Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Snáď žiadnemu hráčovi nie je nutné predstavovať videohernú Yakuzu od štúdia Ryu Ga Gotoku. Táto značka rozprávala enormne spletitý mafiánsky epos plný zrady, krvavých, častokrát i bratovražedných, súbojov, no dlhoročnému príbehu nechýbali ani milostné, prípadne rodinné motívy. Hlavná dejová línia sa momentálne skladá zo siedmych oficiálnych dielov, avšak k nim môžete pripočítať množstvo spin-off projektov, ktoré sa odohrávajú napríklad vo feudálnom veku, prípadne v zombie nákazou zamorenom mestečku Kamurocho. Novinka Judgment, pôvodne prezentovaná ako Judge Eyes alebo iba Project Judge, je síce ďalšou spin-off hrou, avšak na rozdiel od predchodcov s rovnakou nálepkou sa úplne odčleňuje od série Yakuza, pričom identické zostáva iba zasadenie. Tentokrát sa totiž na mesto Kamurocho pozriete prostredníctvom podrobného detektívneho okuláru. 

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Správa, že príbehová loď navždy opustila naratívne brehy série Yakuza je tak trochu mylným faktom. Áno, Kazuma Kiryu by sa po šiestom dieli s podtitulom The Song of Life, ktorý mimochodom v recenzii označujeme za viac ako dôstojnú dejovú rozlúčku, nemal objaviť v ďalších prírastkoch, avšak Ryu Ga Gotoku už pripravuje novú Yakuza hru s iným hlavným protagonistom. Medzitým však boli schopní vyprodukovať dva nové počiny. Jeden z nich som recenzoval už minulý rok, pričom sa jednalo o videoherné pokračovanie známeho anime Fist of the North Star. Aj po necelom roku si však stojím za svojím pôvodným hodnotením, kde tvrdím, že Lost Paradise doplatil najmä na frustrujúci prístup k hráčovi, aspoň počas úvodných hodín, no i zastaralý technický stav, ktorý bol spôsobený absenciou výborného Dragon enginu (ten bol totiž primárne stvorený pre bojové tituly tohto charakteru). Judgment už neopakuje túto chybu, avšak tvorcovia istým spôsobom zavádzali, nakoľko tvrdili, že ich novinka by mohla zaujať aj hráčov, ktorí nie sú fanúšikmi Yakuzy. Hneď na úvod preto treba povedať, že pokiaľ vám nesedí jej štýl, od Judgmentu dajte okamžite ruky preč. Tentokrát sme síce dostali detektívku, avšak to rozhodne neznamená, že by sa zmenilo všetko ostatné.

To je vražda, napísala

V žánri detektívky snáď nejestvuje väčšie klišé, než je vražda. Vraždilo sa v Orient exprese, zabíjal i Nesbov Snehuliak, dokonca aj ten cynický brit Sherlock Holmes spravidla hľadá niekoho, kto spáchal najťažší zločin. A príbeh Judgment sa začína odvíjať takmer identicky. V samotnom úvode zisťujete, že Takayuki Yagami bol excelentným právnikom, ktorý dokázal takmer nemožné. Očistil meno radového a nenápadného občana mesta obžalovaného z vraždy a získal obrovské renomé, vrátane uznania, či závisti niektorých svojich kolegov. Sľubná budúcnosť pre neho znamenala mnohé. Radosť, niekoľko novinových článkov a tonu ďalší prípadov, ktoré si vyslovene žiadajú Takayukiho na post obhajcu. Vzápätí však prišla tvrdá rana. Shinpei Okubo, ten istý muž, ktorého zachránil len pred pár týždňami, totiž znova zaútočil.

Tentokrát zavraždil svoju pôvabnú priateľku a zapálil spoločný panelový dom. Takayuki alebo Tak, ako sa rád necháva oslovovať, sa zaprisahal, že odznak právnika už nikdy viac nevyužije. Miesto toho sa z neho stáva súkromný detektív, ktorý rieši drobné prípady dlžníkov, zlodejov, prípadne pátra po malých kriminálnych rybách, ktoré voľne plávajú v jazere zvanom Kamurocho. Jeho verným partnerom zostáva i naďalej dlhoročný priateľ z detstva Kaito, bývalý člen Yakuzy. A keď začne polícia objavovať na miestach činov mŕtve telá bez očí, patriace práve členom tejto mafiánskej organizácie, obaja sa začnú spoločne ponárať do brutálneho podsvetia Japonska. Kam však siahajú všetky nitky? Na povrch sa totiž začnú postupne vynárať i dávno zabudnuté udalosti a nebezpečné informácie, ktoré môžu pre každého znamenať okamžitú smrť.

Rozprávanie deja v podaní autorov série Yakuza ma dokáže zakaždým prekvapiť. Príbehová línia sa totiž spočiatku javí vcelku banálne a najmä z toho dôvodu som veľmi rád, že hlavný príbeh vyložene nestojí na trojici vrážd, ktoré sa udiali v roku 2018. Tieto ohavné činy totiž scenáristi obohatili o politické intrigy, mafiánske zápletky, alebo osudové udalosti, ktoré vedia otriasť protagonistami. Jednotlivé línie sú výborné, v mnohých prípadoch neočakávané prepojené a výsledný komplot by mohol poslúžiť ako podklad pre poriadne rozsiahlu knihu. Preto musíte byť neustále bdelý a dávať pozor. Informácie nedostávate zadarmo a hoci si môžete kedykoľvek pripomenúť nadobudnuté stopy, pokiaľ nebudete poctivo sledovať dej, veľmi ľahko sa ocitnete v obrovskom mori neznámych postáv, situácii a udalostí, z ktorých sa následne nevyhrabete. Nezabúdajte totiž na fakt, že vnímanie diania je pre tuzemského hráča ešte náročnejšie, nakoľko krkolomné mená sa predsa len zapamätávajú omnoho ťažšie, než typické americké alebo európske názvy, na ktoré sme už roky zvyknutí.

Rozprávanie je opätovne nechronologické. Súčasnosť sa prelína s minulosťou, čo nezriedka podporuje napätie a necháva hráča v očakávaní nadchádzajúcich udalostí. Celý príbeh má každopádne seriálovú podobu a je rozdelený do trinástich kapitol, ktoré vždy začínajú krátkou rekapituláciou. Osobne kvitujem aj fakt, že scenáristi krôčik po krôčiku rozvíjajú vnútorné motívy jednotlivých postáv, vďaka čomu bez problémov rozumiete ich činom a súčasne im všetky tieto menšie úlomky dodávajú potrebnú hĺbku. Postavy tak pôsobia živšie a skutočnejšie, teda nie iba ako vykonštruované bábky, ktorými by autori príbehu ľubovoľne a bez zmyslu pohybovali sem a tam.

Pozitívne pochvaly som udeľoval i scenárom Yakuzy, pričom komplexnosť a v určitých situáciách i ľudskosť príbehu mi nedovoľuje nič iné, akurát urobiť to isté aj v tomto prípade. V krátkosti vám ešte určite odporučím pôvodný dabing, keďže prítomnosť anglického jazyka je pre pohodlnejších hráčov príjemná, no pôsobí absolútne neautenticky a skôr kazí zážitok z unikátnej atmosféry. I médiami omieľaná kontroverzia sa nakoniec pretavila v pozitívny výsledok a nový dizajn postavy menom Kyohei Hamura pôsobí omnoho lepšie, než ten pôvodný.

Detektívna práca? Skôr drobné hobby 

V Yakuze ste sa zhostili člena mafie, Kazumu Kiryiua, ktorý naprieč jednotlivými dielmi prechádza určitou nápravou a zmenami v morálnom kompase, to však rozhodne neznamená, že nie je schopný sa nezainteresovane prizerať tomu, čo sa deje okolo neho. Opustenie mafiánskych koreňov predsa nie je jednoduchá úloha, obzvlášť v prípade, keď je táto cesta lemovaná stovkami a stovkami svalovcov v obtiahnutých oblekoch. V tomto prípade sa však pozeráme na opačnú stranu, ktorá háji práve spravodlivosť. Paradoxne, detektívnych pasáží je vo výslednom počine omnoho menej, než by ste sa mohli nazdávať z ukážok a prezentácií. Úvod pritom vyložene klame, nakoľko vám tvorcovia servírujú tutoriálovú kapitolu, ktorá má hráčom primárne predstaviť všetky možné minihry súvisiace s vyšetrovaním.

Skutočne budem tieto aktivity nazývať minihrami, keďže im chýba komplexnosť a zrejmá ucelenosť, nakoľko sú spravidla od prirodzenej hrateľnosti odtrhnuté cutscénou alebo nahrávacou obrazovkou. Ak ma totiž pamäť neklame, ani v jednom prípade vyšetrovacie elementy neprichádzajú akosi samovoľne. Možno to vyznieva až prehnane negatívne, avšak vo výsledku mi to príliš nevadilo. Iba chcem upozorniť hráčov, ktorí očakávajú podobnú komplexnosť akou disponoval spomínaný L.A. Noire. Nie, namiesto poctivého vypočúvania za vás Yagami položí všetky otázky sám a aj hľadanie stôp a ich používanie je vcelku jednoduché a príliš sa pri tom nezapotíte. Ak ste sa teda primárne tešili na vyšetrovanie v atraktívnych kulisách, tak nemusíte nutne zúfať. Stále sú tu počiny od Frogwares, ostatne i trilógia Ace Attorney, ktoré vášho vnútorného detektíva uspokoja omnoho lepšie, než Judgment.

Spomínané hľadanie stôp pripomína klasické hidden object adventúry. V nich je zakaždým nutné vyhľadať určité predmety, ktoré vás následne posunú ďalej v príbehu. Samozrejme, žánrové projekty častokrát pracujú iba s 2D prostredím, no Judgment mal k dispozícii vyšší rozpočet a preto sa premávate po značne uzavretých 3D lokáciách. Niekedy je vám však pohyb odobratý a tým pádom stačí iba otáčať first person kamerou a nájsť všetky dostupné stopy. S takýmto vyhľadávaním sa spája aj určitá bonusová aktivita, nakoľko spravidla sa na mieste činov nachádzajú mňaukajúce mačky, pričom ak sa vám v hlavnom príbehu podarí nájsť všetky, budete odmenený vzácnou trofejou.

Každopádne, nikdy  sa vám nemôže stať, že by ste minuli podstatnú stopu, takže ani nie je nutné vracať sa opakovane na dôležité miesta. Význam danej indície si vytvorí Takayuki sám a vy teda nepracujete s povestným “myšlienkovým palácom”, ktorý by vás mohol doviesť ku chybnému stanovisku. Iba v určitých momentoch môžete použiť zlú stopu, avšak nemyslite si, že by to malo neblahé následky na daný prípad, prípadne odvíjanie deja. Okrem toho príležitostne využívate i rôzne obleky, aby ste boli schopný vykonať infiltráciu na konkrétne územie. Za detektívnu pasáž sa dá považovať i prenasledovanie podozrivých. Občas sa jedná o divokú naháňačku, v ktorej máte jasne stanovené mantinely a hra vás tým pádom neustále núti utekať iba po predom vystavanej ceste. To prebieha tak, že do bežeckej trasy vám sú hádzané prekážky, ktoré prekonávate prostredníctvom quick time eventov.

Inokedy zase potajomky sledujete osoby a za sprievodu pokojného jazzu sa snažíte splynúť s davom. Najmenej využívanou aktivitou je jednoduché fotenie, kedy sa snažíte podozrivých zastihnúť takpovediac in flagranti. Jednoducho máte stanovené ciele, ktoré fotografia musí obsahovať a časový limit, pričom nesmiete zabúdať, že pri vytváraní dôkazového materiálu vás nesmie nikto spozorovať. Sú všetky prítomné aktivity povrchné? Určite, avšak disponujú veľmi šikovným dávkovaním, takže nimi nie ste nikdy presýtení. Skrátka, veľmi dobre dopĺňajú hrateľnosť, vďaka čomu ich ľahšie vezmete na milosť.

Rush Hour in Kamurocho

Poďme však prejsť k tomu najdôležitejšiemu. Hádate správne, prvé husle tu hrá súbojový systém a teda boje proti početnej prevahe. Ak by sme štýl ikonického Kazumu prirovnali k divokému hromobitiu, Takayuki je jemným a svižným vánkom, ktorý vás však postupne rozdrví svojou nezastaviteľnou pästnou paľbou. Už v samotnom zárodku jeho útoky pôsobia enormne rýchlo, pričom vďaka rôznym vylepšeniam (tých sa mimochodom v hre nachádza nemálo) môžete po čase pôsobiť ako stroj s nadľudským výkonom. Animácie na seba krásne a prirodzene nadväzujú, pôsobia dokonale plynulo a veľmi príjemne sa na ne pozerá. Systém kombo útokov je intuitívny, nie je nutnosťou učiť sa komplexné kombinácie tlačidiel trojuholník, kruh a štvorec.

Stlačením červeného kruhu oponenta schmatnete, no a zmienený trojuholník znamená silný útok, pričom štvorec zasa využívate pre slabšie údery päsťou alebo dynamické kopance. Častokrát sériu svižných útokov zakončíte práve silnou ranou, keďže za výslednú ofenzívu by sa nemusel hanbiť ani taký Jackie Chan, alebo Tony Jaa. Nehovoriac o tom, že podobná kombinácia je pre ľudské kosti členov Yakuzy ešte viac deštruktívna.

A keď už sme pri tej zničiteľnosti, nedá mi nespomenúť, že Dragon Engine opäť zaistil to, že môžete bezproblémov prechádza zo súboja na ulici do niektorých interiérov. Tam sa pomocou útokov naskytuje možnosť zboriť absolútne hocijaký predmet. Lámete stoly, stoličky, protivníkov hádžete do skla, ktoré sa pod náporom ich váhy prelomí a kryštalické čiastočky za praskavého zvuku padajú na zem. A vtedy okrem pocitu satisfakcie zaregistrujete aj citeľné prepady FPS, ktoré v nepriaznivých situáciách dosahujú až kritických hodnôt. Je škoda, že v snahe vytvoriť čo možno najpôsobivejšie grafické spracovanie autori evidentne zabudli na lepšiu optimalizáciu.

Tá funguje ako šedá eminencia, ktorá zamieša kartami a na pár momentov vás môže uvrhnúť do nepríjemnej nevýhody. I ninja priateľ, ktorého môžete, avšak aj nemusíte získať, je veľkou prekážkou. Balansuje na hrane absolútnej nepoužiteľnosti a prehnanej útočnej aktivity, kedy vám dokonca i zavadzia. Snáď všetci poznáte tú scénu z akčných buddy komédií, kedy sa nešikovný priateľ snaží pomôcť zručnému bojovníkov. Najčastejšie hádže akýmsi predmetom, no zasiahne práve svojho kolegu. Niečo podobné vám bude tento “pomocník” robiť každú chvíľu, vďaka čomu až paroduje svoju prítomnosť a úlohu v bojoch.

Ako už bolo oznámené dávnejšie, Takayuki disponuje hneď dvomi bojovými štýlmi. Jeden je nazvaný Tiger, no a druhý Crane, čiže žeriav. Tiger je určený najmä na pästné súboje jeden proti jednému, kedy sa vaše rýchlo kmitajúce ruky venujú protivníkovi pred vami. S využitím žeriavu stačí, ak skočíte medzi piatich oponentov a Tak začne predvádzať mohutné kopy na všetky smery, ktorými láme rebrá, nohy a všetci neprajníci sa váľajú v bolestiach na zemi. Akčné pasáže si tak udržiavajú nekompromisnú rýchlosť východných bojových umení, avšak prítomné spracovanie pôsobí tak dobre, že uspokojí fanúšika hollywoodskych akčných filmov. Bojové umenie je tu totiž predávané podobne šikovne, ako kedysi vo filmovom Matrixe a myslím, že aj tí, ktorí príliš neobľubujú podobné, miestami až tanečné, súbojové kreácie, by mohli byť spokojní.

Hoci sa tradičné zbrane z Yakuzy počas rokov postupne vytrácali, príležitostne sa objavovali i v neskorších iteráciách. Tu však ctíte pravidlá zákona a strelné pištole vôbec nevyužívate, no občas natrafíte na blízke objekty, ktoré môžete použiť ako zbraň. Sú to rôzne palice, stoly a ďalšie podobné objekty, ktorými protivníkovi spôsobíte poriadnu ujmu. Využívate na to však EX políčka, ktoré sa vám postupne nabíjajú po rôznych činnostiach. Záleží na tom, ako veľmi máte vylepšenú postavu, keďže v neskorších fázach vám ich nabíja aj obraňovanie. Prostredníctvom nich si aktivujete mód zúrivosti, kedy sa z vás stáva nezraniteľná beštia, prípadne ich postupne míňate na takéto drobnejšie spacifikovania. Tvorcovia stále vedia byť kreatívni a pripravili si pre hráčov množstvo unikátnych bojových zakončení, ktoré pôsobia mimoriadne efektne, miestami aj vtipne.

Je Kamurocho najživším herný mestom súčasnosti? 

Zastúpené sú i vedľajšie úlohy, ktorých je v hre celá stovka. Päťdesiat tradične bizarných prípadov pozostáva z toho, že robíte takmer všetko od naháňania parochní, cez prezliekanie sa za upíra, až po hľadanie nohavičkového zlodeja. Sú to poriadne uletené úlohy, ktoré sa zámerne neberú príliš vážne a  držia si rovnakú štruktúru, ako v prípade Yakuzy. Pozitívne ma prekvapilo, že niektoré eskalujú do naozaj solídnych dejových línii, ktoré nepostrádajú napätie a drámu. Druhú päťdesiatku tvoria priateľské eventy, kedy sa môžete získať na svoju stranu nového spojenca. Tieto úlohy sú podstatne jednoduchšie, keďže iba zriedkavo od vás chcú niečo iné, než len čítanie dlhých dialógov, avšak kvitujem prepojenosť medzi oboma typmi úloh. Bez priateľov nemôžete vyriešiť všetky prípady a tým pádom chcete postupne plniť obe aktivity.

Kamurocho je navyše z môjho pohľadu najživším videoherným mestom, aké sme doposiaľ videli. Tieto pocity som nadobudol vďaka tomu, že sa jedná o na chlp identické mestečko, v ktorom sa kedysi pohyboval Kazuma. I napriek tomu, že som prišiel v podstate do novej značky (predpokladám a dúfam, že sa Judgment stane plnohodnotnou sériou) poznal som všetky ulice, skryté zákutia, obchody. Je veľmi zaujímavé sledovať ich očami nového charakteru a, samozrejme, v trochu modernejšom kabáte, keďže ako aj vizuálna stránka, tak aj technológia v meste napreduje. Stále je to však ikonický neónový raj, kde číha nebezpečenstvo na každom rohu. Navyše v ňom nájdete množstvo spôsobov, ako zabiť čas. Randíte s priateľkami, na automatoch hráte ikonické počiny od Segy, alebo len degustujete miestnu kuchyňu. Možnosti sú na takto minimalistický otvorený svet naozaj nevídané. Škoda len, že správanie obyvateľov na ulici je rozpačité. Aj na bežnú chôdzu reagujú ako splašené a vydesené kone, čo narúša inak bezchybný dojem.

Vinný či nevinný? 

Judgment mohol byť ďalším L.A. Noire, avšak nakoniec je niečím úplne iným. Je to moderná detektívka, ktorá si berie to najlepšie ako z východných, tak i hollywoodskych hitov, ktoré využívajú rôzne druhy bojového umenia a popritom rozvíjajú naratívne piliere žánrových diel. Nečakajte však ponurú noir atmosféru, pánov v klobúkoch a točitú špirálu kriminálnych okolností, ktoré by doviedli nášho detektíva v zbrani do deprimujúceho pekla, odkiaľ vedú len jedny dvere s nápisom smrť. Pokiaľ sa na vyššie spomínaný projekt od Team Bondi dívate zo všeobecného hľadiska a tým pádom hľadáte detektívny počin snáď so všetkým, čo k tomu patrí, Judgment je viac než hodný vašej pozornosti. Spokojný budete i v prípade, že obľubujete bojové hry, ktoré sa môžu pýšiť prepracovanosťou choreografie jednotlivých útočných štýlov. Nesmiete však zabúdať, že primárne vstupujete do akčnej záležitosti s adventúrnymi prvkami a nie do akčnej adventúry v štýle L.A. Noire, kde sú súbojové pasáže skôr doplnkom, než jadrom.

Hru na recenziu poskytla spoločnosťCenega LOGO

Judgment - L.A. Noire exotickejšou optikou
Judgment nie je hrou, ktorá vás prinúti zmeniť názor na všetky predošlé diela od štúdia Ryu Ga Gotoku. Pokiaľ vám však neprekážajú a súčasne obľubujete moderné detektívky, nemôžete šliapnuť vedľa. Rozhodne však neočakávajte identickú záležitosť ako v prípade L.A. Noire, nakoľko od nej je táto novinka ešte vzdialenejšia, než Yakuza od Mafie.
Pozitíva
  • Mnohovrstevný príbeh, ktorý výborne pracuje s témami detektívnych príbehov a zapája do nej vedľajšie zápletky
  • Prepracovaný súbojový systém, ktorý ohúri svižnosťou i pôsobivou animáciou pohybov
  • Mesto plné aktivíty, dobrovoľných úloh, ktoré súčasne perfektne zachytáva východnú kultúru
Negatíva
  • Detektívnym prvkom chýba komplexnosť, nakoľko v takejto forme pôsobia skôr ako jednoduchšie minihry
  • Príležitostné prepady FPS
  • Obyvatelia mesta
85%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
86%

Komentuj!

komentárov