla z miery, lebo nebola napísaná na nejakom lístočku, ale priamo na tabuli umiestnenej v hre, kde bola taktiež napísaná v češtine. S hádankami je však spojený aj jeden dosť významný bug. Viackrát sa mi stalo, že príbehový predmet sa mi objavil v inventári duplicitne. Daný predmet však neviete vyhodiť a už ho nemáte kde použiť, takto som mal teda na konci hry zbytočne obsadených päť políčok v inventári.

K technickej stránke som sa už viackrát okrajovo vyjadril, takže po tejto stránke s nejakým zázrakom nepočítate. Už na prvý pohľad hra vyzerá dosť zastaralo a všade je taká tma, že baterku ani nebudete vypínať. Dollhouse je síce postavený na Unreal Engine, ale po grafickej stránke vyzerá veľmi nevkusne. Často som mal pocit, že som sa vrátil tak do roku 2006 a nie že hrám niečo, čo vyšlo ani nie pred mesiacom. Zvuk je na tom často ešte horšie. Dabing je nevýrazný, zvuky zbraní sú tlmené a neprirodzené. Hudba sa zapína často znenazdajky. Viackrát som mal pocit, že sa mi už pokazili reproduktory, lebo z ničoho nič zavládlo doslova hrobové ticho. Oproti iným hororovým hrám má Dollhouse až 6 hodín, čo je v tomto prípade asi viac na škodu ako k úžitku, keďže takto máte príliš dlho na očiach jej nedostatky.

Dollhouse: Behind the Broken Mirror mal pôvodne vyjsť už v januári, odklad však hre veľmi nepomohol. Príbeh je oproti nedávno recenzovanému Chorus of Carcosa pomerne pútavý, čomu pomáha aj česká lokalizácia. Od začiatku do konca je však vidieť, že buď vývoj prebiehal narýchlo alebo len tvorcovia nemali dostatok financií. Mnohé nápady sú v zásade dobré, no keďže neboli dotiahnuté ani do polovice a technická stránka nie je taktiež žiadnym zázrakom, hru tak s čistým svedomím odporúčať nemôžem.

Komentuj!