Demon’s Souls – Boletaria vracia úder

FromSoftware sú dnes už pojmom, no svoju povesť si muselo toto štúdio vydrieť. Väčšiu popularitu si japonský tím získal až svojou Souls sériou, no ich debut vyšiel už v roku 1994. Jednalo sa o titul King’s Field, ktorý sa následne rozrástol na sériu vďaka trom pokračovaniam. Okrem toho vydalo štúdio množstvo ďalších hier, no práve zmienená séria je pre nás dnes najdôležitejšia, pretože titul Demon’s Souls štúdio pokladá za duchovného nástupcu King’s Field. A hoci pôvodná verzia vyšla pre PlayStation 3 už pred jedenástimi rokmi, dnes nás bude zaujímať jej remake, o ktorý sa postarali majstri z Bluepoint Games.

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Titul Demon’s Souls je dnes považovaný za “kultovku”, avšak po vydaní tomu tak nebolo. Obtiažnosť hry bola totiž spočiatku vnímaná ako negatívum, kvôli čomu sa dielo Hidetaka Miyazakiho najskôr nepozrelo za hranice Japonska. Úspech sa však dostavil. I vďaka tomu tu dnes máme trilógiu Dark Souls, Bloodborne, Sekiro: Shadows Die Twice, či mnohých napodobňovateľov konceptu “soulsoviek”. Hardcore akčné RPG si získali za ostatné roky značnú popularitu, vďaka čomu sa Sony nebálo urobiť z remaku Demon’s Souls launch titul pre PlayStation 5. A bolo to správne rozhodnutie…

Za oslobodením Boletarie

Demon’s Souls sa odohráva v krajine Boletaria, ktorá má neopakovateľné kúzlo a atmosféru. Tá je miestami pekne hororová, nakoľko táto zem je sužovaná démonmi a ďalšími monštrami, ktoré do krajiny prenikli kvôli kráľovi Allantovi, ktorý k životu opätovne priviedol bytosť Old One. Tá už raz na Boletariu zaútočila, avšak prvý stret s ochrancami Boletarie dopadol pre prastarého nepriateľa neslávne. Tento raz na scénu vstupujete v úlohe záchrancu vy, bezmenný hrdina. Nebude to však jednoduché, svet Demon’s Souls je totiž neľútostný a poriadne nebezpečný.

V porovnaní s Dark Souls a inými souls-like titulmi je príbeh jednoznačnejší a zrozumiteľnejší, avšak platí, že ani v tomto prípade nie je tým najdôležitejším prvkom. Samozrejme, je zaujímavý, lore sveta taktiež, avšak práve atmosféra, architektúra a vynikajúci level dizajn hrajú prím. Ak patríte medzi znalcov Demon’s Souls a mali ste tú česť, dozaista vás poteší, že hoci sa pozriete do napohľad omnoho krajšieho sveta, jeho podoba zostala nezmenená. Novinkou sú jedine jedny dvere, ktoré autori do hry pridali. Ich tajomstvo už bolo medzičasom odhalené, no ak ste sa tešili, že sa do remaku predsa len dostane šiesty kraj, ktorý bol z pôvodnej hry vyškrtnutý, musím vás sklamať, i tento raz zostáva táto oblasť zapovedaná. Je to škoda, no na druhej strane sa dá chápať rozhodnutie autorov, keďže chceli zachovať podobu hry spred 11 rokov.

Konečne sa na teba dá pozerať…

Prvé kroky v Demon’s Souls však nevedú priamo hrou, ale editorom postáv, ktorý je úplne prepracovaný a umožňuje vám vytvoriť si hrdinu, prípadne hrdinku, na ktorú sa dá bez problémov pozerať, čo o originálnom titule povedať nemožno. Vtedy išlo skôr o panoptikum rôznych šeredných “panákov”. Následne si vyberiete triedu, dar pre uľahčenie štartu a hor sa do sveta, ktorý nepozná ľútosť. Je však dobré vedieť, že hoci výber triedy ovplyvní vaše úvodné štatistiky, no následne si z hrdinu môžete vytvoriť takú postavu, aká vyhovuje vašim preferenciám. Chvíľu to, samozrejme, potrvá, no túto slobodu oceňujem.

Svoje prvé in-game krôčky vykonáte v tutoriálovej lokalite Outpost Passage, ktorá vám ukáže, že hoci Dark Souls bol náročný titul, Demon’s Souls je v tomto predsa len ešte o trochu ďalej. Preto sa pripravte na to, že začiatky môžu byť poriadne frustrujúce, čo potvrdia i obyčajní nepriatelia čakajúci pri bráne do boletarijskeho paláca.

Nexus

Po svojej smrti, ktorá príde skoro, to mi môžete veriť, sa premiestnite do chrámu, ktorý nesie názov Nexus. Ide o hub, odkiaľ sa budete vydávať na svoje výpravy, no zároveň tu levelujete svoju postavu, nakupujete, upgradujete zbrane, či vediete rozhovory s NPC postavami, ktoré tu našli útočisko. Na tomto mieste nájdete i takzvané Archstones, ktoré slúžia ako “teleport” do jednotlivých svetov. Medzi nimi je aj jeden zničený, čo je vlastne kraj, ktorý bol spomenutý vyššie. I napriek tomu, že sme dostali “iba” pôvodných päť regiónov Boletarie, každý jeden je jedinečný, a to ako atmosférou, tak i dizajnom či nepriateľmi, ktorí tu na vás budú čakať.

Nie som nákladiak

Pri hraní Demon’s Souls bude nutné dávať pozor na to, koľko vecí aktuálne nosíte pri sebe, pretože nosnosť hlavnej postavy je obmedzená. Treba si tak strážiť nielen hmotnosť brnenia, ale aj predmetov, ktoré máte v inventári. V tomto smere autori remaku však urobili ústupok, pretože ak budete mať nedostatok miesta a nosnosti, neprídete o predmety, na ktoré narazíte, nakoľko ich možno poslať do Nexusu, kde ich v prípade potreby nájdete. Návraty do Nexusu tak budú v tomto smere predsa len o ničo príjemnejšie, než v pôvodnej hre.

Souls forma

Keďže ide o soulsovku, musíte sa pripraviť na to, že budete zomierať a po svojej smrti prídete o získané predmety. Samozrejme, môžete ich získať späť, no v Demon’s Souls je prítomný aj jeden “menší” háčik. Ten spočíva v tom, že akonáhle zomriete, pri poslednom záchytnom bode sa objavíte v Souls forme, čo znamená, že budete mať iba polovicu zdravia. Aké milé, že? Do svojej živej podoby sa, pochopiteľne, možno vrátiť, no budete na to potrebovať špeciálny predmet, zabiť bossa, alebo sa prípadne pomocou online funkcionality pripojiť k inému hráčovi a pomôcť mu v súboji s bossom. Následne, ak použijete posledný zmienený spôsob, získate nielen živú formu, ale aj duše potrebné k levelovaniu, čo sa hodí.

World a Character Tendency

V Demon’s Souls sú prítomné prvky ako World Tendency, ktorý ovplyvňuje to, ako herný svet vyzerá, pričom Character Tendency pre zmenu odomyká rôzne špeciálne udalosti. Posun smerom k White alebo Black World Tendency nastáva podľa toho, ako zručný “démonobijec” sa z vás stane. Posune smerom k White Tendency má za následok, že nepriatelia majú menej života, takže ich zabijete ľahšie, no na druhej strane z nich vypadne i horší loot. Posun smerom k Black World Tendency zase znamená pravý opak – nepriatelia sú silnejší a vydržia viac, no za odmenu získate aj omnoho lepší loot. Je to skrátka, ako sa hovorí, niečo za niečo. Dosiahnuť možno aj na maximálnu úroveň, čo napríklad otvorí niektoré dovtedy zamknuté lokality. S týmito mechanizmami však odporúčam zaoberať sa až po prvom priechode, pretože určite ide o zaujímavý prvok, ktorý dokáže pozitívne ovplyvniť znovuhrateľnosť.

I utrpenie môže byť krásne

Nakoľko ide o titul pre aktuálnu, novú generáciu konzol PlayStation, zodpovedá tomu i audiovizuálne spracovanie, ktoré je skrátka vynikajúce. Na dnešnú dobu nevýrazný a šedivý svet pôvodnej verzie nabral druhý dych, vďaka čomu je nebezpečný svet Boletarie naozaj pohľadný. Je potom iba na vás, či zvolíte rozlíšenie 4K a 30fps, či nižšie 1440p rozlíšenie upscalované na 4K, avšak s 60 snímkami za sekundu, pretože v oboch prípadoch vyzerá novinka od Bluepoint Games výborne. Nemožno však opomenúť ani nové animácie, vďaka čomu je pohyb postáv omnoho prirodzenejší a pôsobivejší. Všetko je plné detailov, rôznych poletujúcich častíc a nechýba ani povestná čerešnička na torte, ktorú predstavuje nasvietenie, ktoré je fantastické. Zaujímavé sú i farebné filtre, ktoré však nie sú iba gimmickom, ale skutočne menia atmosféru, obzvlášť ten, ktorý Boletariu zahalí do čierno-biela.

Autori nezabudli využiť ani nový audio čip v PlayStation 5, vďaka čomu zvuková stránka vôbec nezaostáva za tou vizuálnou. V prípade, ak máte kvalitné slúchadlá alebo domáce kino, budete mať o zážitok postarané. Najväčšiu pochvalu si však zaslúži famózny soundtrack plný skvelých melódií.

Keďže s PlayStation 5 dorazil i nový gamepad a Demon’s Souls exkluzivita priamo od Sony, neboli vymoženosti nového gamepadu odignorované. Nejde však nič prehnané. Užijete si ako haptickú odozvu, tak i adaptívne triggery, ktoré sa prejavia pri naťahovaní luku. Autori to však, našťastie, nepreháňali aby za každú cenu ukázali všetko a na maximum, čo oceňujem. Novinkou je aj Photo režim, ktorý vám umožní vytvárať nádherné screenshoty. Nastavenia sú komplexné, takže ak máte chuť, viete sa poriadne “vyblázniť”.

Po tráve sa nechodí, po tráve sa smeje

Vašim kamarátom v Demon’s Souls bude tráva, pretože tá je v tomto prípade liečivom. Žiadne Estus flašky, ale tráva, ktorú budete nachádza rôzne po jednotlivých regiónoch, či vám vypadne z mŕtvych nepriateľov. Oproti neskorším Souls hrám tu však nemáme automatické obnovovanie pri Bonfire ako v prípade Estus flašiek, takže na to treba myslieť. Nie som síce odborník na Souls hry, no napriek tomu som nemal pocit, že by tráv na liečenie bolo v hre nedostatok. Samozrejme, nepovaľujú sa na každom rohu, stále sa bavíme o hardcore hre, no počas hrania budete musieť riešiť závažnejšie problémy, než trávu.

Inak je Demon’s Souls podobným titulom, ako Dark Souls, ak ste teda nemali tú česť s originálom. Súbojový systém pozostáva z ľahkého a ťažkého útoku, blokovania, odrážania útokov (takzvaný parry systém) a uskakovania, ktoré je možno tým najdôležitejším pohybom hlavnej postavy. Keby počítate, koľko razy počas hrania uskočíte, nebolo by to nízke číslo.

Počas priechodu jednotlivými regiónmi si odomykáte skratky, vďaka ktorým sa cez úroveň presuniete rýchlejšie a vyhnete sa tak stretu s mnohými nepriateľmi. Cez hmlu vstúpite do miest, ktoré budete mnohokrát preklínať a nechýbajú ani bossovia, nad ktorými budete žasnúť, hoci ich zároveň začnete veľmi rýchlo nenávidieť.

You died

Remake Demon’s Souls je ukážkový príklad, ako sa má robiť prerábka staršej hry do modernejšej podoby. Bluepoint Games ostatne už pri Shadow of the Colossus nastavili kvalitatívnu latku poriadne vysoko, no s ich najnovším dielom stanovili nový štandard. Na druhej strane, ak niekto prerába staršiu hru do modernej podoby, nemusí sa skalopevne držať všetkého, čo obsahoval originál. Tam, kde sa v pôvodnej hre chovali nepriatelia hlúpo, správajú sa rovnako aj v remaku. Na miestach, kde sa o niečo zasekávali, na tých miestach robia tie isté hlúposti. Rozumiem tomu, že Bluepoint Games chceli dodať hráčom autentický zážitok, no niekedy sa oplatí urobiť menší ústupok, obzvlášť ak by priniesol nejaké to zlepšenie.

Jediná väčšia výhrada, ktorú k Demon’s Souls mám, smeruje na neférovosť. Neskoršie Souls hry boli náročné, avšak férovo. Ak ste niekde zomreli, tak ste vedeli prečo. Buď sa vás zmocnila netrpezlivosť, prípadne zbrklosť, no vaše zlyhanie bolo jasne definovateľné. Keďže tu FromSoftware nemali daný koncept úplne odladený, vyskytujú sa v hre miesta, ktoré sú vyslovene neférové. Niekedy sa jednoducho zlyhaniu nedá zabrániť aj keď urobíte všetko “správne”. Bohužiaľ, to je daň za prílišnú snahu ctiť originál a nezasahovať do neho.

Tak či onak, Demon’s Souls je titul, ktorý v zbierke priaznivcov žánru a originálu nemôže chýbať. Ak sa však do souls-like vôd ešte len chystáte vstúpiť, treba sa mať na pozore, nakoľko začínať s pravdepodobne najnáročnejšou skúškou nemusí vyvolať lásku, ale skôr nenávisť. Jedno je však isté, iba máloktorá hra vám po jej pokorení dodá taký pocit satisfakcie, ako práve vynovený Demon’s Souls, jeden najlepších remakov všetkých čias.

Komentuj!