Warhammer: Chaosbane – Diablo z konkurenčného univerza

S hrami s tématikou Warhammeru sa v poslednom čase akoby roztrhlo vrece. Od stratégií, cez taktické hry, akčné a najnovšie aj akčné RPG. ARGP v kombinácií s bohatým svetom Warhammeru? To znie ako skvelý nápad. Ako sa ho podarilo realizovať štúdiu EKO Software v titule Warhammer: Chaosbane, sa pokúsim načrtnúť v nasledujúcom texte.

Recenzovaná verzia: PC

Značka Warhammer je momentálne žiadaná a dostatočne obľúbená medzi samotnými hráčmi. Akčné RPG v štýle legendárneho Diabla, situované do tohto sveta bolo určite snom mnohých fanúšikov, túžiacich si užívať ho prostredníctvom rýchlych hier, či kooperácie. Túto kombináciu si vzalo na starosť menej známe štúdio EKO Software, ktoré stojí napríklad za sériou How to Survive. Na tomto mieste sa vopred priznám, že tento žáner nepatrí medzi moje naozaj obľúbené, nakoľko preferujem komplexnejšie hry v štýle Divinity: Original Sin II. No vďaka pekne vyzerajúcim obrázkom som neodolal a istú nádej vzbudzoval i fakt, že svet Warhammeru je rovnako bohatý ako napríklad Azeroth z Warcraftu. Cena a edície navyše na oko zodpovedajú AAA titulu, takže som veril, že držím v ruke čierneho koňa roka, alebo aspoň jeho prvej polovice. Čo sa už len môže pokaziť, však? Nuž…zjavne dosť, ale poďme poporiadku.

Úvodné kreslené video by malo hráča patrične navnadiť. No keď som započul niečo v zmysle”vo svete zmietanom chaosom a vojnou, impérium ľudí padlo pri civilnej vojne, ktorá ho zničila…a objavil sa zlý generál, ktorý mal pocit, že dielo skazy nie je dokonané“, tak som ho radšej preskočil. Prejdime teda rovno k veci. Pod vašimi rukami sa objavuje štvorica hrdinov, ktorá kedysi slúžila šľachticovi Magnusovi v bitke proti krutému lordovi Asavarovi Kulovi. Ten svojho času viedol armádu bývalých kultistov, ktorí sa obrátili na temných bohov, keď boli v najhoršom. Následne vyrazil naprieč svetu ľudí práve s podporou temných bohov, padol však v boji s Magnusom a jeho armáda sa rozpŕchla kade ľahšie. No temní bohovia sa nemienili prizerať tomuto zlyhaniu a začali chystať odplatu.

Práve tu prichádzajú na rad naši štyria hrdinovia. Vy si však môžete vybrať iba jedného z nich a ak budete chcieť, zvyšní traja sa k vám pripoja prostredníctvom online hry. Každý jeden reprezentuje odlišnú rasu, triedu a teda aj prístup k boji. Najprv možno siahnete po ľudskom vojakovi impéria, ktorého zdobí boj na blízko po všetkých stránkach. No ak máte chuť kúzliť, vaše chúťky naplní skôr mág z radov  vysokých elfov. Pri boji na diaľku zostáva aj elfský prieskumník so svojim lukom a nakoniec je tu trpasličí berseker so sekerami, ktorý si dokáže bez problémov presekať cestu do cieľa.

Po mojom výbere mága som sa teda pustil do hrania. Opäť kreslené intro, opäť doporučujem preskočiť. V skratke, hlavné mesto Nuln, kam sa Magnus vrátil ako víťaz, prepadli hordy chaosu a vy sa im musíte postaviť pod rúškou noci. Hra vás vôbec nešetrí a od začiatku vás vrhá priamo do boja. Primárny základný útok nabíja vašu energiu, ktorú potom spotrebujete na svoj hlavný, ešte o niečo silnejší, útok. Alebo na niektoré z ďalších útokov, ktoré sa vám odomykajú postupom času. Tu sa však poznamenať, že názov Chaosbane je naozaj trefný. Boje sú totiž čistý esenciálny chaos.

V praxi to vyzerá tak, že nepriatelia na vás nabiehajú odvšadiaľ ako ovce a vy len zbesilo klikáte myšou a vysielate primárne útoky do momentu kedy máte dostatok energie. Následne sa do hordy pustíte silnejším útokom v podobe ohnivej, či éterovej gule, v prípade iných tried im zase zatnete meč do tváre. Žltočervené čísla lietajú po celej obrazovke po desiatkach a rovnako po desiatkach padajú aj nepriatelia. Občas váš hrdina vykríkne vetu, ktorá indikuje jeho nízke zdravie. Vy len stlačíte klávesu Q, zdravie sa vám doplní a vy zase raz rúbete naľavo napravo, respektíve pálite na nepriateľov. Pritom vôbec netušíte čo a koho ničíte. Nepriatelia nemajú žiadne informácie o silných, či slabých stránkach, väčšinou sa iba delia na tých čo vás ostreľujú z diaľky, alebo na tých, ktorí vás chcú rozsekať na kusy. No a keďže ide o RPG, po svojej smrti z nich získate zlato, či fragmenty a na mape občas nájdete aj truhlice s vybavením.

Fragmenty skladáte aby ste odomkli progres božích síl, čo vlastne predstavujú nové schopnosti. Inak kúziel, či útokov je v hre pomerne málo. Teda tých aktívnych. K dispozícií máte do 10 pre každú triedu. Kúzelník napríklad pracuje s ohňom, a hádže na nepriateľov éterové, či ohnivé gule. Prieskumník zase strieľa rôzne druhy šípov v rôznych počtoch. No a vojak má pre zmenu plošný, alebo priamy útok. Obrovské množstvo schopností potom funguje len formou pasívnych štatistik. To isté platí aj o vybavení. Drvivá väčšina brnení a zbraní má v zásade identickú funkciu, líšia sa od seba iba mierne upravenými štatistikami. No a vybavenia je toľko, že väčšinu aj tak darujete žobrákom v meste, pretože ho neviete ani predať.

Nemôžem pochváliť ani samotné questy. Žiadná nápaditosť, väčšinou sa skrátka musíte presekať hordami na koniec koridorového levelu, ideálne preskakujúc nezáživné príbehové pozadie Občas musíte zachrániť vojakov v časovom limite, inokedy zase zabiť niekoľko bossov. V princípe je to však o tom istom. Nie je tu žiadne taktizovanie, žiadna interakcia s prostredím, vôbec nič. Skrátka len bežíte za nosom a neustále sekáte, čo vám príde do cesty. Občas ste dokonca vyslaný questom tam, kde ste už boli, takže v tom prípade budete zažívať nepríjemný pocit déjà vu.

Grafické nastavenie je tiež akési chudobné, akoby išlo o port. Viete si nastaviť iba Vsync a rozlíšenie, čo je dosť prekvapivé. Na margo hry, však musím dodať, že nevyzerá vyslovene zle. Miestami je ozaj pekná, objavuje sa hra svetla a tieňov, či nasvietenie stien pod kúzlami. Avšak v oblasti farieb by sa dalo iste urobiť aj viac. Zarazilo ma napríklad aj to, že si neviete otočiť kameru. Čo sa týka hudby, tam je to úplne v poriadku a ťažké ťahavé tóny sedia Warhammeru veľmi dobre. Herné zvuky však veľmi nevnímate, deje sa toho naraz príliš veľa aby ste si užili pekné rinčanie mečov. No a potom je tu i vcelku nekonzistentný dabing, kde niektoré postavy znejú lepšie, iné o dve triedy horšie.

Hra inak beží plynule, avšak hardwaru dá pekne zabrať. Teploty sa mi celý čas držali pomerne vysoko, aj keď hra na to vôbec nevyzerá. Približná doba, ktorú v nej môžete, stráviť je okolo 12 hodín, pričom autori sa chvália aj určitou znovuhrateľnosťou. No ja osobne by som v nej nevidel žiadny zmysel. Online hranie je rovnako chaos, vaši spoluhráči akurát bežia do cieľa, absolútne sa nezaujímajúc o spoluprácu, dianie okolo, či čokoľvek. Ani umelá inteligencia protivníkov nijak nevylepšuje dojmy a nepriatelia sú len aby boli.

Warhammer: Chaosbane vyzerá na pohľad ako zaujímavý klon Diabla. Ak by hra vyšla v tejto podobe pred dvadsiatimi rokmi, bolo by možné uznanlivo pokývať hlavou. Najväčší problém, však nie je samotná kvalita hry, ale to, že EKO Software, respektíve Big Ben Games si za tento počin pýtajú približne 50 až 70 € v závislosti od edície. Za túto cenu by sa dal očakávať AAA titul, avšak Chaosbane ním ani zďaleka nie je. Pri podstatne nižšej uvádzacej cene by sa dalo uvažovať aj o vyššom hodnotení, no i tak by som ju najskôr kúpil iba v akcii. Ak teda milujete ARPG hry a nič z univerza Warhammeru vám nemôže chýbať na poličke, potom si na ňu počkajte. Inak vám však odporúčam skôr Diablo, pokojne aj prvý diel. Oproti tejto novinke zaostáva iba po grafickej stránke, čo ma každopádne privádza ku konštatovaniu, aby ste vždy neverili obrázkom a obalu.

Komentuj!