TOP 10 najväčších sklamaní roka 2019

V priebehu každého roka sa dočkáme množstva titulov, technologických noviniek, prípadne hardvéru, ktorý nás poteší. Tituly nezriedka ohurujú hráčov svojím grafickým stvárnením, obdivuhodným level designom, náročnosťou, príbehom alebo súbojovým systémom. V súčasnosti majú herní vývojári k dispozícii veľké množstvo technológií a spektrum žánrov, takže naprieč dvanástimi mesiacmi sa nám pod hráčske ruky dostanú indie tituly, frenetické FPS akcie, lineárne príbehové hry, prípadne akčné adventúry, ktoré kladú dôraz na boj a exploráciu. Niektoré sa vydaria, trhajú predajné rekordy a v recenziách sa im darí viac než dobre. Iné sa pred vydaním pýšili prezentáciami, ohurovali svojimi mechanikami a tvorcovia nešetrili nemalými sľubmi. Takéto hry však nakoniec dopadli inak ako autori zamýšľali, pretože ich hráči označili nelichotivou nálepkou s nápisom sklamanie. Aj v tomto roku sa ich urodilo viacero, no viac už v našom špeciáli TOP 10 najväčších sklamaní roka 2019.

Na začiatok treba dodať, že vychádzame z osobných skúseností, svetových aj tuzemských recenzií a nezabúdame ani na hráčske ohlasy. Pochopiteľne, pri zostavovaní výslednej desiatky nechýbala ani istá dávka subjektivity, preto je možné, že sa vaše názory nebudú zhodovať s tými našimi. Už na začiatok vás teda vyzývame, aby ste sa podelili o svoje herné sklamania za súčasný kalendárny rok. Bez ďalšieho otáľania sa však pozrime na našich desať hrozných, ktorí hráčov podľa všetkého sklamali zďaleka najviac.

10. Blair Witch

Prezentácia hororového projektu Blair Witch naznačila, že druhý diel Layers of Fear nemal pri vývoji až tak vysoké postavanie ako tento titul. Bol pritom predstavený pomerne rýchlo, nakoľko sme ho po prvýkrát videli na E3 konferencii tohto roku a rovno v auguste sme si ho mohli kompletne zahrať. Herná adaptácia jedného z najznámejších hororov však trpí mnohými zbytočnými chybami. Nezriedka pôsobí zbytočne zdĺhavo a neustále chodenie je už po prvej polhodine úmorné, čo pomerne aktívne ničí celý zážitok z nepríjemne pôsobiacich hôr a mysteriózne poňatej zápletky. Blair Witch tým pádom zapadá medzi všednými, nie príliš atraktívnymi hororovými titulmi, ktoré nemajú takmer žiadnu šancu stať sa zapamätateľnými, alebo nebodaj úspešnými. A to je od vývojárov, ktorý svojho času výrazne zaujali prvým dielom Layers of Fear naozaj smutný a sklamania hodný výkon.

9. Layers of Fear 2

Bloober Team Team po druhýkrát. Títo poľskí vývojári sa posledné roky snažia desiť hráčov netradičným spôsobom (možno dodať, že ich tvorba je silne inšpirovaná demom P.T.). Hľadajú nové postupy a inovácie, pričom pracujú s netradičnými prostrediami, kde sa snažia zachytiť určitú umeleckosť a vyššiu hodnotu. Na začiatku sa im to vcelku darilo a úspech slávili aj v recenziách. Futuristický Observer zdanlivo potvrdil, že nešlo o žiadnu náhodu a Layers of Fear 2 bol ostro sledovaný už len kvôli veľkému úspechu svojho predchodcu. Nakoniec to však nedopadlo podľa želaní fanúšikov. Mohlo sa popýšiť atraktívnym prostredím a vyhraním sa s filmovou tematikou, avšak jeho lineárnosť, častokrát neúspešné pokusy o strašenie a vlažné tempo z neho urobili projekt, ktorý je nielenže zabudnuteľnejší ako predchodca, ale dokonca v mnohých aspektoch horšie prevedený.

8. Crackdown 3

Na pokračovanie futuristickej open world akcie s názvom Crackdown sa čakalo takmer nekonečnú dobu. Konkrétne deväť dlhých rokov, kedy si vydanie titulu vzal pod svoje krídla Microsoft a postupom rokov sľuboval mnohé funkcie. Ako lákadlo na tretí diel série si vývojári zaplatili Terryho Crewsa, ktorý je známy svojimi komickými vlohami a väčšina zverejnených propagácii pôsobila vďaka jeho špecifickému prejavu zábavne. Túto zábavu sa však nepodarilo jednoznačne preniesť do finálneho produktu. Crackdown 3 je dlhým výletom do minulosti, kedy nám stačil prostý príbeh a množstvo akcie. Dnes to už nefunguje až tak dobre, aspoň nie v takejto forme, ktorá rezignovala na akékoľvek prijímanie nových pravidiel a moderných postupov. Samozrejme, dá sa oceniť nonstop akčná nálož, ale futuristické mesto po čase začne pôsobiť nudne a nezáživne. Humorných hlášok je ako šafranu a multiplayer, ktorý mal pôvodne ťažiť z cloudovej deštrukcie chýbajú hráči, keďže väčšina z nich tento mód odinštalovala po prvých dvoch hrách. Novinka v sérii je tak zrejme posledným klincom do truhly archaickej značky a len málokto bude teraz ochotný s touto IP pracovať, čiže pravdepodobne definitívne upadne do zabudnutia.

7. The Sinking City 

Hier inšpirovaných svetom hororového a mýtického spisovateľa H. P. Lovecrafta nikdy nie je dostatok. Nanešťastie však nikdy neslávili neskorší úspech spisovateľovej tvorby a spravidla šlo o mierne nadpriemerné adventúry, prípadne bizarné experimenty, v rámci ktorých sa takzvane dojila popularita Cthulhu. Len zriedkavo sa na hernej scéne objaví projekt ako Stygian, ktorý má svoje chyby, ale pôsobí ako plnohodnotný počin so zaujímavým príbehom, perfektne vystihnutou atmosférou, v ktorom sa šikovne kombinujú adventúrne prvky s bojovými pasážami. Nanešťastie, The Sinking City nie je takýmto titulom. Štúdio Frogwares takmer odpradávna vynikalo v tradičných detektívnych adventúrach, čoho dôkazom je ich séria o britskom Sherlockovi Holmesovi.

Poctivé vypočúvanie, hľadanie stôp, vyšetrovanie a rozpletanie kurióznych prípadov. Všetko zmienené nájdete i v potápajúcom sa meste, akurát je detektívna zložka obohatená o psychedelické prvky a mrazivo temnú atmosféru. Vývojári sa však rozhodli zakomponovať do hry i akčné pasáže a to očividne nebol najlepší krok. Ukrajinskí autori podľa všetkého príliš nevedia narábať so survival prvkami a vďaka krkolomnejším pohybom (ktoré sprevádzajú takmer každú ich hru) pôsobí strieľanie častokrát strnulo, až otravne. Keď k tomu pripočítate technické problémy a zbytočne implementovaný a nie veľmi vábne pôsobiaci otvorený svet, razom zistíte, že v hernom odkaze Lovecrafta nie sú zďaleka najväčším problémom paranormálne javy.

6. Ancestors: The Humankind Odyssey

Patrice Désilets je známy najmä vďaka prvým trom titulom značky Assassin’s Creed a rozprávkovému Prince of Persia: The Sand of Time, ktoré mnohí považujú za najlepší diel originálnej trilógie. Jeho spolupráca s francúzskym Ubisftom sa neskôr rozpadla a dlhé roky sme od tohto vizionára nedostali žiaden nový projekt. Teda až doposiaľ. Vydáva svoju očakávanú novinku Ancestors, kde sa zhostíte úlohy člena opičieho klanu a cestujete naprieč desaťročiami evolúcie. A práve to je možno hlavným problémom. Hra trvá príliš dlho, kde sa dĺžka jej hrateľnosti pohybuje okolo päťdesiatich hodín, pričom pri úmrtí môžete stratiť obrovské množstvo postupu. Samotná hrateľnosť neponúka až toľko koľko by mohla, keďže je podmienená pomerne netradičným konceptom a ten pôsobí viac-menej ako evolučná učebnica, než titul, ktorý by nás mal zabávať. The Humankind Odyssey je vďaka tomu vyčerpávajúcim zážitkom, ktorý zrejme nechcete zažiť druhýkrát, ak sa teda vôbec dopracujete k samotnému záveru. Patrice sa takmer po celej dekáde vracia s počinom, ktorý po toľkom čakaní väčšinu hráčov a fanúšikov ambiciózneho autora skôr sklamal.

5. Rage 2

Tvorba štúdia Avalanche ide za poslednú dobu dolu vodou. Just Cause 4 bol ďalšou výbušnou akciou značky, ale svoje generické korene sa mu nepodarilo skryť ani za tú najkrajšie spracovanú explóziu na hernej scéne. Na robotickú survival akciu Generation Zero sa zabudlo pár týždňov po vydaní a v súčasnosti ju sleduje a hrá len málokto. Zďaleka najväčší záujem však vzbudzovalo pokračovanie frenetickej akcie s názvom Rage 2. Paradoxne, z toho najlepšieho aspektu tohto titulu cítiť veľký vplyv id Software, ktorý zabezpečili bezchybný, parádne ozvučený, ohlušujúci akčný zážitok so zaujímavými schopnosťami, ktorý je brutálny, svižný a očakávane bezchybný, ostatne ako sa na autorov najviac ikonických strieľačiek deväťdesiatych rokov patrí. Prítomný otvorený svet je však nezaujímavý, mdlý a väčšina questov sa topí v generickej náplni, samozrejme až na výnimky, ktoré sa dočkali zapamätateľných lokácii. Príbeh vám pritom vyšumí z hlavy pár dní po tom, čo novinku dohráte. Rage 2 síce neodchádza so sklopenou hlavou ako porazený, ale sklamaným pocitom sa nevyhol snáď žiadny fanúšik predchodcu, ktorý zákonite očakával po rokoch ozajstný posun vpred.

4. Days Gone

Na Days Gone sa upieralo mnoho pohľadov. Jedná sa totiž o jednu z posledných exkluzivít pre platformu PlayStation 4 (zostávajú už len The Last of Us Part II a Ghost of Tsushima), zombie tematika pritom spravidla vzbudí veľký záujem, no a okrem toho na hre pracovalo Bend Studio, ktoré svoj posledný veľký úspech na hlavnej platforme Sony zažilo v roku 1999, konkrétne s projektom Syphon Filter, kedy sa táto špionážna akcia dočkala metascore 90%. V prípade ich najnovšieho projektu sa nejedná o úplne najšťastnejší comeback, nakoľko hráči a recenzenti prijali zombie survival akciu pomerne rozporuplne. Niektorí, ako napríklad naša recenzia, ocenili obrovský svet, skĺbenie akčných a brutálnych prestreliek s preživšími a mordovania obrovských hôrd živých mŕtvych, bohatý arzenál zbraní a technické spracovanie. Ostatným rozvláčny prístup príliš nesadol, odsúdili častokrát genericky pôsobiace questy a vlastne ich ani nezaujal hlavný hrdina menom Deacon Saint John.

Tak kto má vlastne pravdu? Zrejme oba tábory. Napríklad práca s cutscénami pôsobí zvláštne, dlhé nahrávacie obrazovky vedia po čase prekážať, avšak postupom v príbehu zábavnosť stúpa, rovnako i záujem o prítomné charaktery a celkové dianie. To však nič nemení na fakte, že hráči zostali pomerne sklamaní, čo sa prejavuje aj na hodnoteniach, keďže Days Gone má výsledné metascore 71%, čo nutne neznamená, že ide o zlú hru hodnú zatratenia. Väčšina Sony exkluzivít sa každopádne pohybuje okolo hranice osemdesiat až deväťdesiat percent a mnohí hráči očakávali identickú kvalitu i tomto prípade. Následkom toho si z hrania odnášali primárne zmiešané dojmy, ktoré neskôr prerástli v trpké sklamanie.

3. Tom Clancy’s Ghost Recon: Breakpoint 

Ubisoft sa nepoučil ani tentokrát. Po vlažne prijatom Ghost Recon: Wildlands sa pokúsili napraviť reputáciu kedysi surovej militantnej akcie s realistickými prvkami, avšak francúzski vývojári to urobili tak trochu po svojom. Priniesli väčší, ale zato menej detailný, nelogicky usporiadaný a zo širšieho hľadiska prázdny svet. Zapojili do hry hereckého ťahúňa menom Jon Bernthal, avšak hlúpy príbeh, miestami hrôzostrašné dialógy a kladenie dôraz na dejové cestičky a absolútne zbytočné možnosti v rámci rozhovorov s postavami úplne zahodili jeho potenciál a rovnako aj potenciál atraktívneho prostredia, ktoré by si zaslúžilo zaujímavejšiu zápletku. Vizuálne titul nijako nevyčnieva a to ho pritom sprevádzalo kvantum technických problémov. Jazdný model zostal katastrofálny a tentokrát už ani nemáme k dispozícii počítačom ovládaných spolubojovníkov.

Čo teda autorom nakoniec zostalo? Primárne kvalitné strieľanie, ktoré funguje na poli dynamických prestreliek i taktickej eliminácie. Adrenalínové boje na obrovských poliach, komorné prestrelky v interiéroch a nezabúda sa ani na loot, ktorý stimuluje k ďalšiemu hraniu a je prítomný všade navôkol. To sú aspekty, na ktorých Breakpoint stojí, ale súčasne možno hovoriť o elementoch, ktoré absolútne do série Ghost Recon nepatria. Pôvodné ukážky pritom naznačovali inteligentnejších protivníkov, príklon k survival elementom, ale nakoniec nedošlo ani na jedno zmienené. Nový Ghost Recon je teda premárnenou príležitosťou a hlavne nepríjemným sklamaním, ktoré nielenže neteší skalných fanúšikov značky (tí so slzou v oku sledujú, čo sa stalo s militantnou IP), rozhnevalo aj fanúšikov dnes tak populárneho looter shooter žánru.

2. Wolfenstein: Youngblood

Ach B. J., kde sú tie zlaté časy, keď sme sa plahočili nemeckými hradmi, kosili príslušníkov armády Adolfa Hitlera v čiernych uniformách, načúvali nemeckým nadávkam a užívali si bezchybne spracovanú akčnú slasť. Dnes z tvojho odkazu zostal zábavný gunplay a brutálne porciovanie oponentov, ale takmer všetko ostatné sa zničilo ako nechválne plány Tretej šíre. Youngblood je jednoducho priemerný a len málokoho by v súvislosti s týmto počinom napadlo iné slovíčko. Úplne zbytočne hráčov zahlcuje otravnými hlavnými i vedľajšími úlohami, ktorým chýba ozajstný náboj, prípadne akýkoľvek aspekt, vďaka ktorému by sa stali zapamätania hodnými. Príbehovo je novinka strohá, absentuje v nej nadhľad, ikonický čierny humor, pričom MachineGames chýba i patričný know-how, keďže doplácajú na frustrujúce dizajnové zakopnutia, nevedia narábať so svojimi lokáciami a umelo naťahujú kampaň, ktorá sa každou hodinou napĺňa silnejšou a silnejšiu frustráciou, prípadne nechuťou pokračovať v ďalšom hraní.

V prípade Youngblood môžeme bezproblémovo hovoriť o absolútne najhoršej Wolfenstein hre a ani kooperácii alebo solídnym RPG prvkom sa nepodarilo vytiahnuť krvavé dobrodružstvo dvoch sestier nad nechcené dno značky. Áno, je síce iba mostíkom pred ďalším dielom (ktorý sa snáď vráti do starých koľají), ale je len vo hviezdach, koľko hráčov sa bude chcieť k legendárnemu lovcovi nacistov vrátiť. Momentálne je reputácia značky totiž značne naštrbená a ak trojka neulahodí hráčom, zrejme nás v budúcej generácii čaká ďalší kompletný reštart ságy, pravdepodobne už v rukách nového vývojárskeho štúdia.

1. Anthem 

Približne pred dekádou by niečo podobné asi nikto nepovedal, ale najväčším sklamaním roka sa stane novinka od spoločnosti Bioware. Tá istá spoločnosť, ktorá nám kedysi priniesla počiny ako Star Wars: Knights of the Old Republic, famózne RPG s ťahovými súbojmi, výborne využitým svetom a nosnými charaktermi. Alebo spomeňme taký Mass Effect, snáď najlepšia videoherná science fiction sága, ktorú môžete nájsť naprieč všetkými staršími i súčasnými platformami. Nesmieme zabúdať ani na prvotiny ako Baldur’s Gate, Neverwinter Nights, prípadne neskoršie Jade Empire. Dokonca i nie najlepšie prijatá Andromeda sa postupnými opravami stala vhodným nástupcom novej Mass Effect generácie a svojou sviežou kombináciou otvorených svetov, zaujímavých postáv a akčných misií môže priniesť stovky hodín vesmírnych zážitkov. No a teraz tu máme Anthem, ktorý očividne zabíja akékoľvek predchádzajúce kvality tohto kedysi ambiciózneho štúdia.

Hra spôsobila obrovskú kontroverziu, keďže neskôr vyšlo najavo, že nevznikala šesť rokov, ako boli vývojári nútení hovoriť. Kompletne bola totiž vytvorená a vymyslená v priebehu dvanástich mesiacov. Nech ste sa v titule dívali na akýkoľvek aspekt hrateľnosti, našli by ste len šedivý priemer, teda okrem frenetického strieľania, ktoré pôsobí adrenalínovo, ale neskôr sa ho enormne prejete, keďže novinka od Bioware naozaj neponúka nič iné. Príbeh (až na pútavý vedľajší lore) pôsobí priemerne, postavy sú nezaujímavé, náplň úloh sa skladá z lietania a strieľania a invenciu by ste naozaj očakávať nemali a kdeže to sú všetky tie sľubované vylepšenia, opravy a pridaný obsah? Len nedávno sa začalo hovoriť o kompletnej prestavbe celého titulu, no je otázne, či k tomu naozaj dôjde ak áno, či to titulu skutočne pomôže. Tak či tak, už len existencia týchto informácií naznačuje, že v tomto prípade to skutočne nevyšlo.

Komentuj!