Generation Zero – Dobrý pokus o švédsky Fallout?

Mrazivá atmosféra ľudoprázdneho Švédska v 80. rokoch vás dostane. Ak to nebude ona, budú to roboty voľne pohybujúce sa v otvorenom svete. A ak ani tie, unudia vás nekonečné presuny medzi destináciami. To je Generation Zero v skratke.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Začnime však pekne po poriadku. Generation Zero je počinom štúdia Avalanche sídliaceho priamo v Štokholme, pričom títo autori sú známi sériou Just Cause alebo titulom Mad Max. Hra prichádza na platformy PlayStation 4, Xbox One a PC, pričom PlayStation 4 verzia si vypýta asi 36 GB priestoru na vašom disku. Žánrovo ide o survival FPS strieľačku, ktorá obsahuje isté RPG prvky, a tak trochu sa snaží ťažiť z (ne)úspechu Fallout 76. Aj Generation Zero si totiž môžete zahrať online s priateľmi v kooperatívnom móde.

Váš herný svet v úvode tvoria ostrovy neďaleko švédskeho pobrežia, ktoré sú strašidelne ľudoprázdne. Budíte sa v pomerne vzdialenom bode bez akýchkoľvek informácií o tom, čo desivé sa udialo na ostrovoch. Práve vaše prvé kroky majú viesť k zisteniu, kam zmizla populácia a prečo ostrovy kolonizujú neznáme, ale za to agresívne roboty.

Hra vás svojou atmosférou zaujme hneď od úvodu. Ponuré a ojedinelé stavby na vyľudnenom ostrove, k tomu filmovo elektrizujúca hudba v pozadí, pričom postava je osamotená a neozbrojená. Prvú výbavu si jednoducho musíte nájsť, a nebude to úplne jednoduché.

Začínate prehľadávať okolie a zbierať prvú výbavu do vášho inventára, ktorý je priestorovo obmedzený. Nachádzate prvé zbrane, muníciu, ale aj nápadité či účelné oblečenie pre vašu postavu. Neviete, čo sa stalo a úvodnou niekoľkohodinovou misiou je ísť po stopách posledných ľudí, ktorí boli na ostrove. Stopy sú často zvukového charakteru, ale nachádzate aj mapy či rôzne dokumenty, ktoré vás dovedú až do protiatómového bunkra, kde… a ďalej si to už nechám pre seba.

Pohľad v hre je z prvej osoby a na presun môžete používať výlučne vlastné nohy. Aj keď nachádzate odstavené a otvorené vozidlá či traktory, nie je možné do nich nasadnúť, len vyzbierať ich obsah. Mapa je pritom rozsiahla, len “prechádzka” naprieč úvodným a najmenším ostrovom je na niekoľko dlhých minút.

Logicky, väčšinu ostrovov pokrýva vegetácia, lesy a polia. Ľudské obydlia sú situované skôr pri pobreží, kde síce môžete padnúť do vody, ale nedokážete plávať ani ovládať čln. Opäť, škoda.

Použité budovy sú pomerne jednoduché a, takpovediac, z jedného cesta. Ľudské obydlia sú ako cez kopirák a naprieč celou mapou. Interiérové dispozície domov sa prakticky nemenia, a ak áno, tak len mierne. Rovnakú garáž nájdete azda pri každom dome, rovnako ako kôlničku. Tu sa mohli vývojári trošku viac realizovať, otvorený a rozsiahly svet si to nielen pýta, ale aj potrebuje. Inak nudí.

Variabilita (stojacich) vozidiel je trošku väčšia, čo poteší. Na mape nájdete aj rôzne bunkre, menšie či väčšie prístavy, vojenské základne a okrem drobných osád aj celé mestá. Hra vám pri vstupe do novoobjaveného areálu navyše zobrazí počet lokálne poskrývaných koristí i zbraní, čo zjednodušuje a aj skracuje vaše pátranie. Môžete tu nájsť viaceré druhy lekárničiek, najrôznejšiu muníciu, vylepšenia zbraní, svetlice, predmety výbušného charakteru ako plynové fľaše, ale aj funkčné oblečenie.

Veľké plus si vývojári odnášajú za možnosti modifikácie zbraní. Rôzne vylepšenia – od rukovätí cez amatérske i profesionálne tlmiče až po puškohľady – zbierate vo svete nezávisle na zbraniach a tiež zaberajú miesto vo vašom inventári. Samozrejme, nie každá súčiastka patrí na akúkoľvek zbraň, a tak musíte vopred uvažovať, čo si ponecháte a čo, naopak, necháte ležať na svojom mieste. A tak sa vám môže stať, že vašu brokovnicu obohatí puškohľad s výrazným priblížením. Nápadité, ale neúčinné.

Misie sú variabilné, avšak ani po dlhých hodinách hrania som nestretol jedinú žijúcu NPC postavu. Jednotlivé úlohy sú tak degradované na úroveň choď do bodu A, nájdi predmet X, a choď do bodu B. Za rovnaké časové obdobie som mal česť s tromi druhmi nepriateľov a dovedna štyrmi zbraňami. Také niečo začne časom nudiť, uvidíme, ako sa hra bude vyvíjať ďalej.

Celkové skóre výrazne ovplyvňujú aj technické nedostatky titulu. Občasné prepady FPS (navyše pri nenáročných scénach) ešte dokážem odpustiť. Rovnako aj pretekajúce textúry, kedy napríklad cez stenu budovy vidíte hlavu nepriateľského robota, ale on vás nevidí. Čo vás však vytočí do nepríčetnosti je možnosť zaseknúť sa medzi budovami alebo neznámy vzorec výpočtu, aká výška vašu postavu zabije a aká nie.

Treba však uznať, že prvý update od vývojárov hre pomohol. Sprehľadnil možnosti vylepšenia postavy a k ukazovateľu života pridal aj ukazovateľ výdrže. Subjektívne som mal pocit, že aj priemerné fps narástlo (hra bola recenzovaná na štandardnej PlayStation 4). Avšak až po tejto aktualizácii sa mi stalo, že by hra skončila tvrdým pádom a reštartom. A úplné najhorší bol nový bug, ktorý prakticky znemožnil pripnutie inventára k jednotlivým tlačidlám rýchlej dostupnosti. To tento release nikto netestoval?

Celkovo tak po odohraní celkom slušnej porcie hodín ostávajú po Generation Zero rozporuplné pocity. Na jednu stranu hra boduje atmosférou a netradičným umiestnením v čase a priestore. Na druhej strane, všetko, čo je použité v hre, ste už nepochybne videli niekde inde (až na originálne plagáty v švédčine). Ak k tomu pripočítate technické problémy titulu, Generation Zero sa dostáva do zóny, kde bude zaujímať iba hardcore hráčov survival hier a Švédov.

Pri písaní tejto recenzie mi napadol aj jeden veľmi zlý vtip: Do baru vojdú Horizon Zero Dawn a Fallout 76. Pri soundtracku Stranger Things sa opijú, slovo dá slovo, a o pár mesiacov tu máme Generation Zero. Viem, nie je to vtipné, ale ako metafora pomerne presné.

Generation Zero je tak vo finále nezávislým mixom starých známych konceptov a herných mechaník. Survival žáner je tu kombinovaný s otvoreným svetom, robotickými nepriateľmi, RPG prvkami vo vývoji postavy (alebo postáv, môžete ich mať viac) a klasickou FPS strieľačkou. Čerešničkou na torte je možnosť zahrať si tento boj o prežitie s priateľmi a bez toho, aby sa mapa časom zmenšovala tak, ako to poznáme z Battle Royale hier.

Vývojárom treba vzdať úctu za sebavedomý pokus o nezávislú survival hru zasadenú do Švédska v 80. rokoch. Na niektorých detailoch však musia ešte výrazne popracovať, inak hra začne veľmi skoro nudiť a ostanú pri nej iba skalní. A tí štúdio neuživia.

Za nápad a ideu by si Generation Zero zaslúžila vyššie hodnotenie, avšak spracovanie a časová náročnosť ťahajú tento titul v pomyselnom bodovom rebríčku smerom nadol. Chýbajú dopravné prostriedky, hudobný podmaz je síce výborný, ale prudko repetitívny. Hra je zdĺhavá a vizuál nie tak príťažlivý, aby vás nútil prežiť nekonečné transfery z bodu A do bodu B. Situáciu zachraňujú výborné zvládnuté súboje s nepriateľmi, v ktorých môžete aj nemusíte taktizovať.

Autori sľubujú, že sa môžeme tešiť nielen na opravy bugov, ale aj na nový obsah. Generation Zero mal nábeh stať sa kultovou hrou na nezávislej scéne, no bohužiaľ, nie v tomto prevedení.