The Sinking City – Potopené ambície v zaplavenom meste

Autorom najnovšieho prírastku do série Lovecraftom inšpirovaných videohier, adventúry The Sinking City je vývojárske štúdio Frogwares Game Development Studio založené v roku 2000. K dnešnému dňu ich zďaleka najviac preslávila detektívna séria Sherlock Holmes, avšak The Sinking City malo striktne vychádzať z hororového sveta H.P. Lovecrafta. Podarilo sa im obohatiť čistokrvné hororové univerzum o vyšetrovacie prvky a vytvoriť skutočne pútavú detektívku?

Recenzovaná verzia: PC

Prvotinou tohto štúdia bola adventúra Sherlock Holmes: Mystery of the Mummy z roku 2002. Týmto titulom bol položený základ celej veľkej hernej série o svetoznámom detektívovi a zároveň si vývojári vyslúžili povesť špecialistov na videoherné detektívky. Potom, čo vydali zatiaľ svoj posledný diel príbehov Sherlocka Holmesa s podtitulom The Devil’s Daughter (2016), oznámili, že nabudúce sa ponoria do neprebádaných vôd plných lovecraftovských monštier a vytvoria nelineárny svet veľkého prístavného mesta Oakmont. Otvorený svet so silným príbehom sa dá skĺbiť dokopy len ťažko a do The Sinking City vývojári pridali ešte množstvo ďalších herných mechaník. Bolo toho teda veľa, čo si ukrajinská pobočka štúdia Frogwares nabrala na svoje plecia a hneď na úvod musím skonštatovať, že pod touto ťarchou trochu zakolísali…

Hlavnou postavou tejto hororovej adventúry je súkromný detektív Charles Reed, ktorého trápia nevysvetliteľné vidiny. Po tom, čo už príliš často vidí zvláštne prízraky, začne mať pochybnosti o skutočnej realite, no popritom sa dozvedá, že občanov od sveta takmer odrezaného mesta Oakmont trápi prakticky to isté. Preto sa rozhodne využiť príležitosť dopátrať sa zdroja svojej choroby, no ihneď po príchode do pustnúceho a napoly zaplaveného Oakmontu je doslova vhodený do víru tamojších udalostí, komplikovaných tamojších vzťahov a temnej histórie, ktorá ako tamojšia voda doslova presakuje na každom rohu. Záplava sa Okamontom prehnala už pred istou dobou a tak sa tamojšia história a záznamy delia na stav pred záplavou a po nej. Táto nezvyčajná záplava so sebou totiž priviedla do mesta prazvláštne bytosti, alebo príšery, ktoré útočia na každého, koho stretnú. V dôsledku toho vznikli v meste takzvané zamorené oblasti, ktoré obývajú prakticky iba spomínané príšery.

Od začiatku je cítiť, že The Sinking City vytvorili tvorcovia Sherlocka Holmesa, teda niekto, kto sa špecializuje na detektívky. Všetky pozitívne skúsenosti z tejto série sú tu totiž značne zúžitkované. Pre dosiahnutie správnej dedukcie budete používať takzvaný myšlienkový palác, v ktorom sa neustále zhromažďujú dôležité poznatky z rozhovorov, či vyšetrovaní na miestach činu. Budete brať do rúk rôzne predmety, otáčať ich a hľadať na nich zaujímavosti a ako v každej správnej detektívne hre, aj tu vás čaká čítanie mnohých listov, zápiskov, či dajme tomu novinových článkov, ktoré si však musíte vyhľadať v archíve miestnej redakcie. Samotné vyšetrovanie vás často opakovane zavedie aj do útrob policajnej stanice, na miestnu radnicu, či do tamojšej knižnice, kde vás vývojári nenásilnou formou poučia o miestnej histórii a darí sa im takto príjemne dokresľovať celkovú atmosféru.

Do tejto čisto detektívnej práce sú každopádne zakomponované aj akčnejšie momenty, v ktorých čelíte rozličným monštrám. Akčná zložka je síce rozhodne komplexnejšia, než tomu bolo u minuloročného Call of Cthulhu, kde prakticky absentovala, ale tieto súboje sú skôr otravné. Na likvidáciu protivníkov navyše potrebujete náboje, ktoré však musíte vyrobiť z nájdených materiálov. Áno, aby toho nebolo málo, v The Sinking City je aj crafting, ale na čo tam je, som osobne vôbec nepochopil. Vo všemožných skrinkách v domoch je nelogicky uložený strelný prach a zvlášť nábojnice. Tie musíte kombinovať podľa použitého typu zbrane, ale keďže všetkého je viac-menej dostatok, celé to smrdí akousi samoúčelnosťou. Je možné si vyrábať lekárničky, psychotiká (odstránia psychický stres, stúpajúci v kritických situáciách) alebo pasce, no tie som skoro vôbec nepoužíval. Za celý čas som sa skrátka nedokázal zbaviť pocitu, že toto všetko je tam len preto, aby si autori mohli zaškrtnúť čo najviac žánrov v jednotlivých kolónkach. Nič z toho pritom hra nerobí vyložene zle, akurát to na mňa pôsobí zbytočne.

O niečo horšie pôsobí fakt, že samotný Oakmont pôsobí fádne a prázdno. Postavy na uliciach sú si často podobné, nedajú sa s nimi viesť žiadne interakcie a len sa tak bezcieľne prechádzajú po okolí. Celé mesto je rozdelené na viaceré štvrte a v nich sa ešte nachádzajú takzvané zamorené oblasti, v ktorých sa vyskytuje veľký počet príšer a zároveň aj veľký počet rozličných predmetov. No ani samotné štvrte sa od seba príliš nelíšia a ošarpané exteriéry neustále striedajú opakujúce sa spustnuté interiéry budov. Medzi jednotlivými oblasťami je možné premiestňovať sa buď po vlastných nohách (cez zatopené časti pomocou loďky) alebo pomocou rýchleho cestovania. K tomuto spôsobu pohybu po mape sa však dostanete až objavením špecifických bodov v podobe telefónnych kabín. Malú variabilitu prostredí zachraňujú občasné potápačské úseky, v ktorých sa musíte v ťažkom skafandri ponoriť do temných hlbín. Tie sú však pomerne krátke a onedlho sa zase ocitnete v pochmúrnych a večne potemnených uliciach mokrého Oakmontu.

Hlavná dejová línia nie je vôbec zlá, no jej riešenie sa vám neustále vzďaľuje, takže som mal pri hraní podobné pocity ako zememerač K. v Kafkovom románe Zámok. Vždy môže pomôcť iba jediná postava, no tá od vás zakaždým žiada nejakú protislužbu a toto sa opakuje až do úplného konca. Vďaka tomuto konceptu sa neustále vzďaľujete tomu, čo vás najviac zaujíma a ste odsúdení na to, aby ste do úmoru zabíjali príšerky a pomáhali ostatným len preto, aby vám na oplátku zadali nové značky na mape mesta. Týmto sa každopádne trochu stráca pútavosť hlavnej línie, ktorá je proste príliš prepletená s vedľajšími úlohami. Znova zopakujem, ako celok nie je vôbec zlá a jednotlivé minipríbehy sú často výborné, no  tempo skrátka nie je dávkované ideálne.

Vyššie som spomenul, že vášho hrdinu Charlesa Reeda trápia opakujúce sa halucinácie. No všetko zlé býva na niečo dobré a vďaka tomu má aj nadprirodzené schopnosti, pomocou ktorých dokáže odhaliť nielen skryté predmety, ale rovno i tajné miestnosti. Taktiež si dokáže prehrať udalosti vedúce k zločinu a je už len vás, aby ste určili správne poradie týchto činov. No a potom sú tu i záhadné siluety, ktoré vás zase dokážu navigovať k zločincovi, alebo inej dôležitej postave. Všetky tieto prvky už boli každopádne použité aj v iných hrách, takže ich nemožno považovať za príliš originálne. Za všetky spomeniem napríklad veľmi podobnú rekonštrukciu udalostí v adventúre The Vanishing of Ethan Carter, alebo takmer identické sledovanie stôp v známom RPG The Witcher 3: Wild Hunt. Do The Sinking City však tieto prvky rozhodne pasujú a napriek neoriginalite ich možno považovať za najsilnejšiu stránku celej hry.

Osobne ma inak tešili aj menšie narážky na súčasnú politickú situáciu a aj rasizmus. Bohatí pohŕdajú chudobnými, obe tieto triedy neznášajú takzvaných “ryboľudí” a úplne všetci spoločne naznášajú privandrovalcov. Sú tu viaceré zamaskované kulty, vychádzajúce z bohatého lovecraftovského lore, či nedávnej minulosti ako bol Ku Klux Klan, majúce veľký vplyv na dianie v meste okrem tradičných silných rodov. Napríklad tu je aj “nezisková organizácia” ktorá sa správa veľmi dobročinne, ale v skutočnosti je to zamaskovaný ezoterický Dagonov rád. V Oakmonte je taktiež veľa emigrantov, konkrétne bývalých obyvateľov starého dobrého Innsmouthu. “Innsmouťanom” pritom väčšina pôvodných obyvateľov Oakmontu nedôveruje a podozrieva ich z únosov a vrážd, ktoré sa začali kopiť práve po ich masovej emigrácii. Inšpirácia dielom Lovecrafta je vskutku výrazná ale dajú sa tu nájsť aj rôzne iné narážky. Pobavili ma i vybrané detaily, ako napríklad portréty C. G. Junga v sanatóriu pre mentálne chorých, plagáty či nápisy s jemnými narážkami na tvorbu a citáty nielen spomínaného Lovecrafta, ale aj Edgara Allana Poea. Veľmi kvalitný český preklad navyše pridal niekoľko vtipných easter eggov, ako to bolo napríklad v prípade súpisu upálených neštastníkov, obsahujúcom aj meno Ján Hus.

Po technickej a vizuálnej stránke ide o čistý priemer. Grafika iste neohúri nikoho hlavne s ohľadom na generické a pusté prostredie a trochu zamrzia aj pomerne časté, aj keď len krátke načítania jednotlivých oblastí. Výrazné chyby som si každopádne nevšimol žiadne, aj keď raz sa mi stalo, že som nemohol prejsť cez inak priechodné dvere. Prejav hlavnej postavy pôsobí vcelku obyčajne a celkovo platí, že dabingu postáv často chýbajú výraznejšie emócie. Len občasné zvýšenie hlasu by v istých situáciach rozhodne neuškodilo.

Na rozdiel od minuloročného Call of Cthulhu je The Sinking City podstatne rozľahlejšou a komplexnejšou hrou, avšak zatiaľ čo u Call of Cthulhu bola hlavná dejová línia od začiatku jasná a pútavá, tu je príliš rozdrobená na rôzne minipríbehy. Tie sú síce sami o sebe pomerne zaujímavé, avšak hlavnej dejovej línií uberajú na pútavosti a usmerňujú vašu pozornosť neustále iným smerom. Ako adventúra však The Sinking City funguje skvelo a v tomto smere je vysoko nadpriemerná. Ostatné prvky sú však trochu nepresvedčivé a buď sa na nich malo popracovať, alebo tam nemali byť vôbec. Je tak iba na vás, či do akej miery vám to bude v konečnom dôsledku prekážať.

Komentuj!