Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Prvý slovenský herný festival svojho druhu s názvom Y-Games sa po prvýkrát oficiálne uskutočnil v roku 2014, kde sa v podstate jednalo o menšie združenie fanúšikov, ktorí sa zúčastnili jednoduchších hráčskych turnajov. Odvtedy sa táto akcia určitým spôsobom rozrástla, zatraktívnila svoju programovú ponuku, navýšila množstvo a diverzitu konzol, no a v súčasnosti sú jej autori dokonca schopní zastrešiť nejednu atraktívnu osobnosť z videoherného sveta. Rok 2019 nie je pre organizátorov Y-Games žiadnou výnimkou, pričom tentokrát sme sa festivalu zúčastnili aj my, takže vám prinášame kompletné dojmy z trojdňovej akcie. 

Turnaje v e-športoch, informačné i zábavné prednášky, autogramiády, videohry, VR headsety, konzoly značky Xbox aj PlayStation, počítače, stánky s darčekovými predmetmi alebo zaujímavé tematické pozadia pre fanúšikovské fotky. To všetko ponúkli obe akcie zakotvené v jednom priestore na ploche troch dní. A aby sme sa ďalej mohli venovať už len pozitívnejším veciam, rád by som vyjadril istú kritiku hneď na začiatok, pričom tá bude namierená na určitú nezvládnutosť organizácie podobne ladeného festivalu.

Celú dobu z nej necítiť pevnú ruku a časovo sa často prelínajú veľmi zaujímavé prednášky, o iných ani napríklad neviete. Navyše celková otvorenosť priestorov spôsobuje menšie zvukové problémy, takže občas bolo skutočnou výzvou dorozumievať sa s prednášajúcim v menšej miestnosti za sprievodu burácajúceho davu vzadu pri konzolách. Plne akceptujem, že sprostredkovať podobnú udalosť nie je ľahká úloha a nerád by som pôsobil príliš negatívne, avšak do budúcnosti by som bol rád, keby samotné organizovanie prebiehalo na ešte o niečo lepšej úrovni. Myslím si, že sa nejedná o nejakú nesplniteľnú úlohu a verím, že sa nadchádzajúci rok dočkáme zlepšenia.

Čo sa týka samotnej hernej ponuky, najšťastnejšie moje srdce hráča bilo po vstupe do retro kútiku, umiestneného na prvom poschodí. K dispozícii sme totiž mali na vyskúšanie zástup ikonických platforiem, kde ako príklad môžeme uviesť legendárne Nintendo Entertainment System, PlayStation 1, klasické počítače s archaickými CRT monitormi, konzoly spoločnosti Atari alebo unikátne Vectrex, prostredníctvom ktorého sme mali možnosť zahrať si Mine Storm. Podobnú retro zábavu považujem za osviežujúcu i v dnešnej dobe a bolo zaujímavé vrátiť sa ku klasikám môjho detstva. No s mnohými titulmi som sa stretol aj ja po prvýkrát.

Práve do tohto pomyselného stroja času som sa vracal počas voľných chvíľ opakovane a pravidelne. Len pre ilustráciu môžem prezradiť, že som sa pustil napríklad do plošinovky Jazz Jackrabbit 2, pôvodného Aladdina, zvádzal som i kruté boje v Tekkenovi 3, prípadne sa plahočil nebezpečným farebne jednoliatym vesmírom v už spomínanom Mine Storme. Nehovoriac o tom, že každá konzola sa mohla pochváliť vlastnou informačnou tabuľkou so stručnou históriou, materskou firmou a životným cyklom, čím sa šikovne spojila náučná časť s tou hernou. Všetky zmienené unikátnosti herných dejín, ktoré formovali tie súčasné pritom sprostredkovala firma retroherna.org, za čo jej určite patrí vďaka.

Pre modernejších hráčov bolo pripravených hneď niekoľko konzol PlayStation 4, kde si všetci mohli vyskúšať atraktívne exkluzivity spoločnosti Sony. To zahŕňa dynamického Spider-Mana, surové severské mordovanie v God of War, avšak nezabudlo sa ani na zombie novinku Days Gone, prípadne mnohé ďalšie. V Xbox One sekcii sa primárne striedalo hranie NHL a virtuálneho futbalu, dokonca niektorí známi spolu usporadúvali menšie interné turnaje medzi sebou. Na špičkových osobných počítačoch som zahliadol i horúce novinky, konkrétne dlho očakávané post-apokalyptické FPS Rage 2.

Najfrekventovanejšou VR hrou bol, celkom očakávane, hudobne podmanivý test vašich reflexov s názvom Beat Saber, no osobne som siahol skôr po akčnom hororovom spin-off titule Until Dawn: Rush of Blood. Nechýbali dokonca ani pretekárske simulátory, či už v bežnej alebo virtuálnej realite, kde sa patrí spomenúť prítomnosť profesionálnych volantov. V oblasti techniky by ste na vážnejší problém natrafili len veľmi ťažko, kvitujem však prítomnosť organizátorov, ktorí napríklad začiatočníkom pomohli s ovládaním volantov a, samozrejme, poskytovali plnú asistenciu pri nasádzaní headseatov.

Ako som už prezradil, súčasťou celého Y-Games bolo nespočetné množstvo prednášok, pričom tie by sa technicky mohli rozdeliť do dvoch táborov. Tie, slúžiace striktne na pobavenie, no a práve naopak tie, ktoré mali skôr informačný charakter a mali šancu získať si pozornosť divákov podrobnejšie sa zaujímajúcich o herný priemysel alebo programovanie. Jednou takou boli základy programovania, samozrejme, podávané zrozumiteľnou cestou.

Vďaka vlastným skúsenostiam s programovaním som mal možno menšiu výhodu oproti ostatným účastníkom, avšak dovolím si tvrdiť, že prednášajúci sa snažil k celej téme pristupovať takpovediac polopatisticky a čo možno najjednoduchšie, rozhodne však nie na úkor zábavnosti. Vybral si totiž na vytvorenie klasickú hru Space Invaders, čím takmer ihneď zaujal a vďaka výbornému prístupu dokázal udržať pozornosť zúčastnených aj predať poznatky.

Ďalšia podobná prednáška sa napríklad venovala hrám ako takým, ich problémom, miestami aj ich negatívnemu vnímaniu zo strany verejnosti. Opäť záživná téma na dlhú konverzáciu, ktorá by sa dala preberať hodiny, avšak kvôli časovému harmonogramu to nebolo možné. Nechýbali však rôzne prednášky vo forme otvorenejšej diskusie so známymi osobnosťami z YouTube, či Twitch sféry, ktoré už boli vedené voľnejším štýlom, nakoľko mali zaujať najmä fanúšikov danej osoby. Oceňujem výber otázok všetkých moderátorov i zapájanie fanúšikov do komunikácie so známymi jednotlivcami. Opäť ako príklad prítomných môže poslúžiť YouTuber s prezývkou George, populárny streamer Donato, alebo DeeThane.

Za pomyselný vrchol tejto časti programu sa dá považovať interview s Matejom Cifrom, pre valnú väčšinu ľudí známym pod prezývkou Sajfa, a dlhoročným profesionálnym kaskadérom Vladimírom Furdíkom. Ten sa prostredníctvom svojho povolania zúčastnil na klasických snímkach ako Kráľovstvo Nebeské, výbornom špionážnom thrilleri Skyfall alebo v novom spracovaní Robina Hooda od Ridleyho Scotta. Najnovšie sa však zapísal do diváckych sŕdc ako obávaný Night King zo seriálového univerza Game of Thrones, v ktorom však už dlhšie vypomáhal aj ako kaskadér.

Dočkali sme sa tak enormne výživného rozhovoru, ktorý nás preniesol priamo do filmového štábu a poodhalil prácu na vysoko rozpočtových počinoch. Nechýbali ani zaujímavé príhody, či občasné nehody z natáčania, prezradenie Vladimírovej verzie konca drsného fantasy seriálu alebo priblíženie denného života človeka, voliaceho toto náročné povolanie. Dozvedeli sme sa i tom, že Night King mal pripravenú výbornú bojovú scénu, ktorá sa však nedostala do deväťdesiat minútovej minutáže. Vladimír prezradil i určitú nespokojnosť nad finálnou seriálovou bitkou, ktorú by podľa svojich slov radšej natočil akčnejšie a dynamickejšie. Nakoniec nezabudol predviesť ani ikonické gesto, pričom nasledovala prívetivá autogramiáda.

Za akúsi samozrejmosť sa považujú i turnaje v klasikách ako Counter-Strike: Global Offensive, Dota2, League of Legends, ktoré sa hrali a my sme ich mohli sledovať počas kompletných troch dní. Fanúšikovia teda mohli držať palce svojim obľúbencom, bezproblémovo sa započúvať do hlasov komentátorov, no a sledovať dramatické taktické hranie na veľkých obrazovkách.

Y-Games a VÚB Y-Con neboli tak úplne bez chýb, avšak o úspešnosti celého eventu nepochybujem, dokonca verím, že dopomôže ku konštantnej inovácii, vďaka čomu bude každý ďalší rok lepší, veľkolepejší a zaujímavejší. Neodchádzam tak s pocitmi sklamania a rozhodne sa rád pozriem na festival i budúci rok, v ktorom sa dočkáme ďalšieho zástupu podobne ladených atrakcií, turnajov a rozhovorov.

Komentuj!

komentárov