Tortuga – A Pirate’s Life – Ťažký je život námorníka

Úvod súčasného kalendárneho obdobia nám (okrem veľkých počinov, ktoré ste nepochybne už zachytili) priniesol i prvú pirátsku záležitosť tohto roka. A snáď môžeme povedať i to, že ide o prvú pirátsku hru za pomerne dlhú dobu. Ako je na tom ale tento projekt kvalitatívne? Má zmysel pustiť sa na svojom korábe do týchto morí, prípadne sú tamojšie prúdy príliš nevyspytateľné či rovno nebezpečné pre život? To sa dozviete v recenzii titulu Tortuga – A Pirate’s Tale.

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Krátko pred obdržaním recenzného kódu k Tortuga – A Pirate’s Tale som redakčnému kolegovi hovoril o tom, že tu už dlhšie nebola zaujímavá pirátska záležitosť, do ktorej by som sa mohol pustiť. Že sa vám to až nezdá? Tak schválne, kedy naposledy ste hrali titul s obdobnou tematikou? Hernou komunitou síce stále rezonuje nešťastné Skull and Bones, avšak väčšinou sa dozvedáme iba o ďalších nechcených odkladoch, kde snáď už i tí najväčší nadšenci stratili svoj toxický pozitivizmus a o kvality nadchádzajúcej hry z produkcie Ubisoftu sa začali logicky báť. Mimo to si však naozaj nespomínam na pirátsky titul, ktorý by bol pravidelnou témou či už na YouTube, Twitchi alebo v internetových herných spravodajstvách. Snáď jedinou prijateľnou výnimkou je nadmieru úspešné Sea of Thieves. V tomto prípade však ide o starší live service titul a nie nový projekt, ktorý by sme doposiaľ nikdy nehrali.

Preto ma pomerne milo potešilo, keď mi daný kolega povedal o prichádzajúcom projekte, ktorý je hlavnou hviezdou dnešného textu. Projekt Tortuga – A Pirate’s Tale na prvý pohľad pôsobil ako úplne nenápadný titul. Nestojí za ním až tak zásadné vývojárske meno, ktoré by dokázalo vzbudiť rozruch či rovno veľké očakávania. Autori z Gaming Minds Studios totiž majú na svojom konte objektívne kvalitné projekty, no ani zďaleka nemožno hovoriť o zásadných tituloch, o ktorých by hráči diskutovali dlhé týždne, mesiace alebo rovno roky. Nie, revolúciu títo autori vyprodukovať ešte nedokázali. Dokonca, ani počin, ktorý by sa otvoril širokej škále herného publika. 

Marketingová kampaň Tortugy rovnako nepatrila k prelomovým, nakoľko som titul zaregistroval až po tom čo mi bol vyložene odporučený. Dovtedy úspešne prechádzal takpovediac pod mojím radarom, pričom kompas ma k nemu naviedol úplnou náhodou. Každopádne, napriek všetkému zmienenému mi prišiel niečím atraktívny a pútavý. Nielen tematikou, zasadením či subjektívnou atypickosťou (keďže bežne svoju pozornosť podobným projektom nevenujem). A práve preto som sa rozhodol dať zrovna tomuto projektu šancu. V najbližších riadkoch si pritom vyrozprávame, či šlo o dobré rozhodnutie alebo práve naopak. Môžu sa milovníci rumu, drancovania lodí i zaľudnených prístavných miest pripraviť na kvalitný simulátor pirátskeho života v šestnástom storočí?

Cesta za pokladom, slávou… a rumom

Pôvodne som neočakával žiadne tradičné rozprávanie, prípadne logicky vystavané questy, no nakoniec som (na moje veľké prekvapenie) dostal oboje. Samozrejme, základná premisa je typickým klišé o získaní slávy, zapísaní sa do histórie a zbohatnutí, no pre potreby takéhoto žánru je to vlastne dostatočné. Od menšieho štúdia, ktoré chce primárne hráčovi predostrieť simulátor pirátstva (nie toho digitálneho) ani nič výrazne komplexné neočakávam. Ostatne, bol by som naozaj v šoku ak by obdobné autorské zoskupenie prišlo s prepracovaným scenárom a postavami s adekvátnou vnútornou hĺbkou. Hoci výnimky rozhodne existujú. Koniec koncov, aj susedné Kingdom Come: Deliverance začínalo ako projekt nezávislých autorov a prinieslo zmysluplné rozprávanie, ktoré nezriedka prekvapilo kvalitou svojich dialógov či silnou dramatickou výstavbou niektorých pasáží (aj keď dramaturgicky celé rozprávanie kríva).

Každopádne, Tortuga nie je podobnou výnimkou a najmä dialógy (aj dabingovým prevedením) pôsobia nadmieru infantilne a spravidla aj nechcene smiešne. Viete sa na to síce naladiť a po nejakom čase vám to zrejme prestane vadiť, avšak stále ide o problém a neduh autorského kreatívneho pera. No inak sú questy pomerne zábavné. Pracujú s elementárnymi situáciami, ktoré vám napadnú ako prvé pri vyslovení tejto tematiky, no vlastne som si užíval, že počas celej doby hrateľnosti dostávam presne to čo chcem.

Na strane druhej sa však z celého rozprávania vytratil moment prekvapenia. Je preto možné, že žánrovo skúsený divák alebo hráč príbeh prezíva. O ten tu pritom primárne nejde a ani zďaleka nehrá prvé husle. Charaktery nemajú byť nosné ani výrazne zapamätateľné či rovno ikonické. Čo by teda malo zostať vo vás dlhšie ako na tých pár momentov? Je to najmä hrateľnosť. Tá je kľúčová a pri jej absencii by Tortuga takmer okamžite dopadla na tvrdé oceánske dno. Možno rovno vedľa Titanicu či iného lodného vraku, ktorý už desaťročia v tichosti spočíva medzi vodnými beštiami a prázdnym neznámom, ktoré by malo nastálo zostať skryté ľudskému oku.

Šable, koráby a znova rum

Všetko sa začína na lodnej palube. Po prehýrenej noci sa zobúdzate uprostred šíreho mora, máte opicu, je vám trochu zle, hlava sa krúti viac ako morské panny na vodných vlnách, no a do toho sa spúšťa pomerne rozsiahly tutoriál v podobe úvodného questu. Takýto počiatok musím pochváliť. Autori totiž trafili ideálny balans medzi vzdelávacími informáciami a priamym testovaním napísaného v praxi. Osobne mi takýto prístup prišiel mimoriadne svieži. Obzvlášť v porovnaní s nedávnym Monster Hunter Rise, ktoré bolo v tomto aspekte absolútne katastrofálne.

Tu som sa pôvodne obával niečoho podobného. Ostatne, ako som už zmienil, stratégie alebo podobné simulátory s množstvom mechaník a vzájomne prepojených prvkov, o ktoré sa treba pravidelne starať, sú pre mňa cudzie. Pred niekoľkými rokmi som sa dokonca skúsil pustiť do jedného Total War titulu (presnejšie Thrones of Britannia), avšak kvôli vlastnej neochote učiť sa žánrovým pravidlám boli všetky moje ambície veľmi rýchlo zadupané. Tu to však šlo pomerne hravo. Gaming Minds Studios vás nezahltia obrovským množstvom nových prvkov, postupne ich dávkujú a vy máte možnosť sa všetkému adekvátne priučiť. Po tejto úlohe (ktorá nezriedka búra štvrtú stenu a opakovane upozorňuje, že ste vlastne v hre čím výrazne nahlodáva autenticitu) v podstate disponujete všetkými zásadnými schopnosťami kritickými pre prežitie v neznámych vodách.

Vývojársky tím na nich potom stavia v neskorších fázach, pridáva na komplexnosti prvkov, avšak stále tak činí postupne. Aj náročnosť je navyšovaná v rozumných dávkach, pričom prudší nárast som počas môjho hrania nezaznamenal. V tomto ohľade môžem autorom zložiť iba úprimnú poklonu. Postupne rastúci balans a neschopnosť vytvoriť kvalitnú výzvu (bez toho aby hra alebo umelá inteligencia podvádzali) je azda najsúčasnejším problémom herného priemyslu, s ktorým sa stretávam primárne v AAA tvorbe. Gaming Minds ale dokázali, že ak sa tejto časti venuje dostatočná pozornosť, pre výsledok to má iba pozitívne účinky.

Morské krysy

Hrateľnosť je primárne založená na staraní sa o svoju posádku a manažovaní všetkého, čo súvisí s vašou lodnou pýchou. Ako som už napísal, mal som obavu, že mechaník a rôznych podsystémov bude naozaj mnoho a v komplexnej spleti kooperujúcich funkcií sa stratím. A ono je to do nejakej miery pravda, avšak všetkému sa pomerne ľahko dokážete adaptovať. Preto už po úvodnej dvojhodinovke bezproblémovo prechádzate medzi jednotlivými obrazovkami a ak náhodou prehráte, je to primárne kvôli tomu, že ste sa rozhodli zaútočiť na prisilného súpera a nie kvôli tomu, že by vaši bojovníci, kormidelníci a podpalubná háveď zomreli na vyhladovanie.

Manažment zahŕňa pravidelné získavanie stravy pre vašich hrdlorezov, rozdeľovanie ulúpených mincí a neprestajné vylepšovanie svižného korábu, ktorý postupom v príbehu musí čeliť silnejším a silnejším súperom. Okrem toho je nezriedka užitočné zastaviť sa v nejakom prístave, keďže práve v nich nachádzate nových kapitánov ochotných pre váš cieľ položiť život svoj i duše bezmenných členov posádky plaviacej sa za početnými dobrodružstvami, slávou aj trblietavými dukátmi.

Navyše, prístavy vám umožnia nadviazať kontakt s rôznymi frakciami, spriateliť si ich alebo práve naopak. Natrafíte tu aj na odlišných predajcov, ktorí vám za adekvátny poplatok vylepšia či opravia loď. Že máte v podpalubí prílišné množstvo tej alebo onej suroviny? V prístavoch sa viete zbaviť prebytočných komodít a zakúpiť si nové, ktoré pre vás budú užitočnejšie. Alebo si iba ešte väčšmi naplníte rastúcu pokladnicu.

Je relatívne dosť prvkov, ktoré musíte mať počas vašich nespútaných plavieb na pamäti, avšak osobne som rád, že sa ku všetkým viete pomerne rýchlo a hravo dostať. Hrateľnosť vďaka tomu obstojne plynie a nemáte pocit, že by ste sa siahodlho venovali akémusi mikroskopickému manažmentu, pričom tradičný gameplay by bol v úzadí. Obe zložky sa totiž výborne dopĺňajú a vytvárajú zábavný celok férový ako k nováčikom, tak aj k ostrieľaným stratégom. I keď je asi nutné upozorniť, že práve druhá zmienená skupina nedostane tak komplexný zážitok ako si s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje. Stále totiž ide primárne o stratégiu určenú širšiemu mainstreamu, takže bolo nutné, aby bola prístupná pre úplne každého.

Vysuňte delá a rozstrieľajte ich ako čínsky porcelán

Mimo manažmentu vašej posádky ale pomerne dôležitú súčasť celého gameplay jadra tvoria aj súboje. Strety v podstate prebiehajú v dvoch samostatných verziách. Prvá a vlastne i najfrekventovanejšia je boj na vodnej hladine. Ten prebieha na ťahy, pričom záleží či sa do prestrelky diel púšťate ako osamotený vlk alebo disponujete celým regimentom, ktorý pôsobí hrozivo aj z veľkej diaľky. Tak či onak, čím viacej lodí máte, tým väčšie nebezpečenstvo pre vašich sokov predstavujete.

Spravidla platí, že sa musíte k svojmu súperovi najprv dostať. Preto sú prvé kolá takpovediac cestovateľské. Bojové pole je rozdelené na políčka, pričom už v prvopočiatku sa snažíte nájsť ideálnu pozíciu, z ktorej by ste dokázali nepriateľa zaplaviť vriacou muníciou. V prípade, že ovládate viaceré lode, je vítane ak útočíte z odlišných smerov, pretože takmer každý koráb má vlastné brnenie. To je treba zničiť, nakoľko až potom dokážete spôsobiť protivníkovi skutočné rany a potopiť ho. Pochopiteľne, to isté platí pre vás, čiže si musíte dávať pozor.

Ak teda naštrbíte loď z viacerých smerov, pričom sa efektívne vyhnete nepriateľskej paľbe (ostatne, ak sa dostanete pred súpera, len ťažko vás zasiahne, keďže má delá po bokoch), akéhokoľvek neprajníka pošlete pomerne rýchlo spať s rybami. Chce to každopádne taktizovanie a pevné nervy, pretože náhoda sa vám predsa len občas otočí chrbtom a vy jednoducho netrafíte. Takisto, niektoré ťahy sú založené na šťastí, nakoľko ich ovplyvňuje sila vetra alebo iné meteorologické faktory. To znamená, že sa môžete dostať o niekoľko políčok ďalej než ste chceli a očakávali, čo zákonite preruší vami premyslenú stratégiu. Našťastie však viete hru ukladať aj počas súbojov a i po každom ťahu, takže odčiniť tieto kroky nie je príliš náročné. 

Dodám však, že samého seba nepovažujem za veľkého stratéga (minimálne nie v takto ladenej hre, v JRPG projektoch som už ostrieľaný), takže som aj k tomuto prvku pristupoval s veľkým rešpektom. Na moje prekvapenie ale neponúka až tak veľkú výzvu ako som pôvodne očakával. Je to spôsobené nielen benevolentnou umelou inteligenciou, no aj neobmedzeným ukladaním, ktoré zamedzuje vzniku reálneho napätia či strachu zo súperovej akcie. Na jednej strane to možno vnímať pozitívne, avšak mám dojem, že autori sprístupnili takéto ukladanie práve kvôli tomu, že im percentuálne hodnoty náhody tak úplne nevyšli. Bez tejto možnosti by bol titul v podstate nehrateľný. Druhá časť stretov pritom ešte väčšmi upevnila môj názor.

Taste meče

Druhý štýl bojovania je výrazne menej vizuálny a v podstate sa skladá primárne z písaného textu. Lode, ktoré okupujete svojou paľbou nemusíte nutne zničiť. Koniec koncov, strácate tým potenciálnych členov posádky, suroviny a aj možnosť pridať danú loď do svojej zbierky čím viete vytvoriť masívne zoskupenie, ktoré bude postrachom Británie aj Španielska. Preto máte príležitosť oponentúru rekvirovať. Musíte sa k nej zákonite dostať dostatočne blízko a následne je na vôli božej či sa vám pomyselný skok na jeho palubu podarí. S týmto prvkom mám osobne problém.

Element náhody má svoje zastúpenie aj v rámci lodných bitiek, kde je ale pomerne solídne regulovaný. Je pochopiteľné, že delá príležitostne netrafia, prípadne vás morské prúdy odvejú o políčko či dve ďalej ako ste plánovali. Akonáhle však prechádzate na palubný súboj, uvedomíte si, že sa niečo pri vývoji muselo pokaziť, pretože sa nezriedka stáva, že 90 percentná pravdepodobnosťou končí neúspechom (ako to tak býva pri počinoch ako Gears Tactics, XCOM a mnohých ďalších).

Bohužiaľ, to v neskorších častiach takéhoto obsadzovania znamená okamžitú smrť a nutnosť začať s novou posádkou i novou loďou od úplného dna (doslova). To vedie k náramnej frustrácii, ktorá je istým spôsobom kompenzovaná. Stále tento neduh ale cítiť a nemožno ho prehliadať. Do nejakej miery môže ísť o autorský zámer, ktorý je ale vo finále kontraproduktívny. Prečo si myslím, že vývojári takýto postup zamýšľali? Práve preto, že môžete i v tomto prípade ľubovoľne postup ukladať. Nie ste ničím obmedzovaný a dokážete si váš progres uložiť hoci aj po každej voľbe. A to už je o niečo pozitívnejšie, čo v podstate tlmí frustráciu, ktorá by pramenila z neprestajných počiatkov a koncov, ktoré by zákonite museli pri obdobnom prístupe k náhode nastať.

Každopádne, ak sa vám podarilo na loď naskočiť, z hrania sa stane sled krátkych situácií, ktoré opisujú aktuálne dianie pomocou textu, pričom vy si máte vybrať ďalšiu akciu. Opis jednotlivých udalostí je pomerne farebný a dokáže navodiť atmosféru, čo osobne kvitujem. Akýkoľvek krok v tej fáze má k sebe priradenú percentuálnu hodnotu, no a tá rozhoduje či sa akcia podarí alebo nie. V praxi to znamená, že buď stratí veľkú časť posádky súper, prípade prídete o mužov vy. Subjektívne prehlásim, že mne obdobný prístup k akčnej časti vonkoncom neprekáža – necháva totiž priestor aj hráčovej fantázii, avšak súčasne veľmi dobre kooperuje s lodnými prestrelkami a vytvára zdanlivo nespojiteľný mix.

Yo, Ho! (A Pirate’s Life For Me)

Pred záverečným zhodnotením mi ešte nedá neupozorniť na fakt, že vzhľadom na jednoduchú grafickú stránku príležitostne dochádza na pomerne prekvapujúce prepady snímkovania, ktorých existencii tak celkom nerozumiem. Deje sa to počas plavieb, bojov a aj v momentoch, kedy iba kameru priblížte na svoju lodnú pýchu. Pochopil by som niečo podobné na osobných počítačoch, avšak na konzolách sa obdobný neduh objavuje iba zriedkavo. Nanešťastie, Tortuga je práve tá výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo.

Najnovší projekt z produkcie Gaming Minds Studios nebude trhať rekordy a, pravdepodobne, o ňom ani nebudete príliš čítať (pokiaľ ho vyložene sami a zo svojej vlastnej vôle nevyhľadáte). Napriek tomu si však myslím, že ide o slušnú záležitosť, ktorá ponúka pohľad na pirátsky život aký tu nebol už poriadne dlhú dobu. Treba mať, pochopiteľne, na pamäti, že konkurencia je v súčasnom hernom priemysle v podstate nejestvujúca, avšak to nič nemení na fakte, že nejde o zlý titul.

Na strane druhej však nemožno hovoriť ani o produkte tých najvyšších kvalít. Dokonca ani o počine, ktorý by skúšal nové veci a vychádzal iba zo svojich vlastných nápadov a prúdu kreativity. Ak by som však napísal, že ide o zábavnú hru rešpektujúcu finančné i audiovizuálne limity autorov, nenachádzal by som sa ďaleko od pravdy. Minimálne podľa mňa. Tortuga – A Pirate’s Life je totiž simulátorom pirátskeho života bez toho, aby šlo o neprístupný či zbytočne komplikovaný projekt. O to ako žánrový laik mimoriadne oceňuje.

Voči žánrovo nepobozkaným hráčom je vrúcny a tí náročnejší pre zmenu dostanú variabilné súboje, kde môže v rovnakej miere zavážiť taktika ako aj element náhody – čo je príležitostne problém, nakoľko druhý zmienený aspekt neviete nijako ovplyvniť a neraz sa kvôli tomu počas môjho hrania dostavila frustrácia. K tomu si ešte dokážete pripočítať množstvo archetypálnych situácií, ktoré však vo finále chcete vidieť, pretože ich práve prostredníctvom herného média môžete prežiť na vlastnej koži.

Som teda rád, že táto pirátska akcia končí v dobrom duchu a recenziu tak uzatváram pozitívne. Pod ruky sa mi dostala záležitosť, ktorá mi ponúkla v zásadne všetko, čo som od nej chcel. Už po úvodných traileroch mi bolo zrejmé, že nepôjde o titul, ktorý by som mal v koncoročnej desiatke ale mierne nadpriemernú záležitosť, ktorá z dostupných prostriedkov dokázala vytvoriť fungujúci produkt.

Na zhruba tridsať hodín som sa mohol stať drancujúcim kapitánom s vlastným príbehom, loďou i posádkou, pričom spoločne prežité putovanie vo mne zanechalo príjemný pocit a spomienku na nespočetné množstvo potopených nepriateľov a získaného zlata. Nie vždy bolo všetko ideálne alebo bez vád na kráse. Napriek tomu však ostávajú i pozitívnejšie spomienky, ktoré si v budúcnosti veľmi rád pripomeniem. A pokojne aj na ešte vyššej náročnosti a s iným kapitánom aj odlišným prístupom.

Komentuj!