King’s Bounty II – Je niečo zhnité v kráľovstve Nostria

Séria King’s Bounty sa prvýkrát objavila ešte v roku 1990, avšak na tento pôvodný diel si dnes už len málokto spomína. Omnoho viac vstúpila do všeobecnej pozornosti svojím znovuzrodením v roku 2008 pod názvom King’s Bounty: Legend. Vtedy sa totiž pomerne radikálne odlíšila od základného konceptu známej série Heroes of Might and Magic a okamžite zabodovala svojou unikátnou a príjemnou rozprávkovou atmosférou. Z vývojárskeho hľadiska šlo o výborné rozhodnutie, keďže pre veľký úspech čoskoro nasledovali ešte ďalšie tri diely, všetky využívajúce obdobný koncept a totožný vizuál. V roku 2021 sa však svet videohier posunul, a tak bolo potrebné znovu pristúpiť k radikálnejším zmenám a hlbším inováciám. Staré dobré pravidlo však hovorí, že čo funguje, to by sa nemalo meniť, a tak sme boli zvedaví, ako sa tvorcovia s modernizáciu svojej značky vysporiadajú.

Recenzovaná verzia: PC

Štúdio 1C Entertainment bolo pôvodne iba vydavateľom predchádzajúcich častí, pričom vývojárov predstavovalo ruské štúdio Katauri pochádzajúce z ďalekého Vladivostoku. Keďže sa vydavatelia a vývojári z 1C Entertainment nakoniec rozhodli vytvoriť novú generáciu hier Kings Bounty sami, dalo sa čakať, že príde k ďalekosiahlym zmenám. A tie skutočne nastali. Než sa k nim dostaneme, uvedieme najskôr zložky a charakteristické črty, v ktorých sa pokračovanie neodlíšilo od svojej predlohy. Z príbehového hľadiska ide skutočne o priameho nástupcu, keďže po svete Antara nachádzame pozostatky vlády kráľa Maxima z prvej časti King’s Bounty a znova sa pokúšame zachrániť krajinu pred opätovnou katastrofou.

Kráľovstvo môže zachrániť, ako inak, iba jeden z troch archetypálnych hrdinov, medzi ktorými si tradične vyberáme ešte na začiatku hry. Ak chceme, môžeme si zvoliť vodcu žoldnierov zameraného na číru silu, vysokopostavenú aristokratku ako čarodejku či mladú paladinku, pôvodom z nižších spoločenských vrstiev. Každá z týchto postáv začína v chladnej väzenskej pevnosti a každá sa tam ocitla za odlišných okolností a z rozličných dôvodov. Princ kráľovstva však v každom prípade udelí zvolenému charakteru amnestiu a ten sa následne vyberá odvrátiť tajné sprisahanie a blížiacu sa temnú hrozbu. Príbeh sa odohráva v novom kráľovstve Nostria, ktoré začína zahaľovať temnota, ktorú sprevádzajú početné spiknutia či zrady miestnych šľachticov. Aby toho nebolo málo, nebezpečne sa začína rozmáhať aj nekromancia. Mladý princ Adrianus tak musí spojiť súperiace a rozdrobené frakcie v krajine a gestom prepustenia nášho avatara z väzenia sa snaží nastoliť mier v rozpadajúcom sa kráľovstve.

Za účelom recenzie som si zvolil môj obľúbený magický charakter, ktorý tu reprezentuje zvrhnutá princezná Katherine a už zakrátko som bol príjemne prekvapený jej povahou. Katherine sa totiž skutočne správa ako aristokratka z najvyšších spoločenských kruhov. Jej slovník je povýšenecký a aj k prostým obyvateľom sa spravidla chová cynicky a arogantne. Pozoruhodnou skutočnosťou je aj zámer našej hrdinky, ktorým nie je hrdinská záchrana kráľovstva, ale snaha získať späť právoplatnú moc nad hornatou provinciou, ktorú nezákonne ovládol jej synovec Maurice. Keďže sa však ocitá vo víre udalostí, je nútená tento zámer odložiť dočasne bokom a venovať sa aktuálnym problémom. A podľa toho sa aj v skutočnosti správa, takže z Katherine som mal neustále pocit, že všetko, čo robí, je len nutné zlo. Darmo som mal vždy na výber aspoň z dvoch možností v dialógu – Katherina často povedala niečo, z čoho som mal rozporuplné pocity. Tento odklon od tradičných fantasy klišé však osobne považujem za veľké pozitívum a právom ho môžem zaradiť medzi jeden z plusových bodov pre tvorcov.

Už v počiatočnom väzení je zrejmý radikálny odklon od pôvodnej série z rokov 2008 – 2014 smerom k RPG hrám typu Gothic. Vaša postava voľne pobehuje po dostupnom svete, zbiera rozličné obyčajné, málo hodnotné veci ako sú čajníky, spony, či kusy látok, ktoré následne výmenou za zlato predáva u obchodníkov, nachádzajúcich sa snáď na každom rohu. K dispozícii je i klasický inventár, kde okrem spomínaných nehodnotných vecí nájdete samozrejme aj kvalitnú výbavu, ako meč či zbroj, rozdelenú do rukavíc, topánok, prsteňov a podobne, zvyšujúcich vašej postave rozličné štatistiky. Postupne nachádzaná či zakúpená nová výbava sa vizuálne prejaví na zvolenej postave, tak ako v každom plnohodnotnom RPG. Klasický koncept RPG z pohľadu tretej osoby však končí v momente, kedy príde k boju. Váš charakter sa totiž bitiek neúčastní priamo, ale využíva najaté oddiely. Tie čelia protivníkovi v taktických bitkách, ktoré sa realizujú v arénach, rozdelených hexovými políčkami.

V bitkách sa naplno potvrdzuje, že to, čo vývojári vo svojich denníkoch sľúbili, nakoniec aj splnili. V samotnom boji je nutné brať ohľad na charakter krajiny a využívať prostredie. Rozmiestnenie jednotiek často výrazne ovplyvňuje priebeh bitiek a neraz sa mi stalo, že inak prakticky neporaziteľného nepriateľa (ktorý je aj explicitne označený, aby ste boli dopredu varovaní) som zdolal po niekoľkých pokusoch s vhodným využitím terénu a niekedy dokonca aj za cenu minimálnych strát. Do úvahy je totiž potrebné zobrať množstvo faktorov. Okrem sily vášho oddielu, do ktorého je možné naverbovať maximálne dvanásť členov, musíte mať na zreteli aj odlišné činitele. Ako príklad môžu poslúžiť kostlivci, ktorým šípy vašich strelcov takmer neublížia, duchovia, imúnni proti útokom bežných jednotiek, či ľudské jednotky, ktorým môže veľmi ublížiť otrava jedom.

Pri samotných bojových stretoch sa kamera prepne do klasickej vtáčej perspektívy, pričom bojiská sú generované priamo z predlohy terénu, pred ktorým pri zahájení boja priamo stojíte. V každom prípade, čo sa týka súbojov, neobsahujú nič, čo by ste už v obdobnej žánrovke nevideli a mne osobne napríklad výrazne pripomínajú súboje v Age of Wonders III. Najväčším problémom ale je, že týchto súbojov je vlastne oproti starším dielom žalostne málo. Väčšina z nich je vlastne veľmi účelová, keďže je ich potrebné podstúpiť predovšetkým na miestach, ktoré blokujú cestu a tak nezriedka predstavujú jedinú dostupnú cestu do nasledujúcej oblasti.

Vaša postava postupom času naberá skúsenosti a zdokonaľuje svoje schopnosti, zvyšujúce nielen magickú silu, ale aj početné množstvo iných atribútov. Vami naverbovaní vojaci taktiež získavajú skúsenosti, takže ak sa častejšie zapájajú do bojov, ich sila sa násobí až pokiaľ nedosiahnu maximálnu tretiu úroveň. Kings Bounty II však obsahuje štyri triedy takzvaného ideálu, čo konkrétne znamená príklon k určitému systému riešenia problémov sveta. Ide o Moc, Múdrosť, Poriadok a Anarchiu. Napríklad najatí banditi, ktorí majú blízko k anarchii, sa nebudú cítiť príjemne v spoločnej armáde s rytiermi, vyznávajúcimi Poriadok, alebo medvede či orly kúpení u druidky sa budú vyslovene neznášať s nemŕtvymi kostlivcami naverbovanými na cintoríne. Pestré zloženie vašej armády tak najčastejšie povedie ku katastrofálnemu zníženiu morálky a viacero jednotiek môže dokonca počas boja v kritickom momente vynechať svoj ťah. Body prideľované do týchto ideálov sa odvíjajú od toho, aké riešenia úloh využívate. Ak využijete v rámci riešenia úlohy hrubú silu, pridá sa vám bod do stromu špecializovaného na Moc, ale ak využijete skôr rozum alebo magické schopnosti, tak vaša postava prirodzene nadobudne väčšiu Múdrosť. Rozhodnutia v rozhovoroch navyše prikláňajú postavu k jednému z týchto spomínaných ideálov. Aj putovanie naprieč ríšou je týmito ideálmi silne ovplyvnené, pretože určuje reakcie NPC a má nezanedbateľný vplyv na záverečné vyústenie príbehu.

Po vizuálnej stránke je nové pokračovanie King’s Bounty veľmi diskutabilné. Tých, čo milovali vtipný rozprávkový štýl starších častí King’s Bounty, nový vizuál príliš neohúri. Je síce zrejmé, že celý svet je v jadre navrhnutý premyslene a v dobrom úmysle, ale statickosť postáv a úplná absencia cyklu deň-noc túto uveriteľnosť trocha znižuje. Inak je tamojší svet plný drobných detailov, ako sú lavičky, kvetinky, záhrady, malé ruiny a rozpadajúce sa sochy. Krásne je spracovaná napríklad magická univerzita, takisto sa mi páčilo aj spracovanie pevnosti banditov a príjemne som sa paradoxne cítil aj v prekliatych močiaroch, kde som trhal bylinky pre druidku a zbieral rozhádzané kosti pre dávno mŕtveho padlého bojovníka. Obyvatelia vedú drobné rozhovory medzi sebou a všade nachádzate workshopy či trhy. Bohužiaľ, v tomto smere si autori odhryzli trochu väčšie sústo a Unreal engine 4 zrejme nie je najvhodnejší na pokus o stvárnenie open-world RPG.

Plne nadabované dialógy všetkých postáv spolu so zaujímavými a často kurióznymi úlohami totiž nestačia. Katherine sa totiž pri prieskume rozličných zákutí, často ukrývajúcich skrýše s hodnotnými objektami, často zasekáva do textúr a fakt, že nedokáže vykročiť ani na maličkú skalku pred sebou, taktiež nepridáva na celkovom dojme. Navyše je pohyb postavy pri behu neskutočne pomalý a vôbec nechápem, prečo tvorcovia sprístupnili voľbu chôdze, keďže vtedy sa mladučká Katherine pohybuje ako dôchodkyňa po operácii nohy. Presun postavy zrýchli kôň, ale u neho mám dojem, ako by bol do hry vložený iba nasilu, aby sa vývojári mohli pochváliť aj možnosťou jazdy na ňom.

Celkové zhodnotenie je tak u mňa v konečnom dôsledku pomerne rozporuplné. Ako veľký fanúšik starších častí, ktoré som všetky dohral do konca a strávil ich prechádzaním stovky hodín, je toto očakávané pokračovanie menším sklamaním. Zvláštny rozprávkový feeling, typický humor a nadhľad sú definitívne preč, a to, že súbojov je minimum, bude zrejme pre niektorých predstavovať studenú sprchu. Výrazný posun smerom k filmovosti a sub-žánru open-world RPG však môžu oceniť noví hráči nepoznačení staršími dielmi a treba uznať, že skúmanie pútavého sveta a riešenie často vtipne spracovaných úloh spojené s taktickými bojmi, pri ktorých treba skutočne rozmýšľať a taktizovať, patria k výrazným plusom. Na záver ešte pochválim kvalitnú českú lokalizáciu, ktorá sa mi vcelku zišla, keďže celá hra obsahuje pomerne veľké množstvo textu.

Komentuj!