Register

A password will be e-mailed to you.

Crackdown 3 je pokračovaním akčnej série plnej deštrukcie a bláznivého strieľania, ktorej prvý diel svojho času výrazne zabodoval v dobových recenziách.  Aj preto sme sa už o tri roky dočkali sequelu, ktorý naopak vcelku rýchlo zapadol. Prvé prezentácie tretieho dielu pôsobili pomerne atraktívne a jeho tvorcovia kládli dôraz na využitie viacerých nových technológií. Ako však vyzerá výsledný produkt po piatich rokoch vývoja? Skutočne sa jedná o exkluzívny počin, za ktorý sa Microsoft nemusí hanbiť? 

Recenzovaná verzia: PC

V prípade, že ste vývoj titulu Crackdown 3 aspoň trochu sledovali, viete, že bol pomerne komplikovaný. Akoby tomuto projektu niekto neustále hádzal polená pod nohy. Začiatok vývoja, respektíve jeho odprezentovanie, prebehlo ešte v roku 2014, teda technicky na začiatku životného cyklu konzol Xbox One. Vtedajšia prezentácia vedená Philom Spencerom, ktorý je zodpovedný za vedenie herných projektov pre Microsoft, sľubovala ultimátnu deštrukciu, ktorej mali dopomôcť funkcie spoločnosti Cloudgine. Tá sa totiž zaoberala využívaním potenciálu cloudového úložiska a spracovávania dát. Ich softvér mal dopomôcť k plynulejšej deštrukcii, rýchlemu načítavaniu modelov a jednotlivých častí mesta, ktoré malo byť kompletne zničiteľné.

Ďalšie roky sa niesli v duchu neustáleho prezentovania zničiteľného prostredia, no počin stále nevychádzal a nevychádzal a pomaly tak začal strácať pozornosť valnej väčšiny hráčov. Rok 2017 však znamenal začiatok spolupráce s bývalým hráčom amerického futbalu, Terrym Crewsom, ktorý slúžil ako pripomienka toho, že tretí diel tejto deštruktívnej značky sa stále chystá. Hra však pôvodne sľubovala omnoho viac, ako boli tvorcovia zo štúdia Sumo Digital nakoniec schopní dodať. Crackdown 3 pritom mohol byť i v tejto podobe relatívne slušným počinom, to by však musel vyjsť približne pred jednou dekádou.

Mdlé postavy v epicentre deštrukcie bez príbehového zmyslu

Najväčší ťahúň tohto dielu, Terry Crews je herec so slušným komediálnym talentom a keď dostane priestor, svojím svojským humorom, jazykovými a často i fyzickými gestikuláciami dokáže patrične zabaviť. Bohužiaľ, jeho talent je tentokrát až trestuhodne nevyužitý a s výnimkou úvodu a občasných hlášok popri prechode mestom, nemá ako zažiariť. Ak by vás zaujímala samotná zápletka, vedzte, že v centre diania je znova agentúra známa z predošlých dielov, ktorá prichádza do nového, ešte futuristickejšieho prostredia – mesta New Providence. Tam totiž sídli nová zločinecká veľmoc nazvaná Terra Nova. Plavidlo prenášajúce jednotlivých agentov je však veľmi rýchlo zneškodnené a všetci agenti buď zomierajú alebo sú roztrúsení po meste plnom mrakodrapov a neónových štvrtí.

V tomto momente prichádza do deja obyvateľka mesta známa pod krycím menom Echo, ktorá dokáže prostredníctvom svojej techniky znovu vybudovať telesnú schránku jednotlivých agentov a preniesť ich tak späť do akcie. Samozrejme bez všetkých schopností a vybavenia, ktorými predtým disponovali. V koži jedného z nich sa teda ocitáte priamo v New Providence, takže vám nezostáva nič iné len vziať do ruky pulznú pušku a vydať sa na pomyselné bojisko plné nevraživých militantných jednotiek. Tých zopár cutscén, ktoré hra obsahuje, pripomína povrchné farebné prezentácie, no aspoň sa na ne príjemne pozerá. Z minulosti však poznáme i tituly, ktoré dokážu šikovne zakrývať nie príliš zaujímavý príbeh za adrenalínovú hrateľnosť. Nanešťastie, avizované “Boom Shakalaka” sa tentoraz nekoná.

Výbuch sem a výbuch tam 

I ten najlepší aspekt najnovšieho dielu série Crackdown totiž pôsobí s prižmúrenými očami iba ako slušný nadpriemer. Áno, v tomto prípade hovoríme o over the top akcii, ktorá koncového hráča neustále odmeňuje, či už skúsenostnými bodmi, novými deštrukčnými metódami, originálnymi zbraňami a v neposlednej rade aj agentami, ktorí sa stratili. Na nižších obtiažnostiach vám stačí schmatnúť pulzné delo, nejaký ten raketomet, pár mraziacich granátov a vydať sa do akcie, v ktorej kľučkujete medzi mierne prihlúplymi protivníkmi a ladne eliminujete jedného za druhým. Jednotlivé lokácie sú vystavané tak, aby vám umožnili bojovať vertikálne i horizontálne, takže pomerne často a s radosťou vyskakujete na okolité budovy, dlhé plynové trúbky, či obrovitánske mrakodrapy, ktoré vám na pár momentov prepožičajú strategickú pozíciu.

Najťažšia obtiažnosť však od vás už vyžaduje trochu viac taktického premýšľania. S bežným vtrhnutím medzi bandu po zuby ozbrojených protivníkov by ste tu určite nepochodili, nakoľko by vás roztrhli na márne kúsky rýchlejšie, než hladný vlk bezbrannú korisť. Preto sa snažíte udržať si od útočníkov dostatočný odstup a jedného po druhom ich zbaviť biednej existencie. Keďže sa primárne jedná o lock-on shooter, mierenie na diaľku nie je žiadnym problémom. Tento subžáner je totiž špecifický v tom, že vám prakticky umožňuje využívať auto aim, ktorý je bežne súčasťou herného konceptu.

Druhá strana mince

Autor: Karel Šír

Testovaná verze: PC

Crackdown 3 působí jako zjevení z minulosti. Od dvanáct let starého prvního dílu se v konceptu téměř neposunul a v konkurenci moderních open-worldů, jako je třeba produkce Ubisoftu či Red Dead Redemption 2, nemá vůbec co říct. Hlavní herní náplň se skládá z aktivit, které by v jiné moderní hře byly sotva sidequesty, příběh téměř neexistuje, svět je prázdný a bez života. Řízení aut je tak těžkopádné, že je lepší chodit pěšky, ale i pohybové ability postav jsou zoufale primitivní – k dispozici je akorát skok a airdash, i když koncept hry vysloveně prosí o nějaký parkour či létání. To platí i pro akci, která v extrémní míře spoléhá na lock-on. Pravým tlačítkem zaměříte, držením levého střílíte. A takhle pořád dokola. A nejvíce promarněná příležitost? Tou je angažmá Terryho Crewse, které se omezuje akorát na vtipné intro, po němž se Terry stane jen jedním z cca dvaceti dostupných skinů pro vaši postavu a do příběhu až na občasnou vtipnou hlášku ve freeroamu vůbec nezasahuje.

I navzdory tomu jsem se u Crackdown 3 kupodivu celkem dobře bavil. Občas si člověk prostě potřebuje jen tupě zastřílet a jako superhrdinská power fantasy funguje Crackdown 3 celkem dobře. Akce je i díky své primitivnosti plynulá, pohyb též, město je sympaticky malé, takže hra svižně odsýpá a nenudí jakoukoliv nudnou výplní. Postupem hrou se vaše postava stává více a více overpowered a čím jednodušší hra byla, tím více jsem si ji užíval. Bezmyšlenkovitě jsem chodil od úkolu k úkolu, tavil nepřátele svým plasmovým paprskem, skákal přes menší budovy a šest hodin mi u hry uteklo jako voda. Asi nejvíc Crackdown 3 zářil v bossovských misích, kde akce nabírala na největších obrátkách. Kéž by jich bylo víc.

Stojí Crackdown 3 za plnou pálku 60 dolarů? V žádném případě. Jestli ale jste předplatiteli Xbox Game Pass nebo využijete jedné z častých výhodných nabídek, kdy si Game Pass můžete předplatit za dolar na měsíc, tak není důvod, proč Crackdownu nedat šanci. V cenové hladině jednoho cheeseburgeru určitě můžete pořídit daleko hůř. I když tenhle cheeseburger si už pár let poležel v ledničce.

Pri bojovom taktizovaní však veľmi rýchlo spozorujete množstvo nedostatkov, i fakt, že tvorcovia s takýmto prístupom príliš nerátali. Protivníci, ktorí sú mimochodom klasické nábojové špongie, vás často z diaľky vôbec nespozorujú a to ani v takom prípade, keď do nich priamo pálite. Strategická a premyslená eliminácia sa razom stáva pomerne jednoduchou záležitosťou, no je pravdou, že rozličné druhy oponentov občas vedia situáciu trochu znepríjemniť, či rovno prekvapiť. S niečím podobným sa však stretnete naozaj len výnimočne. Každopádne sa nejedná o nič, čo by vás unudilo k smrti, práve naopak, masívne prestrelky vo futuristických kulisách majú isté čaro, akurát z nich neustále cítiť pachuť zastaralého herného dizajnu.

Mesto budúcnosti 

No keď už nič iné, Crackdown 3 má aspoň výborné tempo a hrateľnosť tak vcelku odsýpa. Hoci tvorcovia ponúkajú iba menší otvorený svet, ten je doslova preplnený rôznymi jednoduchšími aktivitami. Ten môžete brázdiť i na štyroch kolesách a nachádzať skryté body vylepšenia, prípadne vedľajšie úlohy, ktorá sa často nesú v rovnakom duchu ako celá hlavná kampaň – čiže rozstrieľajte všetko, čo sa vám mihne pred očami. Nechybajú ani klasické automobilové preteky, či šprinty po strechách a okrem toho i ničíte jednotlivé tábory vybraných frakcií, kde na vás po zneškodnení všetkých základní jedného druhu čaká ultimátny boss. Občas je vám dokonca naservírovaná i lineárnejšia pasáž.

Skrátka, samotné mesto v sebe ukrýva slušný zástup či už hlavných alebo vedľajších aktivít. Problém je akurát v tom, že hoci vedia v rámci možností zabaviť, nie je medzi nimi až tak veľký rozdiel, aby vás ich plnenie motivovalo počas dlhšej doby. Všetko totiž primárne pozostáva z obsadzovania území, napríklad ako v nedávnom Just Cause 4 a vo výsledku sa tak dokáže pomerne rýchlo dostaviť stereotyp. Svoj obľúbený zbraňový arzenál si dokážete vybudovať doslova za pár hodí a to isté platí o tých najdôležitejších schopnostiach, ktoré si viete vďaka štedrému odmeňovaniu skúsenostnými bodmi odomknúť až príliš rýchlo. Následne tak už len urputne bojujete so svojimi protivníkmi a snažíte sa prejsť hru najrýchlejšie ako sa len dá.

Čo-to zachraňuje pomerne atraktívna vizuálna stránka celého prostredia, no rozhodne netreba očakávať žiadne grafické orgie. Grafická štylizácia do istej miery pripomína sériu Borderlands, čo okrem iného znamená to, že nebude v tomto ohľade starnúť tak rýchlo, ako iné AAA tituly. No to je tak asi všetko, čo sa dá v tomto smere pochváliť. Mimo toho pôsobí celé mesto akosi mŕtvo a bez života. Ľudia a autá sa síce pohybujú po chodníkoch, cestách, tvária sa, že medzi sebou aspoň konverzujú, no z každého kúta na vás číha umelosť a naskriptovanosť.

Pri hraní mi každopádne neraz skrslo v hlave, že tretí Crackdown mohol byť omnoho lepšou záležitosťou, keby prevzal viac aspektov zo série Saints Row. Bohužiaľ, niečo podobné zostalo iba v mojej mysli, nakoľko autori sa nevydali touto cestou. Aj jednotlivé postavy sú vlastne iba obyčajné skiny, ktoré sa neodlišujú ani v charakterových vlastnostiach, ani vo frázach, ktoré prednášajú počas bojov. Je vlastne úplne jedno, či si zvolíte Jaxona, charakter Terryho Crewsa, alebo niekoho ďalšieho. Nikto z nich nedisponuje unikátnymi zbraňami, či schopnosťami a hoci má každá postava krátke príbehové pozadie, dej to nikdy poriadne nereflektuje.

Crackdown 3 pôsobí ako pomerne chabý výkrik do tmy, ktorý výrazne plytvá svojim potenciálom a vonkoncom nevyužíva ani prítomnosť legendy na reklamu Old Spice. Ak by hra vyšla bezprostredne po vydaní dvojky, viedlo by sa jej o poznanie lepšie, avšak v súčasnosti tento štýl v takto neinovatívnej forme ohúri a zaujme naozaj len veľmi malý okruh hráčskej komunity. Singleplayer pôsobí všedne a genericky a tiahne ho vlastne iba vydarená kooperácia. No a samotný multiplayer? Jeho zmysel sa dá chápať iba veľmi ťažko, keďže v takomto stave nebude mať už za pár týždňov, pri troche smoly za pár dní, ani jedného hráča. Pre tvorcov môže byť slabou útechou iba to, že sa im podarilo dotiahnuť tento projekt do finále. No čo z toho, nakoľko výsledok vyšumí hráčom z hláv ešte rýchlejšie ako druhý diel.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Crackdown 3 - Terry Crews a jeho všedný open world
Nech sa na Crackdown 3 dívate z akéhokoľvek uhla, uvidíte iba generický počin, ktorý v súčasnosti nemá ani najmenšiu šancu uspieť. V dobe vydarených open world titulov ako Grand Theft Auto V, či série Saints Row, totiž zapadne rýchlejšie, ako by to bolo jeho tvorcom príjemné.
Pozitíva
  • Relatívne zábavná over the top akcia plná výbuchov a rôznych zbraní
  • Mesto plné aktivít
  • Obstojná kooperácia
Negatíva
  • Zastaralý dizajn, herný koncept a nie veľmi funkčný multiplayer
  • Veľmi rýchlo nastupujúci stereotyp
  • Takmer nulová dejová kostra a nevyužitý Terry Crews
50%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
55%

Komentuj!

komentárov