Dirt 5 – Arkádová jazda plná paradoxov

Dirt 5 prichádza ako medzigeneračný titul, ktorý je navyše nositeľom vážnych zmien v celej sérii. Reprezentuje číru automobilovú arkádu, ktorej cieľom je v prvom rade pobaviť. S pomocou výnimočného vizuálneho spracovania sa mu to darí a pribaľuje aj čosi naviac.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Rally séria Dirt je s nami už pekných pár rokov a až do nedávna lavírovala na hrane medzi simuláciou a arkádou. V Codemasters sa však rozhodli toto trápenie ukončiť a uspokojiť obe množiny hráčov – tých simulácie chtivých, aj tých s menšími nárokmi, ktorí hľadajú predovšetkým zábavu. Prvým krokom bolo vydanie Dirt Rally 2.0, ťažkotonážnej simulácie jazdenia na šotoline a štrku, ktorú odporúčam náročným hráčom a ktorú treba vyskúšať s volantom.

Ďalším krokom v poradí je recenzovaný titul Dirt 5. Ten sa značne odklonil od svojich predchodcov a vydal sa cestou frenetického, hlučného, farebného a ohromne arkádového pretekania. Codemasters pre zhotovenie tohto titulu vybrali nové štúdio Cheshire studio (poznáme aj ako Evolution Studios) zodpovedné za tituly Driveclub či Onrush. A práve Onrush je titul, ktorý ma k Dirt 5 azda najbližšie.

Hlavným ťahúňom hry je kariérny mód. Ten je pomerne jednoduchý a priamočiary. Jazdíte pretek za pretekom a bez nejakého väčšieho uvažovania sa predierate akýmsi kariérnym stromom. Absolvovanie preteku odomkne ďalší, a tak ďalej – až do nekonečna. Možno to znie trochu nudne, trochu aj je, ale takto to má v arkádových záležitostiach tohto typu vyzerať.

V rámci spomínaného stromu si pritom jednotlivé preteky môžete vyberať, a tak jazdíte predovšetkým ten typ, ktorý vás najviac baví, alebo vám ide najlepšie. Popritom rastú vaše skúsenosti, vaše konto, za ktoré nakupujete nové vozy a odomykajú sa vám nové a nové skiny a nálepky. Z môjho pohľadu by odmeny za výhry mohli priniesť viac uspokojenia, ale chápem, že niekoho poteší aj ďalšia odomknutá nálepka na auto.

Pre postup do ďalšej úrovne spravidla treba splniť primitívnu úlohu kategórie “vyhraj X pretekov”, ktorú dosiahnete obyčajným hraním. Po celý čas pritom máte na výber sponzora, ktorý ovplyvňuje vaše odmeny a zadáva vám sekundárne úlohy. Tie sú o kategóriu náročnejšie, ale stále sa nesú v duchu “vyhraj X pretekov za sebou”. 

Pomerne plochý kariérny režim vylepšuje možnosť hrať ho až s tromi priateľmi naraz cez split screen. To dodáva kariére úplne inú dynamiku a túto vlastnosť dnes nevídať v tituloch až tak často. Kariérny režim zachraňuje aj prítomnosť už spomínaných rozmanitých herných režimov. V Stampede jazdíte s ťažkými štvorkolkami v blate a snehu. V Gymkhane driftujete v umelo vytvorených arénach a zrážate kužele bokom. V Ultra Crosse sa zasa v ľahkých buginách predierate premočeným terénom. A vyskúšate si aj kompletne zľadovatelý povrch s vizážou vesmírneho sci-fi, na ktorom je prakticky akékoľvek vozidlo neovládateľné.

Všetko spomínané pritom môžete jazdiť na desiatkach zaujímavých modelov. Pre každú úroveň máte vždy odomknuté aspoň jedno auto, iné si môžete zakúpiť za vyhrané body (a niektoré aj za eurá v PS Store). Nechýbajú legendy ako Ford RS200 či Lancer Evo VI, ale ani elektrické (!) koncepty od Audi či zaujímavosti ako Ariel Nomad. 

Okrem kariérneho módu si samozrejme môžete zajazdiť aj bez nejakého vzletného cieľa. Mód Arcade obsahuje Time Trial a Free Play a okrem toho hra ponúka aj niekoľko online režimov, ktoré sa podľa môjho názoru stanú práve ťažiskom pretekania v Dirt 5.

Tým hlavným módom je Playgrounds. Ide o akúsi kombináciu Trackmanie a rallye pretekov. V pomerne trýzniacich arénach, ktoré môžu navrhovať aj samotní hráči a editor je celkom podarený, jazdíte na čas s predvoleným vozidlom (alebo triedou vozidiel) a snažíte sa ovládnuť svetové rebríčky. Tento režim je v podstate nekonečný, pretože trate stále pribúdajú. Zaujímavosť je, že po odjazdení môžete za jednotlivé trate hlasovať pozitívne alebo negatívne, čo dáva tvorcom odozvu na ich prácu a zároveň vám systém bude servírovať viac tratí, ktoré máte v obľube. Okrem Playgrounds môžete so známymi i neznámymi súperiť aj v bežnejšom online režime, kde sa stretnete vo virtuálnych miestnostiach.

Keďže je Dirt 5 čistou arkádou, na fyzikálny model, správanie vozidiel a povrchu sa tu veľmi nedbalo. Nechcem byť zlý, ale väčšina vozidiel sa správa pomerne rovnako bez ohľadu na ich výkon, hmotnosť a hnaciu nápravu. Podobne sa správajú aj povrchy, ktorých vlastnosti sa napriek premenlivému počasiu v pretekoch menia len nepatrne. 

Kolízny model tu síce existuje, ale je obmedzený na pokrčené plechy, olúpanú farbu a odpadnuté nárazníky a kapoty. Do súperov a bariér môžete vrážať v plnej paľbe (a budete to robiť), nič vážne sa pritom nestane a to isté môžete očakávať aj od vašich oponentov.

Po všetkých adrenalínových kotrmelcoch, ktoré fyzikálny a deštrukčný model vozidiel dovoľujú, je potom extrémne smiešne instantne zastať pri náraze o značku. Neviem, či vývojári nechali túto vlastnosť v hre úmyselne, aby tým vytrestali hráčov, alebo ide o akýsi bug. V každom prípade, takto sa likvidujú herné ovládače, ak mi rozumiete.

Rovnako paradoxne miestami pôsobí aj grafická, respektíve vizuálna stránka. Sú momenty, pri ktorých žasnete nad vysokou precíznosťou detailov a rôznych odleskov, napríklad západy slnka na dažďom pokropenom čelnom skle vyzerajú fenomenálne. No potom na vás namiesto reálneho blata dopadá hnedý 2D fľak a vy neviete prečo. A ja len dúfam, že sa podobnú otázku spýta aj niekto v Codemasters.

Celkovo však je grafické vyhotovenie jednoznačne pozitívom. Množstvo naozaj pestrých lokácií a tratí umožnilo ich dizajnérom vyšantiť sa a výsledok stojí naozaj za to. Aj pri tak akčných pretekoch, akými Dirt 5 je, vám neraz oči zablúdia do vzdialeného okolia jednotlivých tratí, a užijete si tak Južnú Afriku, Južnú Ameriku, Grécko, či chladný sever Európy, ktoré sú napriek arkádovosti uveriteľné a naozaj podarené. To isté platí aj o dizajne samotných tratí, kde sa pri niektorých striedajú rôznorodé svetlá a svetelné efekty a nechýbajú dymovnice ani konfety. Detailné sú aj modely vozidiel, príjemne pôsobia aj ich interiéry, aj keď GT Sport to samozrejme nie je.

Spomeniem ešte foto mód, ktorý vám dovolí si zvečniť jednotlivé momenty závodu. Okrem tejto základnej funkcie by totiž mohol poslúžiť aj ako trenažér začínajúcich fotografov. Umožňuje totiž nastaviť aj také detaily, akými sú rýchlosť uzávierky či clona, a až následne fotografiu “vyvolať”. K tomu pripočítajte ešte nekonečno dostupných rôznych farebných filtrov, nasvietení a režimov fotografie a môžete vo foto móde stráviť dlhé minúty.

Dirt 5 vyšiel ako medzigeneračný titul. Hneď v úvode sa vás pritom opýta, či si želáte nižšiu kvalitu textúr a k tomu 60 FPS, alebo vyššiu kvalitu a k tomu len 30 FPS. Hru som testoval na staručkej PlayStation 4 a musím priznať, že ani tých 30 FPS nebolo až tak stabilných, ako som si myslel. Údajne existuje aj rozdiel medzi kvalitou textúr pre verzie PlayStation 4 a PlayStation 4 Pro, ale toto neviem potvrdiť.

Existuje veľa vlastností, za ktoré treba Dirt 5 oceniť. Svižnosť menu, mimoriadne podarený soundtrack či celková jednoduchosť ovládania hry patria k nim. Zároveň je to však titul plný paradoxov, ktoré skúsenejších hráčov vyhodia z konceptu, a tak na záver ostáva v ústach akási zvláštna pachuť. Tento mix ingrediencií sa síce dá skonzumovať, niečo v ňom ale nefunguje, niečoho je priveľa, iného primálo.

V globále však titul možno hodnotiť pozitívne, pretože predností je viac ako záporov. Ak hľadáte priamočiare pretekanie s rôznymi triedami vozidiel a tratí, určené naozaj pre všetky vekové skupiny, ste na správnom mieste. Vďaka online módom je obsah titulu prakticky nevyčerpateľný, a aj získanie všetkých vozidiel niečo potrvá. Začínajúcim, ale aj skúseným pretekárom hru môžem len a len odporučiť. Druhí menovaní nech mierne krotia svoje očakávania.

Komentuj!