Ratchet & Clank: Rift Apart – Vydarené multivesmírne dobrodružstvo

Ratchet & Clank sú už s nami cez dvadsať rokov (ak by sme chceli byť konkrétni, tak dvadsaťjeden), no hoci sa nikdy nezaradili medzi to najúspešnejšie od spoločnosti Sony, fanúšikov si našli za ten čas dostatok. Celkovo sa dočkali až deviatich dielov patriacich do hlavnej série, dvojice mobilných titulov a dokonca i jednej kolekcie. A hoci boli až donedávna PlayStation exkluzivitou, posledný diel konečne prelomil tento status a my sa teda poďme spolu pozrieť, ako obstál PC port Ratchet & Clank: Rift Apart v našej recenzii.

Recenzovaná verzia: PC

Samotná hra vyšla iba pred dvoma rokmi na PS5 a podľa viacerých patrí medzi to najlepšie vydané na tejto platforme. Nie je až také prekvapenie, nakoľko za ňou stoja mimoriadne schopní tvorcovia a ani v dnešnej dobe si na PS5 nezahráte až toľko hier, ktoré by neboli vydané niekde inde. Čo však už prekvapením je, že sa ju Sony rozhodli pri portovaní uprednostniť pred titulmi ako Bloodborne, Ghost of Tsushima, Horizon Forbidden West, God of War Ragnarök či The Last of Us Part II čo sú nepochybne atraktívnejšie a fanúšikmi ďaleko viac vyzerané kúsky. Osobne mi síce nijak neprekáža a spoločnosť si je zrejme sama i vedomá, že v prípade ako tento nebude trhať predajné rekordy, nedá mi to však aspoň nezmieniť.

Celkovo to má Ratchet & Clank: Rift Apart ťažšie z viacerých uhlov pohľadu. Ako som spomínal už v úvode, ide o deviaty diel série, ktorá nemá na PC absolútne žiadnu základňu. Ďaleko väčší zmysel by tak dávala remasterovaná verzia predošlej časti, ktorá je vlastne akýmsi rebootom a návratom k úplným začiatkom. No aby ste si náhodou nemysleli, že práve ňu Rift Apart naväzuje, vedzte že to tak vôbec nie je. Ten je totiž priamym pokračovaním Into the Nexus (teda ôsmeho dielu z roku 2013) a hoci sú prepojenia vcelku nepodstatné a ponoriť sa do neho môžete bez akejkoľvek znalosti hocičoho predtým, asi by som sa nedivil, ak by to v hráčskych hlavách vytváralo neželaný chaos, ktorý sa vo výsledku podpisuje i na počte predaných jednotiek.

Toto však ponechajme stranou a poďme sa venovať hre ako takej. Sám som s tou sériou nemal skúsenosti až do spomínaného rebootu, ktorý má však dostatočne zaujal a na rozdiel od sprievodného filmu (ten bol mimochodom obrovským prepadákom) mi ponúkol patričnú porciu zábavy. A nakoľko mal Rift Apart ešte o niečo lepšie recenzie, vôbec som neváhal a rozhodol som sa ponoriť do jeho zákutí, aby som tak naplno posúdil, nakoľko sú vlastne pravdivé. A ak to zaujíma aj vás a tento diel ste z nejakého dôvodu nehrali, potom vás možno poteším, že im dám bez problémov za pravdu.

Ratchet & Clank: Rift Apart je teda výbornou hrou, ktorá ešte zábavnejším spôsobom kombinuje akčné pasáže s platformingom, disponuje výborne zvládnutou a patrične odmeňujúcou exploráciou prostredia a od začiatku do konca je doslova nabitá nápadmi. Toľko omieľané vyžívanie portálov je pritom iba jedným zo zaujímavých prvkov a hra na ňom rozhodne nestojí. K dispozícii sú aj nejaké minihry, nechýba bojová arena spolu s vývojom postavy či vylepšovaním zbraní a jediné čo by sa asi dalo vytknúť, že vlastne neponúka žiadne vyložene originálne nápady. To mi však nepríde správne, keďže Insomniac Games odviedli výbornú prácu a podarilo sa im všetko prítomné skombinovať ideálnym spôsobom.

Pochvalu budem smerovať aj k príbehu, ktorý síce neponúka nič svetoborné, no v rámci svojej kategórie funguje viac než dostačujúco a určite lepšie ako minule. Veľká zásluha patrí v tomto smere dvojici úplne nových postáv, kde sa obzvlášť Rivet s hlasom veteránky Jennifer Hale zaradila medzi to najpozitívnejšie vôbec a fakt, že je i hrateľným charakterom som kvitoval s jasným nadšením. Inak je to totiž obsahom vcelku štandardná sci-fi rozprávka pre každého a s ohľadom na históriu tejto značky by bol asi nezmysel čakať niečo viac. No takto je to úplne v poriadku.

Ak vás zaujíma ešte o niečo viac z pohľadu hrateľnosti či obsahu, potom by ste si určite mali prečítať našu konzolovú PS5 recenziu. Osobne by som totiž radšej preladil na samotný port a pozrel sa mu v skratke na zúbok. V prvom rade sa asi hodí zmieniť, že prichádza s vcelku tradičnými a očakávanými funkciami – podpora ovládača DualSense od Sony, ultraširokých monitorov, zakomponovanie technológií ako NVIDIA DLSS 3, NVIDIA Reflex, NVIDIA DLAA, AMD FSR 2 alebo Intel XeSS. Skrátka štandardné veci, ktoré sa tak nejak očakávajú od kvalitného portu. Ten tentokrát dostali na starosť ostrieľaní Nixxes Software, čo je viac než dobrá správa po predošlom a nepríliš pozitívne zvládnutom porte The Last of Us. Part I napriek tomu by som však šetril nadšením a hoci je port v zásade vydarený, už prvé reporty naznačujú, že nepatrí medzi úplnú špičku.

Asi najväčší problém sa totiž týka spomínaného využívania portálov, medzi ktorými sa budete nezriedka presúvať do iných dimenzií. To bol mimochodom hlavný dôvod vydania na výkonnejšej konzole od Sony, keďže PS4 by to údajne ani nestíhala spracovávať. No čuduj sa svete, úplne to nestíha a ak sa to pozrieme z toho uhla pohľadu, potom je to trochu facka všetkých majiteľom PS4. Záleží teda aj od toho či máte HDD alebo SSD, no rovno zdôrazňujem, že aj na SSD to ide v priamom porovnaní horšie ako na PS5. To pritom, samozrejme, neznamená, že na HDD to nefunguje vôbec, no občas sa môžete dočkať až nepekne pôsobiacich zásekov, kde sa vaša postava prestane hýbať a trvá niekoľko sekúnd, kým sa všetko vráti do pôvodného stavu. Väčšinou je inak načítavanie rýchle (týka sa to aj prechodu z menu do hry), no inokedy to zase vcelku bije do očí.

No ťažko za to asi viniť vývojárov z Nixxes, keďže pracujú s technológiami, ktoré nie sú dostatočne etablované. Časom sa teda situácia určite zlepší, no ak som väčšinou písal, že PC verzia portov od Sony predstavuje ten najlepší spôsob ako si ju užiť, v tomto prípade to neplatí. Rift Apart má na PS5 určite navrch a to platí aj v prípade, že vlastníte mimoriadne výkonný stroj. Čo asi trochu zamrzí, akokoľvek to nie je ani žiadna tragédia a bez priameho porovnania to ani nemusíte pocítiť.

V priebehu hrania som inak narážal aj na ďalšie občasné problémy, ako zásek uprostred cutscény a následná desynchronizácia zvuku, zaseknutie sa v stene, kde pomohol iba reštart a hneď pri vstupe do bojovej arény sa moja postava viackrát prepadla textúrami, takže nasledoval zákonitý návrat do výberu konkrétnej výzvy. Na druhej strane – nešlo až o tak časté javy a spomínaná desynchronizácia zvuku a videa tak u mňa prebehla asi len dvakrát a záseky medzi portálmi sa taktiež nediali každú chvíľu. V praxi to teda znamená, že hra ako taká funguje a väčšinou beží relatívne svižne. A to aj na slabších zostavách, kde napríklad The Last of Us Part I radikálne zaostával. Viacerí dokonca uvádzali pravidelné pády na plochu, či výrazné prepady FPS, no s ničím z toho som sa počas môjho testovania paradoxne nestretával. Hra mi skutočne nepadla ani raz a preto jej to logicky nemôžem vyčítať. Podobné názory však radšej berte do úvahy a nemienim to nijak spochybňovať.

V praxi to teda znamená, že počítačová verzia má stále menšie rezervy a bude ešte potrebovať vyladiť, no finálne dojmy mám napriek všetkému veľmi pozitívne. Hra je skrátka dostatočne kvalitná, port ju navzdory chybičkám na kráse nijak zvlášť nezhadzuje a potom čo ma nie až tak dávno rozladil nezvládnutý The Last of Us Part I, ide o krok tým správnym smerom. Aj preto ma teda mrzí, že toto vydarené multivesmírne dobrodružstvo, nezažíva na PC taký úspech, akoby si zaslúžilo, osobne som však za existenciu tejto verzie mimoriadne rád.

Komentuj!