Moving Out 2 – Profesionálny simulátor sťahovania

V Covidom zamorenom roku sme sa dočkali titulu Moving Out – atraktívnej záležitosti plne využívajúcej gaučovú kooperáciu fandili hráči i recenzenti. Nešlo síce o prelomový projekt, ktorý by prišiel s niečím absolútne nevídaným, avšak všeobecný konsenzus bol taký, že sťahovanie (či už skutočné alebo digitálne) ešte nikdy nebolo zábavnejšie. Ubehli tri roky, stihli sa zatvoriť i znova otvoriť kiná, je možné bez akýchkoľvek problémov cestovať po svete, no a na naše herné zariadenia dorazil Moving Out 2. Ambicióznejší sequel prináša väčšie množstvo úrovní i špecifických experimentov. Má však šancu zaujať?

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Musím sa inak priznať, že s pôvodnou hrou nemám žiadne relevantné skúsenosti. Testoval som ju iba pár krátkych chvíľ na momentálne populárnom zariadení ROG Ally. Pochopiteľne teda zhruba viem čo sa v nej deje, no počas jej originálneho vydania preletela takpovediac pod mojím radarom. Súčasne sa jej nedostalo až tak zásadných známok a preto som nemal potrebu sa k nej spätne vracať. Je nespochybniteľným faktom, že sa síce dočkala adekvátnej pozornosti, osmičky či deviatky ani zďaleka nezbierala. Zostala tým pádom niekde v kvalitatívnom strede.  

Dúfal som však, že dvojka si vyberie tie funkčné prvky prvotiny a vylepší chyby, ktorých sa autori predtým dopustili. Zahraničné recenzie tvrdili, že nás čaká, po všetkých ohľadoch, kvalitnejší zážitok a preto bolo razom rozhodnuté. Do Moving Out 2 som sa však pustil so znalosťou pomyselného partnerského titulu menom Overcooked 2. Hoci sa to nemusí zdať, ide o veľmi podobné tituly. Koniec koncov, tak som si predstavoval aj v dnešnom texte preberané pokračovanie.

A teraz nemyslím vizuálnu stránku, ktorá je takmer na chlp rovnaká. Svojím uchopením hrateľnosti však možno hovoriť o identických záležitostiach. Obe podporujú kooperáciu, skladajú sa z úrovní s jasne nastavenou úlohou, vaším limitom je čas, no a príbeh je minimalistický, rozvíja sa iba po kratučkých úsekoch. Hlavne sa však jedná o arkádové projekty s výborným nápadom, ktorý je však vyžmýkaný až na kosť – a to doslova.

A hoci mám Overcooked 2 vlastne rád, po čase sa dostavila únava celej látky, ktorú sa v rámci základnej kampane nepodarilo ničím zaujímavým vykryť. Tu a tam prišla invenčná variácia, no primárne ste stále sekali mrkvu, čistili špinavý riad a nosili hordy jedla pre hladných hostí, aby ste zabránili príchodu živých mŕtvych. A síce je pravdou, že sme iba na počiatku recenzného textu, môžem vám už teraz prezradiť, že Moving Out 2 týmto neduhom nijak zvlášť netrpí. V najbližších riadkoch sa vám pokúsim vysvetliť prečo tomu tak je a ako autori zabránili príchodu nežiadúceho stereotypu.

Dobrodružstvo naprieč dimenziami

Príbehová kostra je naozaj nerobustná, takmer až neexistujúca. Slúži iba ako lepidlo všetkých levelov, ktoré vám dáva neustále smerovanie a jasný cieľ. V praxi si prežijete prvotný deň ako sťahovací profesionál, expert na prenos nábytku dverami, oknami (ideálne zatvorenými) či ponad hlboké priepasti s čokoládovou lávou na dne.

Po tréningovom dni sa však jedna večerná návšteva vašej základne pokazí, no a váš šéf v podobe krabice sa jednoducho vytratí. Zostane po ňom iba jedna škatuľa s nakreslenou tvárou. Portál následne prestane fungovať, no a vašou úlohou je cestovať skrz rôzne dimenzie, nachádzať gnómov disponujúcich schopnosťou komplikované zariadenie opraviť. A to je v podstate všetko. Nič viac však pre hru tohto typu ani nepotrebujete.

Postavičky už spravidla len sypú jednu hlášku za druhou, kde musím podotknúť, že humor je tu naozaj jednoduchý, priam až detsky nesofistikovaný. Častokrát sa vyložené vyžíva v absencii reálnej pointy, takže verím, že mnohých z vás bude nepríjemne iritovať. Ja som na autorskú hru však pristúpil a niektoré vtipy si, dokonca, veľmi príjemne užil. Len treba rátať s tým, že by ste primárne mali rozmýšľať iba jednou mozgovou bunkou, ten zvyšok by totiž nemal čo robiť.

Ani hudobné podkreslenie sa nesnaží o akékoľvek symfónie alebo zapamätateľné tóny, ktoré by ste si púšťali vo voľnom čase. Vlastne, ak mám byť úplne úprimný, zďaleka najviac tu akúsi réžiu a autorskú víziu pripomína úvodné intro, ktoré disponuje vlastnou tvárou i unikátnou štylistickou voľbou. Akurát teda všetko čo (touto optikou) príde po ňom je o niekoľko úrovní nižšie. Pri pohľade na počiatočnú videosekvenciu by som si však vedel predstaviť, že by niekto z tohto sveta vykrojil aj samostatný dlhometrážny film.

Aktuálne sa však nič podobné nechystá, no dúfam, že sa raz obdobného projektu dočkáme. Potenciál tu totiž rozhodne je a bola by škoda ho nezužitkovať. Obzvlášť, keď si uvedomíte, že sa svojej adaptácie dočkalo aj Gran Turismo, ktoré je azda najatypickejším adeptom na spracovanie do filmovej verzie určenej pre veľké kinosály.

Futuristický kraj sladkostí

Úvod hry je štylizovaný v pomyselnej realite, ktorú možno považovať za primárnu, takzvanú východiskovú pozíciu. Nie je v podstate ničím zvláštna, obsahuje niekoľko levelov a de facto možno hovoriť o centrálnom hube. Z neho totiž budete cestovať do ďalších dimenzií – konkrétne ide o cukríkový svet, moderné mesto budúcnosti a fantasy kraj plný čarodejníkov či gigantických obrov s kmitajúcimi nohami.

Všetky zmienené lokácie majú vlastný vizuálny štýl i formu humoru, s ktorou pracujú. To je pomerne príjemné, pretože jednotlivé oblasti tým pádom využívajú vlastné barličky súčasne fungujúce ako gimmick pre hrateľnosť. To znamená, že v budúcnosti budete môcť ovládať dron, aby ste sa presúvali po rozdelených plošinách. Na druhej strane v krajine magických bytostí sú čarovné vláčiky alebo drahokamové portály spoločne tvoriace dômyselný labyrint, z ktorého jest ťažké sa s ľahkosťou vymotať, hoci nemožné to nie je.

Podobné rozhodnutie prospieva sviežosti konceptu ako takého. Bez neho by vývojári tvrdo narazili asi ako Harry Potter so svojím vozíkom v dnes už klasickej druhej časti. Ostatne, vždy sa level skladá z presúvania nábytku. Či už je to do lokácie alebo z nej, to je v podstate jedno, keďže princíp zostáva zachovaný. Ak by však vývojári zo štúdia SMG neprichádzali s drobnými obmenami, rýchlo by sa dostavil nežiadúci stereotyp, ktorý by viedol k nude. A tá je zabijakom pozitívnych dojmov pri akomkoľvek médiu.

PIVOT!

Je preto veľmi dobré, že si autori uvedomili tento fakt. Ďalším nadmieru príjemným ozvláštnením je prítomnosť arkádových úrovní. Tých je naozaj len niekoľko, pričom ich nachádzate či už vo svete alebo v konkrétnych leveloch. Majú podobu klasickej diskety, po jej zobraní sa vám odomkne jedna z dostupných bonusových úrovni. Ide o naozaj krátke unikáty, ktoré sa však môžu pochváliť skutočne pekným dizajnom, ktorý na prvý pohľad môže pôsobiť príliš zložito, avšak opak je pravdou. Väčšinou nimi prejdete s ľahkosťou, no zostane vám po nich príjemný pocit zadosťučinenia. A pri rotácii s gaučom by z vás mal nepochybne radosť aj Ross Geller. 

Tieto prvky následne tvorcovia využívajú aj pri takzvaných špeciálnych (nepovinných) úlohách. Keď sa vám totiž po prvýkrát podarí splniť základný časový limit, odhalia sa ďalších úlohy, ktoré síce sú dobrovoľné, avšak rozširujú jednak dĺžku hry a súčasne aj prístup ku konkrétnej úrovni. Niekedy nemôžete rozbiť žiadne okná, inokedy je vašou úlohou presúvať tovar bez hádzania.

Čo sa ďalej týka špecifickejších zadaní, príležitostne sa musíte snažiť, aby ste s lietajúcim dronom nezhodili nič do vodných hlbín. Alebo máte vláčik ovládať iba v smere hodinových ručičiek. Spravidla ide o šikovne zakomponované questy miniatúrneho rozmeru. Veľmi zriedkavo však tvorcovia neodhadnú mieru a prídu s mimoriadne frustrujúcim zadaním, ktorého prechod je ozajstnou cestou do pekla a späť, pri ktorej by nepomohol ani filmový Rambo. To sa potom tá nevraživosť prenesie buď na váš ovládač alebo hráčskeho partnera – ak teda nejakým disponujete. A tým sa dostávame k potenciálnej červenej vlajke celého projektu.

Mdlý sólo zážitok?

Jedným z najlepších faktorov je však prítomnosť kooperácie. Osobne som skúšal niekoľko úrovní osamotene, no zážitok je to priam až tretinový. Výzva špeciálnych úloh je priľahká, sťahovaniu chýba väčšia miera sofistikovanosti a naozaj si myslím, že práve Moving Out 2 nemá príliš zmysel hrať v single player režime. A to píšem ako človek, ktorý svoju pozornosť venuje primárne zážitkom pre jediného používateľa. V takej verzii je však novinka z produkcie Team17 až príliš všedná a nezaujímavá. Dokonca si myslím, že by ste ju ani nedohrali. Je totiž úplne tradičná.

Býva pritom zvykom, že akýkoľvek projekt je v sprievode kamaráta či partnera zábavnejší. V prípade tohto titulu je však podobné hranie priam esenciálne a skutočne by malo byť primárne. Pokojne by som sa uspokojil aj s tým ak by šlo o nutné vymedzenie sa a sólo režim by jednoducho neexistoval. Myslím si, že táto hra ho jednoducho nepotrebuje a je takpovediac do počtu. Naozaj cítiť, že sa primárne rátalo minimálne s dvomi (môžete byť až štyria) autonómne rozmýšľajúcimi postavami. Preto ešte dodám, že takisto ako u záležitostí v štýle A Way Out či It Takes Two, Moving Out 2 je primárne kooperačnou hrou. Preto vám odporúčam, aby ste si k hraniu našli kohokoľvek ochotného kto s vami prežije jedno atypické dobrodružstvo skladajúce sa z detského humoru, množstva skákania a hlavne držania desiatok, možno stoviek, kusov generického i netradičného nábytku. Vlastne, i niekoľkých zvierat.

Myslím, že by som mal vyjadriť aj k pohybu postavičiek. Koniec koncov, mnohé úrovne sú založené na svižnom presune a čo i len drobné vychýlenie by mohlo zaistiť krátkodobú smrť (keďže sa charakter respawnuje v podstate ihneď). Našťastie, pohyb je pomerne slušný, no hlavne presný. Nepôsobí krkolomne, zasekane alebo archaicky. To je, samozrejme, výborné. Drobnú výčitku však musím adresovať možnosti hrať za charakter na vozíku (áno, skutočne viete nespočetné množstvo zvieratiek uložiť na invalidné kreslo). V takej situácie to pôsobí akoby sa daná postava neustále kĺzala po šmykľavom ľade. Toto gesto preto cením a v podstate kvitujem, akurát si myslím, že by prostredníctvom nejakého patchu mali tvorcovia doladiť nepresné ovládanie pri jeho využití.

Vpred svetlým sťahovaniam

Ešte predtým ako som sa pustil do hrania Moving Out 2, ani vo sne by mi nenapadlo, že sa práve tento projekt objaví v mojej finálnej top desiatke pre terajšie kalendárne obdobie. Život je však plný prekvapení a teraz môžem s istotou prehlásiť, že si hravá záležitosť férovo vydobyla svoj priestor v rámci môjho subjektívneho rebríčku najlepších projektov roku 2023. Nie síce na popredných priečkach, avšak v obdobne nabitom roku je niečo podobné rozhodne úctyhodným výkonom. 

Vlastne ma to samého prekvapuje, keďže som šiel do hrania s veľmi malými očakávaniami. Tie nepramenili zo skúseností, ale z faktu, že som v akokoľvek zásadnú hru ani len nedúfal. Jednotka ma totiž celkom obišla a hoci Overcooked 2 pomerne bavilo môjho hráčskeho ducha, jeho koncept bol oproti dnes preberanému projektu značne obmedzenejší. Nápady prichádzali až formou rozšírení, ktoré komplexnejšie tvarovali koncept nastavený základnou hrou.

Moving Out 2 skrátka výborne funguje ako arkádový titul s rozmanitými levelmi, ktoré sa od prvopočiatku snažia aj o isté experimentovanie v rámci zavedenej hrateľnosti. Buď nábytok ukladáte alebo práve naopak. Spravidla však každý z prítomných štyroch svetov prichádza s unikátnou úpravou určitým spôsobom formujúcou či výrazne variujúcou inak monotónnu gameplay zložku. Vďaka tomu sa nastolený koncept nevyčerpá v úvodnej tretine hernej doby a dokáže prekvapiť aj po dvadsiatke prejdených úrovní s identickým cieľom.

Potenciál nápadov pre budúcnosť

Všetko teda pôsobí sviežo a zábavne. Nefrustrujúco, hoci miestami k hádkam s partnerom či partnerkou rozhodne dôjde. Hlavne však disponuje kvantom zaujímavých nápadov odkazujúcich k hernému alebo filmovému priemyslu. Áno, rýdzo infantilný humor nie je pre každého. Je nutné sa naň naladiť, avšak ruku na srdce, tento projekt nehráte kvôli sofistikovanej naratívnej línii. Tá inak spĺňa základné štandardy rozprávania, no skutočné postavy neočakávajte. Jedná sa iba o bábkové karikatúry tárajúce rôzne hlášky súvisiace s daným levelom. A hoci tu je základný dejový oblúk, slúži výhradne na premostenie jednotlivých úrovní.

Ako odvrátenú stranu mince možno vnímať fakt, že pre sólo hráča bude Moving Out 2 pomerne všedné, málo dynamické a nie prílišne zaujímavé. Výzva klesá a spolu s ňou aj zábavnosť, ktorá je v sprievode ďalších hráčov miestami naozaj kráľovská. Preto by som plne akceptoval ak by niekto takýto dal druhému sťahovaniu sa pokojne šesť bodov z maximálnych desiatich. Našťastie, práve fakt, že som mal možnosť hrať titul v kooperácii počas celej jeho hernej doby (obsahujúcej niekoľko desiatok hodín, samozrejme, za predpokladu získavania platinovej trofeje) zaistil absolútnu mieru zábavy.

Dúfam, že sa v najbližších mesiacoch (možno rokoch) dočkáme akýchsi DLC, ktoré prinesú ďalšiu vlnu nápadov a doteraz neodskúšaných prvkov. A ak budú vývojári podobne kreatívni ako autori Overcooked, myslím, že nás čaká ešte niekoľko bláznivých ciest do sveta elity deštrukčného sťahovania. Úplne poslednou poznámkou tejto recenzie je moje prehlásenie, že Team17 sa definitívne stal zlatou záštitou jednoduchej zábavnosti, ktorá papierovo môže pôsobiť elementárne či rovno prvoplánovo, avšak jej prevedenie vedúce k úspechu dalo nepochybne veľmi veľa práce. Preto treba mať na pamäti, že stále ide v prípade Moving Out 2 o maličký projekt, ktorý nielenže tvorí efektívnu nadstavbu svojmu staršieho bratovi, no súčasne funguje aj samostatne ako nadmieru funkčný titul pre hru viacerých hráčov vzájomne kooperujúcich k dosiahnutiu rovnakého cieľa.   

Komentuj!