Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Nie, slovenský videoherný trh rozhodne nepatrí k nejakým svetovým gigantom, avšak raz za pár rokov sa nám podarí vyprodukovať skutočne kvalitný počin, ktorý navyše zaznamená úspech i mimo brány tejto republiky. Pri svojom pôvodom vydaní na PC titul Vaporum dosahoval výborné známky, pričom ako dôkaz môže slúžiť jeho terajšie metascore, ktoré sa zastavilo iba dve percentá pod hodnotou osemdesiat. Na projekt začínajúcich indie vývojárov je niečo podobné chvályhodné, nakoľko ich vysnívaný titul, spadajúci do žánru dungeon crawler, rozhodne nerobil hanbu svojim herným bratom. A to i napriek tomu, že na nich často pracovali skúsenejšie štúdiá. Trvalo to síce nejakú dobu, no Vaporum nakoniec dorazil aj na konzoly. Dokáže Vaporum zaujať aj hráčov na iných platformách? 

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Keď príde reč na populárny žáner dungeon crawler videohier, vždy musím skonštatovať, že nie som práve jeho cieľovou kategóriou. Nieže by som k nemu cítil vyložený odpor, no na tituly podobného zamerania mám chuť naozaj len príležitostne, avšak o to viac si ich vo výsledku užijem. No je pravdou, že popularita týchto hier už v súčasnosti nie je taká ako kedysi. Koniec koncov, práve prvý dungeon crawler, ktorý vyšiel v roku 1975 inšpiroval množstvo ďalších, takže sa s nimi v podstate roztrhlo poriadne naplnené vrece. Pedit5 bol prvým predstaviteľom tohto žánru a práve jeho výzorom sa následne inšpirovali známejšie legendy ako Moria alebo ikonické tituly, ktoré evidentne vychádzali zo stolových hier Dungeons & Dragons. V tých rokoch ste sa ešte museli uspokojiť len s veľmi jednoduchou vizuálnou kostrou, avšak takto s odstupom času je priam až fascinujúce pozorovať, ako sa základné žánrové elementy ocitli veľmi rýchlo v rozkvete.

Stretávali ste sa tam s najbizarnejšími protivníkmi najrôznejšieho druhu, kde ste sa v tom istom titule mohli pobiť s obrovským hadom, samotnou smrťou, až po démonické monštrá z iného sveta. Nesmeli chýbať ani poklady, nápoje, či nové zbrane, ktoré stimulovali hráčov k ďalšiemu hraniu a, samozrejme, obrovské bludisko, z ktorého musíte nájsť cestu von. Práve to by malo byť základom každého rovnako ladeného počinu. Tieto základné piliere si vypožičalo množstvo vývojárov, kde si každý z nich upravil jednotlivé aspekty podľa seba a svojej vízie. Vďaka tomu vznikli série, ktoré sú populárne i v súčasnosti ako Wizardry, The Bard’s Tale, alebo Legend of Grimrock. Môže sa po ich boku hrdo postaviť aj PlayStation 4 verzia titulu Vaporum?

Hľadanie vlastnej pamäti v mechanických útrobách 

V dávnych dobách, asi pred štyromi dekádami, bolo nepísaným pravidlom, že tituly tohto zamerania nedisponovali žiadnym príbehovým pozadím. Za tie roky sa postupom vo videohernom priemysle a zvýšením hráčskych nárokov tento zvyk úplne zbúral. Tým sa dostávam k tomu, že i Vaporum má nejakú základnú dejovú kostru, avšak je otázne, či budete ochotný ju nasledovať, počúvať a v neposlednom rade aj čítať. Priamočiaro je vám totiž podaný len niekoľko minútový úvod, v ktorom sa z neznámych dôvodov ocitáte na rozbúrených vlnách mora a pred vami sa dovysoka, pravdepodobne, aj do deprimujúcej hĺbky, týči obrovská mechanická konštrukcia. Keďže sa na rôznych médiách za posledné roky pomerne často objavovali hrdinovia so stratou pamäti, kde narážam napríklad na Agenta bez minulosti, XIII, prvého herného Zaklínača, tvorcovia usúdili, že tento typ aktéra je stále populárny a sami si jeden takýto archetyp vytvorili.

Bohužiaľ, jedná sa v podstate a dokonalý príklad generického hrdinu, ktorý v porovnaní so zástupom pracovníkov mechanickej obskúrnosti nemá čím zaujať. Chcete síce odhaliť jeho spojitosť s daným miestom, avšak baženie po odpovediach nepochádza z dobre napísaného charakteru, skôr z prirodzeného záujmu hráča. V nej je poctivo zaobalená celá príbehová línia a najmä vďaka tomu som s nadšením hľadal ďalší textový dokument, či vopred nahraný audiozáznam. I malé poodhalenie nešťastných okolností vo mne vyvolávalo poriadny záujem, až môžete nadobudnúť miestami pocit, že sledujete akúsi morbídnu kombináciu detektívky a steampunkového hororu. Dokonca mi bol poskytnutý priestor na vytváranie si vlastných hypotéz, nakoľko jednotlivé dokumenty vám samostatne mnoho nepovedia, no spoločne tvoria pomyselnú knihu, ktorá môže figurovať ako prológ titulu Vaporum.

Z vety, nachádzajúcej sa o niečo vyššie sa môžete nazdávať, že v príbehu sa vyskytujú skutočné osobnosti, ktoré prídu do reálneho kontaktu s hrdinom. To nie je tak úplne pravda, keďže sa ocitáte v pomerne pustom bludisku úzkych chodieb a bezútešných slepých uličiek, avšak temné prostredie doslova dýcha príbehmi, ktoré sú vypovedané prostredníctvom zberateľských textových predmetov. Väčšine charakterov je tak doprianá solídna dejová konštrukcia, ktorá vám umožní dostať sa im takpovediac pod kožu a pochopiť niektoré ich motivácie, prípadne neskoršie činy. Bude vás však niečo podobné zaujímať? Mňa osobne jednoznačne áno, avšak veľmi záleží od typu hráča, nakoľko je takmer isté, že nie každého takéto rozprávanie strhne. V takom prípade však môžete bezproblémovo a kompletne spoznávanie deja vynechať a sústrediť sa výhradne na hrateľnosť.

Väčšina monológov sa každopádne dočkala plnohodnotného dabingu. Ten však nepôsobí úplne profesionálne, respektíve sú z neho chvíľami jasne cítiť limity menších vývojárov. Znamená to, že vám bude vyložene trhať zvukové kanáliky? To určite nie, avšak aj laik rýchlo zistí, že takto AAA počiny neznejú. O to viac môžem pochváliť samotné ozvučenie, z ktorého mi neraz naskočila husia koža. Nepríjemné dunivé kvapkanie, pohyby neviditeľných bytostí v komplexe oceľových trubiek a skrutiek, no i minimalistické zašuchotanie pôsobí absolútne presvedčivo. Ihneď tak začína pracovať vaša fantázia a s nechuťou zisťujete, že sa vlastne bojíte. Nechcete byť skľúčený v opustenom priestore, dokonca ani nechcete pokračovať ďalej. Práve faktor strachu je však katalyzátorom neustáleho postupu, pričom hutnú atmosféru autori vytvárajú až do samotného záveru.

Bizarný tanec s dôrazom na presnosť krokov 

Som si takmer istý, že ak prejavíte o Vaporum záujem, žáner dungeon crawler vám asi nebude cudzí. V samotnej súbojovej stránke by vás však mohol trochu prekvapiť. Nejedná sa totiž ani o dynamickú akciu, prípadne vyložene taktickú záležitosť. Skôr by som túto časť hrateľnosti definoval ako kvalitnú kombináciu oboch zložiek. Bojovanie totiž prebieha v reálnom čase, v rámci ktorého môžete na ľubovoľnú dobu zastaviť hru a skúsiť si premyslieť nasledujúce kroky. Osobne sa mi o niečo viac osvedčila metóda pokus omyl, keďže nepriatelia sú miestami trochu nevyspytateľní a nie vždy je možné si všetko naplánovať do detailov. Sekanie, rezanie, strieľanie alebo tlčenie nepriateľov je výhradne elementárne a na žiadne kombá sa tu jednoducho nehrá.

Háčik tkvie v tom, že protivníci sú pomerne rýchli a v koridoroch vedia pôsobiť nepríjemne. Okrem toho disponujú naozaj nebezpečnými útokmi, ktorými vás dokážu usmažiť, otráviť, zadupať, rozsekať alebo zastreliť behom niekoľkých sekúnd a preto je veľmi dôležité pochopiť, že priamy útok len na jedného nepriateľa znamená takmer isté harakiri. Nie, takýmto spôsobom by ste sa vo Vaporum ďaleko nedostali. Vašou úlohou je totiž využívať dlhé chodby, výhodné odbočky, krúženie okolo protivníkov a takýmito nečestnými taktikami im uštedriť úder a následne sa stiahnuť. Rozhodne netreba byť chamtivý, vážiť si aj jedného úderu a následne pekne nájsť ďalšiu chybičku v obrane, ktorú adekvátne využijete. Vedzte, že ak nezaspíte na vavrínoch a nebudete sa snažiť bojovať staticky, chybu v obrane alebo v ich ostražitosti nájdete sami. Každopádne, základom je neustály pohyb a dynamika.

Znie to pomerne jednoducho, však? Ono sa spočiatku skutočne zdá, že nepôjde o nič náročné, no po úvodných dvoch misiách začnú tvorcovia nekompromisne kombinovať rýchlych protivníkov, pomalých, avšak zato silnejších a k tomu všetkému sa ešte musíte vyhýbať pasciam, strieľajúcim smrtiace ohnivé projektily. Istú záhubu znamenajú i takmer skryté diery v podlahe, slepé cestičky alebo zabuchnuté dvere. V takomto nehostinnom prostredí taktizovanie vyžaduje trošku umu, tréningu a hlavne zástup viacerých pokusov.

Na prvýkrát to väčšinou nejde, nakoľko vás nepriatelia prekvapujú zo zálohy jedna radosť a aj preto odporúčam ukladať si hru čo možno najviac. Nikto predsa nechce zomrieť po útoku mechanických pavúkov a následne opakovať celú jednu dvadsať minútovú pasáž úplne od začiatku. V súvislosti s tým by som však rád podotkol, že som nepociťoval zo strany vývojárov akúsi neférovosť v zmysle prehnanej náročnosti. I napriek tomu, že hráčovi každú chvíľu servírujú náročnejšiu bojovú sekvenciu, tá sa dá zakaždým zvládnuť s vyvinutím menšej snahy.

Bilbo Baggins na divokom západe

Brániť sa však, pochopiteľne, nemôžete bez adekvátnych zbraní a vybavenia. To je v podobe určitých pokladov rozmiestnené po celom rozľahlom interiéri, kde sa dá na bežnejšie kúsky natrafiť pomerne jednoducho. No po skutočných raritách musíte bdelo pátrať, keďže ich nachádzate skôr prostredníctvom dobre skrytých tajných oblastí. Zriedkavejšie sú kvalitné zbrane ukryté aj za akousi hádankou, ku ktorými sa dostanem o niečo nižšie. Rôzne kusy vybavenia sa dajú navzájom kombinovať a vytvárate si tak akési bojové sety, kde môžete mať predefinované dva základné. Osobne by som odporučil jeden používať na chladné zbrane, ten druhý zasa na strelné, no opäť záleží od konkrétneho hráča a jeho prístupu k hre. Pokojne teda môžete mať v jednej ruke ťažkú sekeru a v druhej zasa jednoručný meč. Musíte však rátať, že s takýmto rozhodnutím prichádza i následok, takže vaše útoky nebudú tak presné.

No keď už spomínam bojový arzenál, platí, že sa jedná o peknú zbierku klasických a dokonca aj úplne bizarných nástrojov zhuby. Niektoré svojimi funkciami odkazujú na legendy svojho žánru – narážam napríklad na jedovatý meč Sting, ktorý je nápadne efektívny proti pavúkom. Z tradičnejších kúskov môžem uviesť typické westernové pušky, revolvery, hrdzavé meče, kladivá, prípadne štíty, ktoré majú možnosť vykrývať niektoré útoky. Tomuto všetkému sekundujú technologické vymoženosti, umožňujúce zapáliť protivníkov, či im privodiť elektrický šok a, samozrejme, aj odevy, respektíve brnenia. V tomto ohľade možnosti vrstvenia a kombinácií dosahujú slušné rozmery, no vami preferované druhy by ste si mali vybrať  v ranných fázach hrania. Nechýbajú tu RPG prvky, kde môžete skúsenostné body investovať do rôznych kategórií a považujem za úplnú zbytočnosť plne vylepšovať kategóriu ostrých a tupých zbraní zároveň. Bude pre vás omnoho výhodnejšie, keď investujete ťažko získané body do atraktívnejších vylepšení a len jednej zbraňovej sekcie.

Problémy s cestičkami i portom 

Na logické hádanky nenarážate práve často, pokiaľ teda nebudeme takýmto pomenovaním označovať i neustále hľadanie správnej cesty alebo simplicitné pátranie po kľúčoch. V hre však, samozrejme, nechýbajú a občas vedia vaše mozgové závity poriadne naštartovať. Najčastejšie sa skladajú z presúvania ťažkých krabíc, ktoré vám zatarasia cestu ďalej, inokedy zasa musíte využívať presný počet krokov na pokorenie smrtiacej prekážky, kde každé zbytočné otočenie alebo zaváhanie znamená nenávratný výlet do prázdnoty. Ide každopádne o príjemné osvieženie. Umožní vám si na čas vydýchnuť po zmáhajúcich bojoch a zamestná tým úplne inú časť hráčovho ducha.

Najväčší problém bude zrejme konzolovým hráčom robiť samotné ovládanie. Z neho je totiž po celú dobu hrania cítiť, že sa jedná o port PC verzie. Tento neduh sa prejavuje na zvláštnej ovládacej schéme, prípadne nutnosti stlačiť tlačidlo L2, aby sa vám v potrebných pasážach objavil kurzor myši. Vedel by som si predstaviť, že autori niečo také do novej verzie zapracujú iným spôsobom, avšak nestalo sa tak. Nepotešia ani menšie záseky po prvom zabití nového typu protivníka, či načítavanie zapauzovanej obrazovky, ktoré rovnako nepôsobí úplne plynule. Z pohľadu hráča, ktorý ešte nemal možnosť Vaporum okúsiť na vlastnej koži, sa môže jednať len o zbytočné kritizovanie. Keď sa však podobné drobnejšie chybičky spoja, dokážu narúšať a vytrhávať z plynulého zážitku, čo sa v tomto prípade jednoducho deje.

Technicky vzaté, Vaporum nie je revolučnou hrou. Bolo by však neférové, keby sme od každého nadchádzajúceho počinu chceli nové mechaniky, obrovský skok vo vizuálnej stránke a špičkový rozvetvený príbeh s desiatkami charakterov. Nie, Vaporum taký rozhodne nie je, avšak hovoríme tu o hre, ktorá v rámci svojho žánru robí všetko takmer bezchybne. Servíruje vám vyvážený herný zážitok so silným dôrazom na základne žánrové aspekty. Nechýbajú náročné bojové sekvencie, v ktorých autori takmer nikdy nerobia žiadne kompromisy, čo výborne nahráva súdržnosti ich titulu. To sa týka aj rôznych hádaniek, pričom obe zložky hrateľnosti sú pevne prepojené nepríjemnou atmosférou, vzbudzujúcou absolútny rešpekt voči prostrediu, v ktorom sa nachádzate.  Ak už dlhšie bažíte po kvalitnej dungeon crawler hre, Vaporum je momentálne ideálnou voľbou. Zároveň tým podporíte náš herný trh a o pár rokov sa od štúdia FatBot Games možno dočkáme ďalšieho, minimálne podobne kvalitného, titulu.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Vaporum - Amnézia v slovenskom dungeone
Titulu Vaporum tak trochu podlamuje nohy hlavne konzolový port, avšak jedná sa len o útržkovité problémy, ktoré, našťastie, nedehonestujú finálny produkt. Aj na iných platformách tak dostanete kvalitný žánrový zážitok, ktorý si naplno vychutnáte v prítmí uzavretej izby.
Pozitíva
  • Kvalitný základ hrateľnosti bez výraznejších zmien
  • V pokročilejších fázach vyzývavé
  • Atmosféricky hutné
Negatíva
  • Nejedná sa o úplne dokonalý port
  • Drobnejšie technické nedostatky
70%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!

komentárov

O autorovi

Veľký fanúšik hier, ktorý si dokáže rovnako užiť temnú adventúru ako aj futuristické FPS. Hry hrávam v podstate od malička a asi aj preto som si k nim vybudoval veľký vzťah a stali sa aj mojou najväčšou vášňou. Okrem hier samozrejme obľubujem filmy a miestami si prečítam dobrú knihu. No hry budú mať v mojom srdci vždy najväčšie miesto.

Súvisiace príspevky