The Last of Us Part I – Legenda v nie práve najlepšej forme

Ako začať recenziu na hru, ktorú považujem za jednu z najlepších vôbec? K prvému Last of Us mám vskutku silný vzťah, ktorý pritom ani nevychádza z nostalgie. K titulu som sa totiž dostal iba pred troma rokmi v rámci dnes už obstarožnej PS3 verzie, no skúšal som i o niečo modernejšie pôsobiaci PS4 remaster. Práve tam som následne odohral výborné DLC Left Behind a v tých chvíľach som ani nedúfal, že hra sa časom dostane na osobné počítače. Sony však medzičasom upravili svoju stratégiu a po ohlásení remaku to bolo iba otázkou času. Ako sa teda vydaril mimoriadne očakávaný PC port a oplatí sa mu venovať svoj čas?

Recenzovaná verzia: PC

Nebudem však príliš chodiť okolo horúcej kaše – pokiaľ sa totiž cielene nevyhýbate internetu, len ťažko vám mohlo ujsť, že ho od začiatku začali plniť neveľmi pozitívne, miestami až frustrované, ohlasy. Samotný port sa skrátka nestretol s pozitívnou odozvou, čo je o to prekvapujúcejšie, že počnúc Horizonom Zero Dawn si na tom Sony dávali poriadne záležať. Ani ten mi pritom neprišiel až tak zlý a dlhšie sa mi vyhýbali akékoľvek zásadnejšie technické problémy. No i moja tolerancia má svoje hranice a v prípade The Last of Us Part I som už zostal vcelku rozčarovaný z výsledku, ktorý vonkoncom nezodpovedal vysokým štandardom japonskej spoločnosti.

Budem pritom fér a hneď na úvod spomeniem, že viacerí hráči hlásili vcelku bezproblémový zážitok. Teda s výnimkou abnormálne dlhej kompilácie shaderov, ktorá dosahovala na slabších zostavách aj tri hodiny. A to je už poriadne číslo, pričom snaha o spustenie bez prebehnutia tohto procesu logicky nepomáhala technickému stavu. Toto by už malo byť pritom opravené, no súdiac podľa reakcií to ani zďaleka neplatí pre všetkých. A stále to nič nemení na tom, že samotný port je až prehnane náročný a vôbec nezodpovedá uvádzaným požiadavkám. Bezprostredne po vydaní sa hovorilo o zjavnom memory leaku, pričom nároky na VRAM na mňa pôsobili až záhadným dojmom. Hra si totiž i na minimálnych nastaveniach ukrajuje priveľa videopamäte a pokiaľ si náhodou myslíte, že je to opodstatnené vizuálom, chyba lávky. Hardvérová náročnosť je skrátka jedna vec, optimalizácia druhá. A tým druhým sa PC verzia remaku The Last of Us nemôže chváliť, pričom pády, zamŕzanie, či grafické bugy sú u mnohých záujemcov na dennom poriadku.

Osobne je mi pritom vcelku jedno, či je to viac vina Naughty Dogu alebo Iron Galaxy Studios. Tí prví nemali až doposiaľ skúsenosti s vytváraním hier na túto platformu, druhí zase svojho času vydali neslávny známy PC port Batman: Arkham Knight, no inak mali v posledných rokoch bezproblémové portfólio, vrátane vlaňajšej kolekcie Uncharted. Nič z toho však nemožno brať ako poľahčujúcu okolnosť a z popísaných dôvodov som sa radšej rozhodol počkať na aspoň niekoľko opravných patchov, aby som port mohol zhodnotiť čo najspravodlivejšie. Hra ako taká si totiž rozhodne zaslúži a je o čo stáť. Veľmi to však nepomohlo.

Svojho času som hru inak rozobral v našom retro špeciáli – hoci uznávam, že označenie retro je pri titule z 2013 trochu diskutabilné – v ktorom som sa mimo iné zameral na jej najsilnejšie stránky. Nebudem sa teda venovať ani príbehu, ani hrateľnosti a pokiaľ chcete, viac si viete zistiť aj z našej recenzie konzolovej verzie. Dodám iba to, že desať rokov od vydania sa na nej z môjho pohľadu výraznejšie neprejavilo. Last of Us Part I toho je pritom takmer identický ako pôvodný titul, čo len dokumentuje že zostarol so cťou. Pokiaľ teda holdujete singleplayerovým lineárnejšie vystavaným príbehovým zážitkom, tu je všetko na svojom mieste. Dá sa síce argumentovať, že neskoršia dvojka je ešte variabilnejšia a ponúka i prepracovanejšie enviromentálne hádanky, no nemám príliš chuť strhávať percentá za menšiu a logicky pôsobiacu evolúciu hrateľnosti. No ak by som mal niečo predsa len vytknúť, najviac ma asi mrzí, že sa remake ani len nepokúsil prepojiť základnú kampaň a DLC do jedného celku. Oba síce disponujú odlišnými témami, v zásade by to však podľa mňa mohlo fungovať.

Čo sa inak týka vizuálu, ten bol v čase vydania nepochybne špičkový a v zásade sa dalo povedať, že Naughty Dog žmýkal maximum z vtedajšej architektúry PlayStation 3. Dnes je to už logicky inak a hoci si spracovanie postáv a ich mimiky v cutscenách zaslúži pochvalu, súčasné štandardy hra zákonite nespĺňa a čo-to musel vylepšovať neskorší PlayStation 4 remaster. Remake však logicky zachádza ešte ďalej a kým dojmy z niektorých aspektov iba umocňuje, iné vylepšuje vcelku markantne. Zlepšenie je zjavné ako v kvalite nasvietenia, vegetácii či plynulejších animáciách a pribudlo aj množstvo nových detailov. Viaceré pritom bežný hráč nemusí postrehnúť, no pokiaľ sa radi kocháte a nasávate atmosféru, skôr či neskôr vám niečo udrie do očí. O to viac ma preto mrzí, že to trailery nedokázali adekvátne predávať a málo sa zameriavali na tie skutočne najvýraznejšie zmeny. Logicky to potom viedlo k otázkam typu „prečo mám tretíkrát platiť za to isté?“

Jediný, no zďaleka najväčší problém pritom spočíva v nízkom veku samotnej hry. Inak totiž hráči posudzujú Resident Evil 2, ktorý vyšiel originál v roku 1998 a pre mladšie ročníky môže byť jeho vizuál nestráviteľný. V tomto smere si však môžeme na PC dovoliť menší alibizmus a nebrať podobné veci do úvahy. Pokiaľ totiž nevlastníte žiadnu z konzol PlayStation a nezvažujete ju ani z pohľadu budúcnosti, remake je určite lepšou voľbou ako si vychutnať tento klenot než prostredníctvom emulovanej verzie. Teda aspoň papierovo. Osobne som tým pádom vďačný za existenciu nového spracovania, ktoré sa výrazne približuje fantastickej vizuálnej kvalite druhého dielu. Ak by teda niečo mohlo ospravedlňovať existenciu remaku po iba dekáde, najbližšie by tomu malo nepochybne uvedenie na osobných počítačoch.

Osobitnú zmienku si inak zaslúži ovládanie na PC. To je totiž výnimočne bezproblémové ako na gamepade, tak na myši a klávesnici, pokiaľ sa náhodou rozhodnete pre túto voľbu. Pokiaľ vás však náhodou nebude trápiť stuttering pri pohybe kamery, nemám mu veľmi čo vytknúť. Týmto spôsobom som testoval aj vlaňajší Uncharted, Spider-Manov (ktorých som predtým prešiel na gamepade) či God of War a ak niečo v Sony zvládajú zakaždým bezchybne, tak je to práve tento aspekt. A ak by vám aj defaultné nastavenia tlačidiel nesedelo, vždy si to viete prestaviť.

Momentálne tak musíme veriť, že Naughty Dogu, ktorý prevzal všetky opravy a tým pádom i budúcnosť PC verzie na seba, sa podarí časom vychytať všetky, alebo aspoň väčšinu, problematických aspektov. To sa síce momentálne nestalo, no pokiaľ k k tomu v budúcnosti dôjde, potom môžu byť všetky tie tvrdenia o najkrajšej a súčasne najlepšej verzii Last of Us pravdivé. A potom už aj PC hráči naplno docenia všetky tie rozsiahle grafické nastavenia vrátane podpory širokouhlých monitorov, AMD F SR 2.2, Nvidie DLSS, 4Ka všemožných ovládačov. Snáď teda čakanie nebude pridlhé.

Komentuj!