We Happy Few – Dystopický survival

Mestečko Wellington Wells vás víta vo svojej utopickej spoločnosti. Privodí vám titul We Happy Few od Compulsion Games rovnaký úsmev na tvári, ako majú jeho obyvatelia, alebo sa po jeho vyskúšaní prebudíte do trpkej reality?

Recenzovaná verzia: PC

Titul We Happy Few vzbudil dosť veľký rozruch a záujem už po svojom oznámení v roku 2015, keď ho vývojári z Compulsion Games bližšie predstavili na akcii PAX East. Následne založili kampaň na Kickstarteri, kde vyzbierali takmer 260 000 dolárov a len o rok na to bola hra sprístupnená hráčom v nehotovej verzii prostredníctvom Early Access na Steame a Xbox Game Preview. Týmto krokom si chceli zaistiť adekvátnu odozvu od fanúšikov a vyhnúť sa debaklu typu No Man´s Sky, kde jeho tvorcovia nenaplnili pôvodné očakávania. Pôvodným zámerom bolo inak vytvoriť procedurálne generovanú survival záležitosť, avšak smerovanie hry sa v priebehu vývoja zmenilo a z rogue like žánru sa postupne pretransformovala do príbehovejšej záležitosti. Tu stojí za zmienku aj fakt, že hra sa v Early access pôvodne predávala za sumu 29,99 €, avšak tesne pred launchom bola stiahnutá z predaja a backerom bola ponúknutá možnosť vrátenia peňazí.  Aktuálne sa už We Happy Few predáva za cenu AAA hry a to ešte bez Season Passu. Stojí to vôbec za to?

Asi najzaujímavejším nápadom, s ktorým We Happy Few prichádza, je užívanie takzvaných Joy tabletiek, ktoré vás uvedie do stavu eufórie a prikrášľuje možno až príliš ponurú realitu. Toho sme boli svedkom už v počiatočnom traileri, kde skupina ľudí v maskách búšila hlava nehlava do piňaty, aby sme nakoniec zistili, že to bol v skutočnosti iba prerastený potkan, z ktorého nevypadávali cukríky, ale jeho vnútornosti… Prvý príbehový akt je pod taktovkou Arthura, ktorý pracuje ako cenzor v spravodajstve mesta Wellington Wells. Tomu každým dňom prechádza cez jeho ruky nespočetne veľa správ a jeho úlohou je zachytiť tie nie práve najlichotivejšie.

V jeden deň mu však jedna správa pripomenie jeho dávno zabudnutého brata Percyho a vďaka náhlemu prívalu spomienok si v ten deň nezoberie svoju tabletku. Táto droga má pritom za úlohu vás okamžite rozveseliť a prinútiť vás cítiť sa úžasne. Arthur však začne pomerne rýchlo pociťovať abstinenčné príznaky, čo neujde pozornosti jeho kolegom. Vo Wellington Wells je totižto užívanie Joy povinnosťou, inak vás za trest vyhostia na okraj mesta žiť na divoko, medzi zrúcaninami. V tejto chvíli sa hodí spomenúť, že zápletka We Happy Few je zasadená do roku 1963, akejsi alternatívnej minulosti, kde Nemecko vyhralo druhú svetovú vojnu a Spojené kráľovstvo sa im podriadilo. Jedna z podmienok stanovených po vojne bola, aby Angličania všetky svoje deti, čo majú menej ako 13 rokov, posadili na vlak do Nemecka. Je len na vás zistiť, čo sa vlastne a stalo, a či je to s Wellington Wells naozaj také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá.

We Happy Few obsahuje nespočetné množstvo narážok na anglickú kultúru a anglofilovia si tu prídu na svoje. Anglicko je veru iné ako ho poznáme a množstvo zbombardovaných domov a ruín len pridáva na celkovej melancholickej atmosfére a všadeprítomnej beznádeji. Vyhnanci žijú iba z ruky do úst, prehľadávajú sa v odpadkoch, blúznia o minulých časoch, či ich obľúbených jedlách. Pohľad na  celkový úpadok spoločnosti, je chvíľami až smutný. Niektorí ľudia pritom vytvárajú rôzne pochybné spolky, len aby sa nemuseli vrátiť do mesta, kde panuje opačná atmosféra. Tam sa vám všetci prezentujú ako šťastné bytosti a strýko Jack, všadeprítomná celebrita a propagátor užívania drogy Joy, sa na vás škerí z každej obrazovky, aby vás presvedčil o jej výhodách. Wellington Wells však neprekvapivo ukrýva mnohé tajomstvá, ktoré sa niektorí možno až príliš zúfalo snažia utajiť.

Po zbesilom úteku na samotnom začiatku sa Arthur prebudí v podzemnej spleti tunelov, ktoré prepravujú ružovú tekutinu nazvanú motilén (niečo ako palivo budúcnosti). Tieto podzemné bunkre však slúžia aj na rýchle cestovanie mapou a sú vybavené dielňami, laboratóriom, a aj nejakou tou posteľou. Nie vždy sú však opustené, a tak musíte byť obozretný a najprv ho zbaviť nechcených obyvateľov. Potom v nich už môžete pokojne zaspávať, keďže počas nocí je v platnosti prísny zákaz vychádzania, na ktorý odhodlane dbajú všetci policajti. Na viacerých miestach dokonca nemôžete mať ani len vytasenú zbraň, skákať či utekať, pretože tieto činnosti dráždia všetkých naokolo a tí si vás následne neváhajú ihneď podať. Spočiatku je trochu otravné zvyknúť si na tento systém, ale po čase si budete môcť, našťastie, zakúpiť schopnosť, ktorá vám umožní správať sa neprístojne bez vášho ohrozenia (teda v rámci herných mechaník). V Hamlyn Village napríklad nemôžete utekať za žiadnych okolností, a i keď chôdza rozhodne nie je pomalá, ak nemáte odomknuté rýchle cestovanie, dostať sa z jedného konca na druhý vám môže chvíľu trvať.

Titul celkovo ponúka až tri hrateľné postavy, ktoré sa vám postupne odomykajú (hráte vždy iba za jednu a na ďalšiu sa vám prepne po ukončení hlavných misií tej predošlej) a každá z nich prináša mierne obmeny hrateľnosti. Arthur sa vie zo všetkého vyrozprávať, vylepšovať si bojové a zakrádačské schopnosti. Ďalšia z postáv, Sally, sa zase musí okrem starania sa o seba, starať aj o ďalšieho člena rodiny, čo je taktiež pomerne otravné, lebo ak to zanedbáte, nabehne vám obrazovka s Game Over. Inak sa vyzná v chémii a vie vytvoriť rôzne drogy na počkanie. Tretia postava, ktorou je Ollie, je asi najviac zameraná na boj a dokáže bez problémov udusiť i policajtov. Nemá však až tak dobrú kondíciu, takže kráča pomalšie než ostatní. Mne osobne asi najviac sadol Arthur, avšak aj zvyšné dve postavy majú zaujímavý príbeh. Škoda len toho časového limitu pri postave Sally, ktorý trochu znepríjemňuje hranie, keďže máte v podstate časový limit všade kam idete.

V samotnej hre je dostatok úloh a veľakrát aj tie vedľajšie úlohy naväzujú nejakým spôsobom na hlavný príbeh. V jednej z príbehových úloh je napríklad nutné si zaobstarať pozvánku a gumený oblek do istého klubu. Ak pomôžete jednej starenke, tak si oblek môžete vyrobiť aj sami, lenže mne sa nikde nepodarilo nájsť potrhaný pršiplášť a to ich potrebujete rovno až štyri. Nakoniec som však s prekvapením zistila, že oblek nájdete i priamo na mieste, kde stačí iba zabočiť doprava. Niekoľko hodín strávených prehľadávaním skríň a odpadkových košov mi to však už nevráti… Čo mi však prišlo ešte horšie, bolo že som dlho nikde nemohla nájsť spinku na vyrobenie pakľúča, pretože bez neho nebolo možné pokračovať ďalej. A takáto nevyváženosť týkajúca sa rôznych materiálov a ich rozmiestnenia v hre, trochu zamrzí. Hráč by skutočne nemal hľadať hodiny jeden predmet, aby sa pohol v príbehu.

Celkovo ma však príbehová línia bavila, túžba zistiť prečo je Británia v takomto stave, bola naozaj silná. Na svojej ceste za slobodou inak stretnete aj niekoľko postáv a zvyčajne im musíte pomôcť s niečím, aby vás pustili cez most (získať nejaké to povolenie, nový oblek, a podobne). Postavy taktiež reagujú na to, ako ste oblečený. Veď sa len skúste prejsť v obleku cez jednu z okrajových štvrtí a hneď vás bude chcieť zlikvidovať polovica mesta. Naopak v už spomínanom Hamlyn Village musíte byť oblečený slušne. V prípade, že sa zabudnete prezliecť, vďaka ukazovateľom nad hlavami ľudí rýchlo zistíte, že čosi nie je v poriadku. Čo ale zamrzí je, že za splnenie vedľajších úloh väčšinou dostanete iba skúsenostné body, nič viac, a tak sa časom stratí dôvod ich plniť. Minimálne v prípade, ak už máte všetky schopnosti.

Samozrejme, nie vždy sa dá všetko vyriešiť mierumilovnou cestou. Niekedy budete nútení tasiť zbrane, hlavne ak vás niekto objaví niekde, kde nemáte čo robiť. I keď bojový systém ponúka blokovanie úderov a silnejšie útoky, pri plnení úloh som sa k tomu uchyľovala, až keď všetky iné taktiky zlyhali. Vaša postava totiž nie je žiadny vojak, takže veľa rán hlavne zo začiatku nerozdáte a hlavne voči rozzúrenej skupinke obyvateľov či policajtov nemáte žiadnu šancu. Samotné zbrane sú rozdelené na omračujúce alebo smrteľné. Hru začínate síce iba s dáždnikom, s ktorým veľa paseky nenarobíte, ale viete si ho vylepšiť na plameňomet (nepýtajte sa ako to funguje). Okrem toho nájdete aj rôzne druhy palíc, pričom niektoré sú nabité elektrinou, ktorá dokonca môže zasiahnuť i viacero nepriateľov naraz. Čo sa rozhodne hodí v prípade, ak vás obkľúčia.

Klasické zbrane na diaľku nie sú prítomné, ale môžete si vyrobiť šípky, ktoré nepriateľov o niečo spomalia. Taktiež môžete hádzať fľaše alebo tehly na odpútanie pozornosti, čo sa vám určite zíde pri stealth postupe ak sa skrývate niekde v kroví a potrebujete, aby sa policajt presunul inam. Dôležitou informáciou je i fakt, že všetky zbrane sa postupne opotrebovávajú, ale väčšinou to nepredstavuje zásadný problém. Všade naookolo sa totiž povaľuje dostatok zásob a môžete si ich opraviť aj sami. Vaša postava sa taktiež vie i vyčerpať, čo má dopad na to ako rýchlo šprintujete alebo či máte dosť sily na útoky. Survival prvky sú každopádne značné. Pôvodne mala byť v hre aj permanentná smrť, ktorá je, našťastie, vo finálnej verzii iba nepovinnou položkou.

Cestu dystopickou Britániou vám sťažujú aj rôzne pasce na tých čo neberú Joy, takže o zábavu máte postarané. Tie však môžete zneškodňovať pomocou rôznych prístrojov, alebo hackovaním terminálov. To si však vyžaduje určité materiály, ktoré musíte vlastniť. Väčšinu viete vyrobiť okamžite v inventári, ale na niektoré komplikovanejšie vynálezy budete musieť nájsť už spomenuté laboratórium alebo dielňu. V hre inak nájdete štyri quick sloty, cez ktoré sa viete prepínať. Čo však nepoteší je že, ak máte povedzme v jednom slote 10 predmetov, tak sa vždy musíte postupne preklikať k tomu, čo potrebujete. Nie je to príliš intuitívny systém, hlavne keď vám život visí na vlásku a potrebujete okamžite odpútať pozornosť od svojej skrýše.

Okrem pravidelného odpočívania musíte aj jesť a piť a to v pomerne častých intervaloch. A hlavne v začiatkoch nie je vôbec jednoduché nájsť pitnú vodu, pričom aj váš obed a večera budú spočiatku pozostávať hlavne z čučoriedok. Po čase však nájdete i niekoľko fliaš na vodu, ktoré môžete neustále napĺňať a hladu sa zbavíte aj niečím chutnejším ako zákuskom či chlebom. Musíte však počítať s tým, že vaša postava, v tomto prípade Arthur, v úvode neunesie veľa a ak to s množstvom vecí preženiete, budete môcť iba pomaly kráčať a zabudnite aj na rýchle cestovanie. Ani zbrane nie sú práve najľahšie, a tak je dobré so sebou nosiť iba to nevyhnutné a zbytok zamknúť do vašej úschovne v podzemnom úkryte. Čas síce plynie zrýchlene, ale niekedy je nutné počkať na noc, aby ste mohli navštíviť určité územia či splniť úlohy. Pri tom vám niekedy pomôže i posedenie na ľubovoľnej lavičke, alebo prespanie na nej, keďže si vždy môžete zvoliť ako dlho na danom mieste počkáte alebo prenocujete.

Graficky hra síce neohúri, ale sem tam sa dá pokochať nad peknou lúkou posiatou kvetmi. Trochu však zamrzí, že modely postáv sa dosť opakujú a tak často uvidíte tú istú starenku na ulici, len pomenovanú trochu inak. Policajti a všetci doktori tiež vyzerajú úplne rovnako. Na vysokých nastaveniach sa v hre  vyskytujú i náhle prepady fps a je cítiť, že niektoré lokácie sú menej optimalizované. Čo však môžem vyzdvihnúť je štylizácia menu a loadingových obrazoviek, ktorá je vydarená a dizajnéri si na nej dali záležať. Zvukovo je na tom hra tiež veľmi dobre a dabing je profesionálny. Hlavne Arthurovo podanie je fakt precítené, ale aj ostatní dabéri odviedli dobrú prácu. Zaujímavé sú aj všadeprítomné náhravky strýka Jacka a veľakrát som sa pri nich len tak zastavila a načúvala. V hudbe dominujú skôr ambientné tóny, a sem tam začujete napríklad staré hity z vojnových rokov, ktorých nahrávky sa lenivo otáčajú v obstarožných gramofónoch.

Žiaľ, i po dvoch rokoch strávených v Early Eccess We Happy Few sužujú mnohé bugy a nedostatky, ktoré by v AAA titule za takú vysokú cenu rozhodne nemali byť. NPC postavy sa o seba zasekávajú pri chôdzi, levitujú vo vzduchu či sedia na tom istom mieste Niektoré domy sú neviditeľné, niektoré steblá trávy sú zase vysoko nad zemou a tak by sme mohli pokračovať i ďalej. Toto všetko narúša rúško uveriteľnosti a ostáva len dúfať, že autori tieto chyby do budúcnosti opravia. Celkovo ma však  hra ako taká bavila, a to i napriek spomenutým nedostatkom. Wellington Wells má svoje utopické čaro a akonáhle autori o niečo viac vyladia svoje dielo, zážitok bude o poznanie lepší.  Zatiaľ si však radšej počkajte na zľavu.

Komentuj!