Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Moja cesta na pre-launch event Nintenda za účelom zoznámenia sa s konzolou Nintendo Switch bola o niečo dlhšia, ako tá Danielova. Daniel to má jednoduché, nakoľko býva priamo v stovežatej Prahe, no ja som si musel celkom privstať a absolvovať približne 400 km dlhú cestu. Bol som zvedavý, no zároveň tak trochu na pochybách. Vŕtalo mi hlavou, či ma Nintendo dokáže presvedčiť o tom, že je Switch to pravé orechové, alebo sa domov vrátim s pocitom sklamania. Na túto a aj niektoré ďalšie otázky vám ponúknem odpoveď v mojom pohľade na celú vec.

Po menšej rannej prechádzke po Prahe sme sa približne pätnásť – dvadsať minúť pred deviatou hodinou ocitli pred kongresovým centrom, v ktorom sa celá akcia mala konať. Už zvonku sme jasne poznali, kde máme mieriť, nakoľko na oknách viseli reklamné pútače s logom a nápisom Nintendo Switch. Po odložení vecí do šatne sme sa presunuli na prvé poschodie, kde už čakala skupinka novinárov a maloobchodníkov, ako ostatne už spomínal Daniel. Časť tejto skupinky môžete vidieť aj na prvej fotografii v jeho článku. Pri eskalátoroch som si všimol, že tam postáva mne známa tvár. Bol tam kolega z brandže menom Pavel Makal, a keďže do zahájenie akcie zostávalo niekoľko minút, rozhodol som sa, že skúsim prehodiť pár slov a porozprávať sa s Pavlom o jeho očakávaniach a dojmoch zo Switchu. Viac-menej sme sa názorovo zhodli, čo ma iba utvrdilo v tom, že Nintendo Switch bude pomerne kontroverzné zariadenie. Aby sme sa nepochopili zle, kontroverzné bude v tom, že ho väčšina ľudí bude zatracovať najmä kvôli nižšiemu výkonu a hybridnému poňatiu. Mnoho hráčov totiž chcelo plnohodnotnú domácu konzolu, ktorá výkonovo dotiahne, prípadne prekoná PlayStation 4. To sa však nestalo, Nintendo i tentokrát ide na vec odlišne.

Ani som sa nenazdal a bolo deväť hodín. Vstup bol zrazu otvorený a my sme sa začali presúvať do vnútra. Daniel už spomínal, že sa tešil na občerstvenie, avšak po vstupe do veľmi príjemne pripraveného priestoru na jedlo a pitie zabudol. Na odporúčanie Ing. Lukáša Hrušku, zástupcu spoločnosti ConQuest entertainment a. s., ktorá je tuzemským distribútorom Nintenda a vlastne usporiadateľom celej akcie, sme sa najskôr presunuli k vitríne, kde bolo možné Nintendo Switch vidieť vo všetkých možných spôsoboch použitia. Ihneď som si všimol verziu, ktorá má po bokoch farebné Joy-Con ovládače, skrátka je zaujímavejšia a pre mňa krajšia, ako klasická šedá verzia. Vedľa Switchu bol televízor, na ktorom bežala ukážka zo Super Mario Odyssey. Nakoľko je vydanie ešte pomerne ďaleko, hru si nebolo možné vyskúšať. Možno niekedy nabudúce…

Na chvíľku sme sa s Danielom rozdelili, on si šiel rovno vyskúšať niektorú z hier, no ja som si najskôr pekne obhliadol terén a jednotlivé tituly si pozrel ako divák. Popri tom som nasával príjemnú a pohodovú atmosféru, ktorá v sále panovala, čo bolo určité veľké plus, dobrá atmosféra totiž dokáže urobiť mnoho. Po zmapovaní terénu som sa vrátil k Danielovi, ktorý práve skúšal titul Super Bomberman R. Pre mňa klasický Bomberman, ktorého mi stačilo vidieť, skúšať som nemusel. Presunuli sme sa k Ultra Street Fighter II, kde mi Daniel ukázal, ako sa to má hrať, takže som od neho dostal slušnú príučku. Musím priznať, Street Fighter nikdy nebol môj šálok kávy, skôr som na Tekken a Mortal Kombat, takže to asi aj bolo vidieť. Ako už písal Daniel, nemilo ma prekvapili čierne pruhy po krajoch obrazovky počas bojov, Capcom mohol obraz upraviť, aby bola zaplnená celá plocha obrazovky.

Hra má síce základy položené ešte v časoch, kedy prevládal pomer strán obrazoviek 4:3, no to, čo sme videli bolo rozhodne širokoúhlejšie. V menu je navyše obrazovka vyplnená úplne, takže možno iba nesprávne nastavenie TV, na ktorej hra bežala. Odvetu sme si dali pri Arms, kde som nepriaznivé skóre otočil a vyhral pre zmenu ja, no dôležitejší je skôr dojem z hry. A ten je taký všelijaký. Na jednu stranu celkom zábava, no na druhú stranu je tu ovládanie, ktoré mi úplne nesadlo. Prišlo mi chaotické a chvíľami  sa mi zdalo lepšie stláčať všetko možné, veď predsa len nejaký ten úder Danielovi uštedrím. Navyše hra stojí plnú cenu (t. j. 60 €), čo je pre mňa v tomto smere celkom veľký strašiak, ba až nočná mora. Ako však hovorím, pri hraní sme sa celkom zabavili a bolo vidieť, že niektorým ďalším kolegom sa hra páčila pomerne dosť. Najmä ak sa do toho poriadne vžili 🙂 Za mňa však tomuto titulu hovorím skôr nie, Arms malo byť súčasťou 1-2-Switch.

Tri minihry, ktoré ponúkla ukážka z 1-2-Switch boli taktiež fajn, no stále išlo iba o menšiu zábavu na niekoľko minúť. Samozrejme, plná verzia by mala ponúknuť až 28 činností, čo vydrží omnoho dlhšie, no za seba musím povedať, že toto nie sú hry, ktoré od Switchu chcem. Sú fajn, zabavia, no skôr ocením niečo komplexnejšie a plnohodnotnejšie. Dojenie mlieka bol čistý chaos, najmä ak hráte proti slečne, ktorá to má natrénované. Ďalšia ukážka – kovbojský duel bol rozhodne zaujímavejší, no a z trojice ukážok ma najviac bavilo hádanie počtu guličiek v drevenej krabičke. Titul 1-2-Switch možno bude na párty fajn, avšak iné využitie si veľmi predstaviť neviem. Aspoň zatiaľ…

Mario Kart 8 Deluxe sme tu už mali na Wii U, i keď nie v Deluxe edícii. Ak ste však už ôsmy diel hrali, budete sa cítiť ako doma. Motokárové šialenstvo, v ktorom si to rozdávajú postavičky z univerza Maria bolo už dotiahnuté k „dokonalosti“ dávno, takže pokiaľ túžite po Switchi, tento titul by ste mali zaradiť do svojho hľadáčiku. Hra je vynikajúca a určite nejde o zábavu na pár minút, ako to je v prípade 1-2-Switch, alebo Arms. Je iba škoda, že tento titul launch konzoly nestihne, veľmi by to Switchu pomohlo.

Zostávajú mi tri hry, o ktorých by som niečo rád napísal. Ide o Snipperclips, Splatoon 2 a The Legend of Zelda: Breath of the Wild. hovorí sa, že to najlepšie prichádza na záver, a preto si tieto hry popíšeme v poradí, ako ma zaujali. Tretie miesto obsadil Splatoon 2. Kto pozná prvý diel, ten pozná aj pokračovanie. Ide totiž o takmer totožné hry, ibaže dvojka ponúkne niekoľko vylepšení, nové mapy, zbraň a pod.. Farbenie bojiska má svoje čaro a hra si určite nájde svoje publikum (teda okrem fanúšikov prvého dielu). Zabavil som sa pri nej i ja, no celé to má opäť jednu chybičku, ktorá je rovnaká ako pri Mario Kart 8 Deluxe. Druhý Splatoon totiž nestihne launch konzoly a podľa doterajších informácií vyjde až niekedy počas leta.

Na druhom mieste sa v mojich očiach umiestnila na prvý pohľad nenápadná hra Snipperclips. V tomto, síce menšom titule si zahráme za dve postavičky, v úlohe ktorých je nutné riešiť logické problémy. Jedna postavička môže z tej druhej odhryznúť, čo je mechanizmus, ktorý bude nutné využívať takmer vždy. V jednej úrovni musíte jeden z druhého odhryznúť tak, aby ste vyplnili plochu, ktorá je na obrazovke, inokedy musíte z druhej postavičky odhryznúť tak, aby sa zmestila do zúženého priestoru, kde je potrebné stlačiť vypínač a pod.. Možností je veľa, úlohy boli v dostupnej ukážke variabilné a hoci je hra na prvý pohľad menšia, skrýva v sebe veľký potenciál. Pre mňa veľmi príjemné prekvapenie, ktoré síce neočarí originalitou, no o zábavu a potrápenie šedej kôry mozgovej tu núdza nebude.

Čo iné mohlo byť na mieste číslo jeden, ako The Legend of Zelda: Breath of the Wild. Hlavný hrdina Link je späť a ani po 31 rokoch od svojho prvého dobrodružstva nestratil chuť pomôcť princeznej Zelde. Nová Zelda vznikala primárne pre Nintendo Wii U, kde bude poslednou veľkou hrou od Nintenda. Neviem, ako hra vyzerá na predošlej konzole od Nintenda, no Switch nove Zelde svedčí. Nejde síce o etalón kvality, no vďaka grafickej štylizácii, ktorou Breath of the Wild oplýva to ani nie je nutné. Kreslené grafické stvárnenie prináša tvorcom popustiť uzdu fantázii a ja verím, že plná verzia moju domnienku potvrdí. Zahrať sme si mohli úvodných dvadsať minút, takže sa človek stačil s hrou iba zoznámiť. Toto zoznámenie však vo mne zanechalo so všetkých hier najlepší dojem a hoci nie som fanúšikom série, nová Zelda si ma jednoducho získala. Zamrzí, že hra nebeží vo FullHD rozlíšení a neobsahuje ani anti-aliasing (to sa však môže do vydania zmeniť, takže nebudem súdiť popredu), no najväčším problémom pre mňa bol nestabilný framerate. Nemuselo sa na scéne odohrávať ani žiadne bojové „divadlo“, stačilo otočenie kamery a snímkovanie klesalo, pričom trhanie bolo jasne poznať. Hrateľnosť je zbytočné zatiaľ riešiť, z tej krátke ukážky je ťažko súdiť, to si nechám na inokedy. Napriek nedostatkom v grafickom engine som si z tohto titulu odniesol dobrý dojem a som rád, že aspoň The Legend of Zelda: Breath of the Wild stihne prísť na trh spoločne s konzolou.

A aké je teda Nintendo Switch? Jedným slovom fajn. Konzola má potenciál, dobre sa drží a na dotyk má príjemnú povrchovú úpravu. Vyhotoveniu skrátka nemám, aspoň na základe tých niekoľko desiatok minút čo vytknúť. Hoci som spočiatku bojoval s tým, ako si konzolu v handheldovom režime uchopiť (predsa len, moje dlane a prsty nepatria k tým malým), všetko bolo iba otázkou času. Displej má dobrú čitateľnosť i svietivosť, no podrobnejší test bude v tomto smere nutný, keďže v exteriéri sú úplné iné svetelné podmienky. Zdalo sa mi však, že sa v ochrannom skle displeja všetko odráža, no ako hovorím, nemožno súdiť na základe tak krátkej skúsenosti. Rozlíšenie 720p mi vôbec neprekážalo, hry vyzerali napriek tomu dobre. Ušetrí sa na výkone, konzola nemusí bežať na plnom takte, a tak bude lepšia aj výdrž batérie.

Opomenúť nemožno ani Nintendo Switch Pro Controller, ktorý zahraničné média chvália pomaly až do nebies. Môj názor na tento ovládač je trochu skromnejší, nakoľko bez pochýb ide o dobrý a kvalitný ovládač, avšak nič také skvelé som na ňom za ten čas nenašiel. Drží sa príjemne, dobre padne do rúk, no to aj DualShock 4 a Xbox One ovládač. V zahraničným testoch sa objavujú informácie, že ovládač vydrží na jedno nabitie až 40 hodín, čo je chvályhodný údaj, no pre mňa to nie je dôvod, kvôli ktorému to má byť ten najlepší controller spomedzi všetkých. Ak bude možnosť ovládač podrobnejšie otestovať, potom vyrieknem konečný ortieľ. Zatiaľ sú však dojmy z ovládača pozitívne.

Vrátil som sa domov sklamaný? Nie, nevrátil. Je to však to pravé orechové? Nie, nie je. Nintendo Switch je niečo medzi tým. Nintendo hovorí o tom, že Switch je primárne domáca konzola, no pre mňa je to skôr handheld. Nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by toto mala byť niekoho primárna domáca konzola, určite by som si ju ja osobne radšej brával na cesty. Ako sa Nintendu so Switchom zadarí je zatiaľ otázne, odporúčaná predajná cena za základné balenie je u nás 329 €, čo rozhodne nie je málo, obzvlášť pri porovnaní s hlavnými protivníkmi. Budem však rád, ak sa mi Switch dostane do rúk na dlhší čas nakoľko verím tomu, že by sme mohli byť kamaráti 🙂

Na záver by som ešte rád poďakoval spoločnosti ConQuest entertainment a. s. za pozvanie na pre-launch event. Akcia bola bez pochýb vydarená, panovala na nej uvoľnená atmosféra a návštevníkom umožnila získať aspoň základné dojmy z konzoly Nintendo Switch. Nech to Nintendu teda vyjde, zdravá konkurencia na hernej scéne je vždy vítaná…

Komentuj!

komentárov