Register

A password will be e-mailed to you.

Klasické bojové tituly sa tešia rovnako veľkej popularite už takmer dve dekády. Stálice, ktoré spravidla vychádzajú raz za pár rokov ako Mortal Kombat, či Tekken sú však často dopĺňané aj takzvanými manga, prípadne anime žánrovými počinmi, ktoré pre tuzemského hráča nepôsobia až tak atraktívne, no mnohými sú značne obľúbené. Stačí spomenúť značky ako Dragon Ball, Naruto, konkrétne jeho sériu Ultimate Ninja Storm, prípadne My Hero One’s Justice. Novinka s názvom Jump Force sa pokúsila spojiť tých najikonickejších manga bojovníkov, akých sme kedy videli, aby zvádzali kruté zápasy na stránkach notoricky známych príbehov. Vyšlo jej to?

Recenzovaná verzia: PC

Titul Jump Force vznikol najmä pri príležitosti päťdesiateho výročia manga magazínu Shōnen Jump, ktorý zabáva už neuveriteľné pol storočie mladých čitateľov svojimi jednoduchšími príbehmi plnými pôsobivej stránkovej akcie, legendárnych dialógových fráz, či svojského humoru. Tieto príbehy sa odohrávajú v tých najznámejších manga univerzách a preto medzi nimi môžeme nájsť napríklad Bleach, Dragon Ball, Yu-Gi-Oh!, prípadne Fist of the North Star. Z novšej generácie by sme mohli hlavne spomenúť mangy Boruto, Black Clover alebo Dr. Stone. Niektoré zo sérii sa dokonca vetvia do väčších celkov a vychádzajú ako samostatné série. V zahraničí sú pritom tieto magazíny až natoľko populárne, že vzniklo množstvo špeciálnych vydaní, prípadne súťaže, v ktorých mohli nádejní tvorcovia mangy propagovať svoje nápady, pričom tie najlepšie boli zverejnené v jednom z oficiálnych čísel Shōnen Jump. Inými slovami, tieto magazíny a celé vydavateľstvo Shueisha môžeme vlastne označiť za akýsi Marvel východných krajín. O to viac však zamrzí, ako dopadol herný počin, ktorý by mal technicky vzdať poctu stránkovým legendám a hrdinom.

Poznáte ten epos, v ktorom sa Naruto a Kenshiro spoja proti Yusuke Urameshimu? 

Veľkolepý príbeh o spojení sa všetkých čestných a statočných hrdinov proti neľútostnému zlu, ktorý nakoniec vyeskaluje v obrovskú bitku v centre sveta medzi bežnými ľuďmi, nie je naozaj ničím novým. A, bohužiaľ, to je asi tak všetko, čo vám tvorcovia Jump Force ponúknu. Svety jednotlivých univerz sa skrátka začnú prelínať a všetci známi zlosynovia sa rozhodnú naraz zdevastovať planétu Zem. Tomu však budú chcieť, pochopiteľne, zabrániť starí známi záchrancovia sveta.

No nebude to až tak jednoduché. Zločinecká skupina totiž disponuje kockou Umbras, pomocou ktorej dokáže ovládať bežnú populáciu s temnými srdcami a dokonca i hrdinov, ktorí sa kedysi vyskytli v magazínoch Jump. Áno, samotná hra si uvedomuje, že ide o fiktívne charaktery a pomerne šikovne pracuje s týmto aspektom. Dostávate teda príbeh, v ktorom sa Jump charaktery ocitnú v skutočnom svete a v ňom si budú dávať poriadne do tela. Možno to neznie vyložene originálne, no pre bojový titul je to vcelku ideálny koncept. Do toho všetkého sa navyše pripletie i niekto ďalší, konkrétne samotný hráč.

A presne v tomto bode nastáva jeden veľký problém. Vývojári zo štúdia Spike Chunsoft, ktorí nám kedysi priniesli prvé štyri diely série Dragon Quest, násilne vtlačili do svojej najnovšej bojovky tvorbu vlastného hrdinu. Ten je priamym účastníkom a hlavným aktérom tohto príbehu, lenže narozdiel od ostatných vôbec nerozpráva a nemá žiadnu osobnosť, charakter, ani charizmu. V príbehu sa síce vyskytuje v každom súboji, no nedisponuje ani len vlastným bojovým systémom, iba útokmi, ktoré sú prevzaté od ostatných prítomných zápasníkov. Vďaka tomu pôsobí značne rušivým a hlavne zbytočným dojmom.

Vo väčšine dialógových pasáži vlastne iba nehybne stojí a čaká, kým zvyšné, oveľa zaujímavejšie, charaktery posúvajú dianie dopredu. Často pritom iba spoznávate ďalších bojovníkov, čo síce neznie vyložene pompézne, no aspoň to ako-tak plní svoj účel. No neustále tlačiť do popredia mĺkveho hrdinu je skrátka veľmi zlým rozhodnutím. Je otázne, ako by vyzeral príbeh, ak by sa autori rozhodli nezahrnúť do hry tvorbu vlastnej postavy. Takto je totiž dejová kostra plná klišé, jednoduchých a často nie veľmi vydarených dialógov obohatená aj o frustrujúcu postavu, ktorá sa väčšinu času tvári, že ani nechápe svoju prítomnosť v tejto veľkolepej vojne. Áno, rozumiem, že ste to vlastne vy a že to má pôsobiť vtipne, no u mňa sa to míňalo účinku.

Keď Jump Force, tak skoky musia hrať prím

Pokiaľ si odmyslíte elementárny príbeh, i niektoré ďalšie nedostatky, o ktorých si ešte povieme nižšie, dostanete jeden z najrýchlejších bojových systémov – ktorý je však úplne iný, než sa, pravdepodobne, domnievate. Ak by ste sa naň dívali len povrchne, jedná sa o klasické divoké stláčanie niekoľkých kláves, aj keď je jasné, že gamepad je v tomto type hier skôr povinnosťou, ako voľbou, ktorá vám umožňuje vytvárať fantasticky pôsobiace a vizuálne farebné ničivé útoky. Japonskej štylizácii sa v tomto ohľade nevyhnete, a v prípade, že vám prekáža prehnaná farebnosť, Jump Force si asi neužijete.

Štyridsať rozličných bojovníkov ponúka dostatočne pestrú paletu, kde niektorí hrdinovia naporciujú katanou svojich nepriateľov, iní na nich zošlú smršť tvrdých pästí, flexibilných kopancov, no nechýbajú ani strely brokovnicou, či elektrizujúce silové pole. Takmer každý si nájde svojich obľúbencov, nakoľko k jednotlivým postavám musíte pristupovať trochu odlišným spôsobom. Budete skrátka potrebovať niekoľko desiatok hodín, kým sa vám valná väčšina z nich dostane plne pod kožu. Rozhodne však hovoríme o zábavnom spoznávaní prostredníctvom bojov.

Mnohým hráčom však asi nebude úplne voňať prístup k útokom. Nezriedka sa totiž dostávate do situácie, kedy je bojovník na opačnej strane vašich sympatií uprostred obrovského útoku, v ktorom vás hádže z jednej strany na druhú, kopance i päste prichádzajú zo všetkých smerov, no nemáte možnosť sa ubrániť. Jednoducho to nie je možné a preto musíte pretrpieť niekoľko mučivých sekúnd a až následne vrátiť úder. No a keď už spomínam bojové arény, ich variabilita je naozaj obdivuhodná. Prejdete si zničenými veľkomestami, horskými oblasťami, či futuristickou virtuálnou arénou. Ponúkajú vám pomerne veľký priestor, ako na ofenzívu, tak i defenzívu a v podstate sa v nich nikdy necítite stiesnene. Vždy je tu príležitosť na strategický ústup alebo rýchlu ofenzívu, po ktorej nasleduje stiahnutie sa.

V prípade, že sa vám podarí preniknúť hlbšie, zistíte, že v Spike Chunsoft pripojili k bežnému mláteniu sa hlava nehlava i takmer nebadateľný taktický prvok. Ten totiž neevidujete, a to až do momentu, kedy pred vami stoja skutoční hráči v online móde alebo náročnejší protivníci v misiách. Klasické súboje jeden na jedného sú ozvláštnené tým, že do nich vstupujete v tíme po troch bojovníkoch. Tých si môžete ľubovoľne prepínať, vďaka čomu viete prekvapiť protivníka, vytvoriť nečakané kombo, alebo sa len stať rovnocennejším oponentom. Samotní hrdinovia inak nedisponujú vlastným health barom, takže sa nemôže stať, že by nad vami súper získal početnú výhodu.

Už samotná príprava na boj vyžaduje istú dávku znalosti bojovníkov. Musíte vedieť, ktorí vyhovujú vašim herným preferenciám, najlepšie je teda vytvoriť si tri unikátne tímy, pričom každý z nich využijete na iný archetyp postáv. V jednom môžete mať napríklad uložené postavy, ktoré plnia úlohu tankov s pomalými, avšak účinnými útokmi, v druhom zasa napríklad využijete rýchlych zápasníkov na telo, no a tretí môže pozostávať z obratných majstrov meča. Táto voľba je však plne na vás, avšak do istej miery by mala reflektovať vaše schopnosti v narábaní s daným typom bojovníka.

Ako som naznačil vyššie, na užitie si taktického elementu musíte stáť buď proti skutočnému hráčovi alebo poriadne tuhému protivníkovi ovládanému umelou inteligenciou. V takýchto situáciách si môžete predstaviť Jump Force ako poriadne násilnú verziu šachov. V nej sa snažíte vylákať súpera k vykonaniu nejakej akcie, len aby ste naňho mohli v pravý čas zaútočiť. Obrana totiž blokuje akýkoľvek typ útoku, okrem skriptovaného schmatnutia, či niektorých ultra devastačných schopností, ktorých využívanie je adekvátne obmedzované. Môže však nastať i scenár, v ktorom sa protivník vyhne pomocou schopnosti sérii útokov, čo mu však odčerpá výdrž, ktorá sa následne nedá istý čas používať. No a takýmto spôsobom sa postupne snažíte prepracovať k eliminácii tejto výdrže, inými slovami, vaším cieľom je zbaviť protivníka akejkoľvek účinnej obrany a následne ho zaplaviť útokmi.

V prípade, že druhá strana pochopí základné princípy, snaží sa o to isté, a preto si musíte kryť chrbát a byť obozretný počas náročnejších bojov. Jump Force navyše výborne balansuje medzi frenetickým búchaním, respektíve spamovaním jedného typu útoku a strategickým taktizovaním. Jediným problémom pri podobných hrách mysle je tak iba časový limit, ktorý trochu obmedzuje vašu šikovnosť a snahu o prekabátenie súpera – minúta a pol je na niečo podobné predsa len trochu málo.

Proti absencii zábavných módov ani najmocnejší japonskí hrdinovia nič nezmôžu 

V minulosti sa už niekoľkokrát stalo, že bojové tituly doplácali na nedostatok zaujímavých módov, ktoré by dokázali zabaviť hráča počas dlhšej doby. Za mňa osobne trpí týmto výrazným neduhom napríklad i posledný diel série Tekken, no a pri Jump Force to, bohužiaľ, platí dvojnásobne. Aké módy teda môžete očakávať? Nie je ich veľa a musíte sa uspokojiť výhradne s klasickým lokálnym alebo online multiplayerom, bežnými bitkami proti umelej inteligencii, príbehovým módom a misiami, ktorých je síce dosť, avšak pôsobia pomerne všedne a monotónne.

Kvôli absencii hlavného menu, ktoré je nahradené centrálnou základňou, sú navyše všetky prechody neustále sprevádzané dlhými nahrávacími obrazovkami, ktoré po čase neuveriteľne frustrujú. Chvíľami tak budete mať pocit, že kvôli jednoduchšej náročnosti prvotných súbojov a krátkemu časovému limitu, sa omnoho častejšie dívate práve na obrazovku s nápisom Loading, ako skutočne hráte.

Je naozaj škoda, že sme sa nedočkali krátkych príbehov z jednotlivých manga univerz po vzore starších dielov série Tekken. V zatiaľ poslednej časti je totiž tento aspekt značne zminimalizovaný. Stačilo by pritom iba vytvoriť simplicitnú kratučkú premisu, ktorá by o niečo viac priblížila postavu, pravidlá jej sveta, možno desiatku ľubovoľných protivníkov a nakoniec i jedného ultimátneho bossa. Nič podobné však rozhodne neočakávajte.

Vyššie spomínané misie vás inak zďaleka najviac odmeňujú skúsenostnými bodmi,  avšak celkovo som mal pomerne často pocit, že ma tvorcovia príliš nestimulujú k ďalšiemu hraniu. Mortal Kombat, Injustice, prípadne aj Tekken vám umožňujú neustále si odomykať nové kostýmy, módne doplnky, ktoré sú často len vizuálne, avšak občas vám prepožičiavajú aj nejaké unikátne schopnosti. V Jump Force by ste niečo podobné hľadali iba  zbytočne, pretože upravovať sa dá výhradne vami vytvorená postava a aj to len veľmi obmedzeným a nezaujímavým spôsobom.

Prehra je neodvratná…

Nie, Jump Force v žiadnom prípade nie je konkurenciou pre nadchádzajúci Mortal Kombat 11, či minuloročný SoulCalibur VI. Skôr menším prešľapom zo strany Bandai Namco Entertainment a Spike Chunsoft. I napriek tomu, že som svojho času hanil siedme pokračovanie série Tekken, vo výsledku pôsobí omnoho lepšie ako Jump Force. Niekto môže oprávnene argumentovať, že bojový systém a jeho istá jednoduchosť, ktorá však v sebe skrýva i nemalú dávku komplexnosti a taktického premýšľania, je spracovaný bravúrne, vizuálne pôsobí oslnivo, pričom štyri desiatky postáv sú solídnym zástupom rôznorodých bojovníkov. No, bohužiaľ, takmer nulová stimulácia k ďalšiemu hraniu a všednosť všetkého ostatného činí z ambiciózneho projektu často až ubíjajúcu záležitosť.

Snažil som sa mať Jump Force rád a hľadať v ňom najmä pozitíva, no až na pomyselné arény mi to samotný titul veľmi neumožňoval. Naopak, mimo nich ešte viac zvýrazňoval svoje nedostatky.  Nejde pritom o vyložený prepadák a fanúšikovia budú určite radi, že sa vžijú do kože svojich obľúbencov. V takom prípade si určite dokážu užívať klasické súboje, no tí ostatní môžu pokojne počkať dva mesiace, kým nevyjde tá najbrutálnejšia zábava svojho žánru.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Jump Force - Japonskí Avengers v akcii
Pod hrubou stenou frustrácie sa síce nachádza jeden z najsvižnejších bojových systémov súčasnosti, no bohužiaľ, jej základy sú tak pevné, že ani štyridsiatim neohrozeným manga hrdinom sa ju nepodarilo preraziť. Jump Force malo byť príjemnou poctou žánru, no v konečnom dôsledku ide skôr o menšiu prehru.
Pozitíva
  • Množstvo manga bojovníkov
  • Viacero rozličných bojových štýlov, ktoré dávajú priestor frenetickému i strategickému bojovaniu
  • Typická japonská štylizácia
Negatíva
  • Absencia zaujímavejších módov
  • nedostatočné odmeňovanie hráča
  • Nezaujímavý príbeh, ktorý úplne zbytočne kladie dôraz na tvorbu bezcharakterného hlavného hrdinu
60%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!