SD Gundam Battle Alliance – Správcovia osudu

Koniec herného leta sa pre mnohých niesol v znamení divokých mechanických robotov. Na trh totiž vstúpil projekt SD Gundam Battle Alliance, ktorý sa síce z prezentácií javil pomerne atraktívne (ak ste si ho nepomýli s frenetickým Evolution), avšak ako varovný prst pôsobil samotný vydavateľ počinu. Produkcia Bandai Namco Entertainment, respektíve štúdiom vydávané tituly majú rôznorodé kvality, ktoré stúpajú a klesajú ako na poriadne adrenalínovej dráhe. Je však toto vzostup a môžu sa fanúšikovia populárneho robotického univerza pripraviť na kvalitný akčný titul? Prípadne by si nadšenci mali zapnúť pás, keďže to bude strmý pád smerom nadol?

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

S univerzom Gundam som sa pri hraní Battle Alliance stretol po úplne prvýkrát. Koncept obrovských mechanických robotov bojujúcich medzi sebou je však známy mne a snáď aj každému, ktorý bol (prípadne stále je) kedysi chlapcom snívajúcim o existencii týchto gigantov. U nás sú, pochopiteľne, známejší Transformers, najmä teda filmové snímky od kráľa fiktívnych výbuchov, Michaela Baya. V Japonsku a východných krajinách je však Gundam veľký pojem.

Aby ste pochopili, táto séria, ktorá je považovaná za samostatné žánrové médium, funguje už od roku 1979. To v praxi znamená, že pred tromi rokmi Gundam oslavovalo oficiálnu štyridsiatku, pričom stále a čo je snáď ešte prekvapujúcejšie, tak pravidelne, sa fanúšikovia môžu tešiť z nových príbehov. Tie síce disponujú rôznorodými kvalitami, no to nič nemení na fakte, že toto univerzum jednoducho aktívne žije.

Akej podoby ale však tieto projekty? Jedným slovom rôznej. Fanúšikovia sa môžu potešiť príbehmi z Gundam a to či už vo forme anime, mangy alebo hier. A na posledné zmienené sa dnes pozrieme a prezradíme si či Bandai Namco (priemerné Jump Force, nie o veľa lepšie ONE PIECE World Seeker a mnoho ďalších kritických i komerčných prepadákov) prinieslo opätovne cash grab projekt bez adekvátnych kvalít, prípadne došlo na menší zázrak a skutočne sme sa dočkali kvalitnej hernej adaptácie obľúbenej značky z exotického východu. To si rozpovieme v dnešnej recenzii počinu SD Gundam Battle Alliance.

Revízia histórie… tej fiktívnej

Naratívna línia od vás vyžaduje minimálne isté množstvo informácií týkajúcich sa univerza Gundam. Najmä preto je úplný úvod mierne chaotický. Minimálne teda pre človeka, ktorý doposiaľ nemal skúsenosti s týmto populárnym svetom – čiže pre aj niekoho ako som ja. Pomerne rýchlo sa totiž na hráča vybalia komplikované prvky ako cestovanie naprieč niekoľkými historickými líniami, množstvo alternatívnych svetov, špecifických postáv, ktoré opustili svoju verziu reality a mnohé ďalšie elementy súvisiace s ohýbaním logického vnímania toku dejín.

Všetko zmienené sa pritom kombinuje naprieč jednotlivými misiami niekoľkokrát a príležitostne je naozaj ťažké sa v tom s ľahkosťou a bez vypätia síl orientovať. Teda, aspoň spočiatku. Čím viac času strávite hraním, tým vám je všetko jasnejšie i zrozumiteľnejšie. Môžeme hovoriť o priamej úmere, kedy s počtom pokorených hodín stúpajú vaše znalosti.

Ak by som vám mal priblížiť dejový oblúk, váš hlavný hrdina (veliteľ) a jeho programátorka Juno sú akousi počítačovou analógiou vybraní zo svojho univerza, aby pomohli opravovať porušené a pokazené historické línie. A následne sa vrátiť z jedinej skutočnej reality do tej svojej, pričom sprevádzať ich pri tom bude umelá inteligencia, ktorá dostane pomenovanie Sakura Slash.

Tento príbeh na mňa fungoval až prekvapivo dobre. A to najmä z dôvodu, že tvorcovia postavia hráča pred jasnú a dôležitú úlohu. Ňou, ako som už napísal, je opravovanie pokazených histórií, takže sa stávate korektorom dejín. Korektorom, ktorý je odetý do poriadne veľkých robotov a väčšinou musí pre splnenie misie rozsekať pár desiatok obdobne mohutných nepriateľov. Primárny cieľ vám pritom umožňuje s postupom času spoznávať striktné pravidlá univerza, jeho postavy (na rôzne verzie známych charakterov narážate opakovane) a najzásadnejšie udalosti vedúce až k vzniku prvého robota Gundam.

Pôsobí to mimoriadne prirodzene a funkčne, takže som nezriedka ani nemal pocit, že sedím pri nejakej obsiahlej prednáške histórie. A to je pri množstve výhradne textových informácií (upozorňujem, že bez anglického dabingu, existuje iba japonský originál) krásny úspech. Taktiež musím pochváliť „vedľajšiu“ prácu scenáristov. Tí vás pomerne šikovne do sveta uvádzajú a formou dobrovoľných brífingových sekvencií poodhaľujú oponu tajomstva, ktorá postupne rozplieta prekvapivo komplikovaný svet.

Hlas Sakury Slash vás sprevádza kvalitne nahovorenými lore informáciami, ktoré majú (tak ako aj väčšina príbehových scén) podobu vizuálneho románu. Tieto niekoľko minútové audiovizuálne pasáže vysvetľujú dôležitosť tej či onej historickej línie, čo by sa v nej malo stať (po vašej oprave dobového úseku) a ďalšie podobné unikátnosti, vďaka ktorým vaše snaženie sa pôsobí mimoriadne dôležito. A čo viac si môže hráč priať ako adekvátny zmysel pre svoje nekonečné likvidovanie nepriateľských zástupov?

Tri oči na jednej hlave

Už to pomaly začína byť v rámci východnej tvorby trend, ktorý mi pravidelne spôsobuje nepekné vrásky. Dávkovanie správ na obrazovke je v úplnom úvode hry katastrofálne zvládnuté, keďže vás autori doslova zasypú dialógmi, v rýchlom slede na seba nadväzujúcimi tutoriálmi a do toho veľkým počtom nepriateľov, s ktorými si v reálnom čase musíte zmerať sily. Nie je to nič nevídané (to, samozrejme, neznamená, že by sme to mali tolerovať), avšak ja sa opäť pýtam – pre koho sú tieto pasáže tvorené? Pretože naozaj neverím, že niekto stihne pochytiť všetky informácie bez toho, aby sa k nim spätne vracal prostredníctvom videí alebo starších uložených pozícií.

Pri hrách prichádzajúcich z východu sa pritom s takýmto neduhom stretávam takmer so železnou pravidelnosťou a čím ďalej, tým viac to na mňa pôsobí frustrujúco. Každopádne, aby som bol úplne fér, s dávkovaním informácií a aj počtom správ na obrazovke majú napríklad problém aj staršie projekty od Rockstar Games, kde ste „nútený“ čítať tutoriál, príbehový dialóg a do toho ešte jazdiť, prípadne strieľať nepriateľov (pozerám sa na teba Grand Theft Auto V). Nie je to teda striktné privilégium takzvanej weeb tvorby.

Battle Alliance ale v tomto ohľade zachádza ešte trochu ďalej, pretože, po vzore záležitostí ako Warriors Orochi alebo Samurai Warriors, postavy počas misií spolu takmer neprestajne komunikujú (o niečo nižšie vám prezradím pravdepodobný dôvod tohto prvku). Zmienené série o bojovníkoch tento problém do nejakej miery opravujú tým, že viete hru zastaviť a dialógy si v pokoji prečítať, nakoľko máte ako hráči k dispozícii sumár so všetkými slovnými výmenami. Aj keď to teda výrazne kazí tempo hrania. V dnes analyzovanej Gundam hre však nič podobné nemáte.

Čo vám teda zostáva? Buď dialógy ignorovať (čím prichádzate o pomerne hutnú a naratívne pozadie rozširujúcu výstavbu) alebo si jednotlivé misie zopakovať zhruba dva alebo trikrát, aby ste pochytili všetko zásadné. Ani jeden variant nie je najideálnejší, no iné možnosti, žiaľ, nemáte. Samozrejme, môže vás napadnúť, že predsa stačí dialógy počúvať či snáď nie? Nie. Ako som napísal vyššie, z jazykovej ponuky je dostupný len originál a žiadneho anglického voice actingu sme sa dočkali. To znamená, že pre väčšinu z nás je iba zvukový odposluch vlastne celkom nemožný.

Na strane druhej však platí, že opakovanie misií nie je nezábavné. Jednak preto, že máte k dispozícii množstvo rozličných Gundam robotov (postupne si ich vylepšujete a pokračovaním v príbehu aj odomykáte nových), ktorý zásadným spôsobom ovplyvňujú základné jadro hrateľnosti – čiže súboje. Tých sa tu dočkáte požehnane, respektíve, každá misia sa skladá z príchodu do lokácie, kontaktného alebo strelného stretu, príbehovej scény a ďalšieho prechodu do inej oblasti. V nej už na vás čakajú ďalší protivníci. Pochopiteľne, všetko nemusí nutne prebiehať v takomto poradí.

Hack and slash and robots

Súbojová zložka na prvý pohľad pôsobí jednoducho a opakujúco sa, avšak v nasledujúcich riadkoch vám vysvetlím v čom spočíva jej rozmanitosť i sila. K dispozícii máte niekoľko akčných tlačidiel, ktoré slúžia k rýchlemu a ťažkému útoku, obrane, vyhnutiu sa ofenzíve, k použitiu strelných zbraní a aj k využívaniu špeciálnych deštrukčných schopností. Pohyby sú rozmiestnené na ovládači logicky a v nebezpečných stretoch spravidla neprehrávate kvôli zlej schéme ovládania alebo chybám plynulosti.

Hra vám niekoľkokrát vysvetlí logiku bojov (ako v nešťastne urýchlenej úvodnej pasáži, tak aj v samostatných tutoriálových misiách), pričom základom je prijať fakt, že ide o svižnú záležitosť. Iba rýchlosť vám ale nepomôže, nakoľko potrebujete aj dobré reflexy či cit pre využitie príležitosti k ataku. Všetko doposiaľ zmienené sa, našťastie, veľmi rýchlo naučíte a osobne si nemyslím, že by z tohto hľadiska šlo o niečo prehnane náročné. To je, samozrejme, iba dobre. Optikou funkčnosti to takisto funguje veľmi dobre, pričom rozsekávaniu početných mechanických konštrukcií nechýba náboj, satisfakčný element a dokonca ani (väčšinou) príjemná výzva.  

Tá je podporovaná najmä počtom sokov ale aj rôznymi druhmi robotov. V Battle Alliance je možno až prekvapivé množstvo odlišných nepriateľov, ktorí k vám ako cieľu zabitia pristupujú odlišne. Roboti majú vlastný postup pri ofenzíve i defenzíve. Niektorí sa pokúsia vzdialiť a útočiť strelnými puškami, iní si počkajú na príležitosť, keď budete bezbranný a vtedy zaútočia. Ďalší pre zmenu striedajú jeden smrtiaci pohyb za druhým, kde je nutné zmieniť, že táto vlastnosť vynikne zďaleka najviac pri stretoch s unikátnymi bossmi. Na margo nich však musím povedať, že majú katastrofálny balans a nielenže ponúkajú neúmernú výzvu, nezriedka sú neféroví v pohyboch i prehnanej sile.

Časy PS2 zvukov

Dôležitou súčasťou celku je aj audiovizuálna prezentácia, ktorá na tom nie je najlepšie. Vizuál trpí kvôli evidentnej štylizácii, audio zasa následkom vyloženej nekvality. Zvuky (s výnimkou svižného a burácajúceho hudobného podkladu evokujúceho na východe populárny žáner Hyperpop) sú podpriemerné. Audio žiadnym spôsobom nepripomína pohyby veľkých robotov, sekanie do mechanickej masy nepriateľov nepôsobí satisfakčne (optikou sluchu). Vlastne, takmer všetko týkajúce sa zvuku je tak nejak nezaujímavé.

A po pár misiách som pochopil prečo vývojári tak nadužívajú dialógy počas misií. Pretože práve týmto prvkom maskujú chabú stránku zvukových ruchov. Ak by ste totiž hrali spôsobom, že neustále napredujete, bojujete a popritom počúvate rozhovory, vydržia vám takmer počas celého plnenia daného questu. Ide teda evidentne o krytie prvku s najnižším rozpočtom, respektíve s najmenšou vývojárskou pozornosťou. Ak sa do hrania pustíte, schválne si vypnite dialógy i soundtrack a započúvajte sa iba do autentických zvukov pulzných mečov alebo robotického dupania. Spoiler, nie je to záživné počúvanie.

Čo sa týka grafickej stránky, jej kvalita alebo nekvalita je primárne subjektívna. Tvorcovia zvolili detskú a prístupnejšiu štylizáciu, ktorá nie je až tak náročná pre hardware. Niekomu teda určite nesadne a práve kvôli tomu ho hra baviť nebude. Nie, nemyslím si, že tituly sú výhradne o grafickej stránke, no štylizácia a autorský smer v tejto oblasti môže byť pre niekoho rozhodujúcim prvkom. Ostatne, ak nepatríte medzi fanúšikov cel shade grafiky, asi ťažko si zahráte klasické Borderlands, prípadne pôvodné XIII od Ubisoftu. A to pritom ide v oboch prípadoch o veľmi dobré hry.

Boje pokračujú

SD Gundam Battle Alliance ma každopádne prekvapil a to veľmi príjemným spôsobom. Očakávania boli skutočne nízke a vlastne som ani neočakával kvalitný titul. I keď som si, logicky, chcel zahrať niečo dobré, keďže prečo by mal človek strácať čas s dlhými nekvalitným hrami, no nie? Výsledný produkt však prekonal pôvodné predstavy, s ktorými som sa pravidelne pohrával pár minút pred nočným spánkom. Hoci z dvoch plánovaných Gundam titulov som tento očakával podstatne menej, nakoniec šlo o viac ako slušnú hru. A to je pri rýdzo japonskej produkcii Bandai Namco veľká naozaj veľká pochvala, ktorú udeľujem snáď po prvýkrát.   

Všetko v Battle Alliance pritom nie je perfektné. Audio výrazne zaostáva za zvyškom, grafická štylizácia nesadne úplne každému, keďže evokuje detské hračky a nie obrovských mech robotov so zbraňami hromadného ničenia, no a gameplay loop pre niekoho môže pôsobiť ako monotónny stereotyp pozostávajúci z chodenia i frenetického bojovania na vojnou zmietaných poliach rozmiestnených po celom kontinente. Práve zmienené jadro hrateľnosti mi však osobne mimoriadne sadlo, pričom ma chytilo už v úvode a držalo až do konca naratívnej línie, kedy sa predsa len dostavuje únava látky. To je však logické a s týmto bojuje väčšina súčasných projektov s dobou hrania nad 25 hodín.

Potešila ma variácia mechanických bojovníkov, prekvapila dobrá dejová línia, kde som sa (podľa trofejí ako jeden z mála) naozaj ponoril do pravidiel i lore prítomného univerza, ku ktorému si budem musieť zaobstarať aj zopár manga príbehov, prípadne si aspoň pozrieť staré animované filmy. No a čo je najzásadnejšie, bavilo ma plniť misie. A to aj opakovane a s odlišnými robotmi či spolubojovníkmi, keďže prechádzanie úrovňami v koži experta na kontaktný súboj je úplne iné ako v úlohe strelca s obrovským kanónom eliminujúcim všetko v ceste. Môžem vám však hru s čistým svedomím odporučiť?

Odpoveď na túto otázku nie je celkom jednoznačná, pretože na jednej strane som sa miestami výborne bavil a príbeh pre mňa nepredstavoval iba sériu kŕčovitých a excentrických dialógových výmen. Na strane druhej však herná Gundam novinka disponuje tonou východných špecifickostí, skrz ktoré sa nie každý hráč ľahko prenesie. Ostatne, dej je takmer výhradne rozprávaný prostredníctvom vizuálneho románu, úrovne sú striktne lineárne a musíte sa do nich vracať opakovane, pričom z prítomných dizajnov postáv i robotov srší zvláštna aura, pri ktorej si nie ste istý či je to zaujímavé alebo len nepekný gýč.

Čo mne nevadí, nakoľko aj pre toto obľubujem východnú kultúru. Aké je teda moje záverečné odporúčanie? Vyskúšajte si dostupné demo a ak vás bude baviť, môžete si byť istý, že dostanete práve takejto hrateľnosti v plnohodnotnom Battle Alliance viac ako dostatok. No ak vás odradí už hrateľná ukážka, dajte ruky preč. Jadro sa totiž nezmení a ak sa vám nastavený koncept nebude pozdávať, radšej si počkajte na Evolution, ktoré má stále doraziť v priebehu terajšieho kalendárneho obdobia.

Komentuj!