Steelrising – Automatoni v službách kontrarevolúcie

Francúzske štúdio Spiders sa už dlhší čas pohybuje v akejsi “šedej zóne“ vývoja svojich titulov. Tie jednoznačne presahujú rozpočet a ambície indie štúdií, no na druhej stane ich nemôžeme tak úplne zaradiť ani do AAA produkcie. Naposledy sa im podarilo presadiť i na náročnom poli rozsiahlych open-world RPG vďaka celkom vydarenému titulu Greedfall, aby sa tentoraz pokúsili zviesť svojou novinkou Steelrising na aktuálne veľmi populárnej souls-like vlne. Takýchto štúdií je však v poslednej dobe viacero, a tak nás zaujímalo, či nepochybný talent tohto francúzskeho štúdia bude stačiť na souls-like titul, ktorý tak skoro neupadne do zabudnutia.

Recenzovaná verzia: PC

Loď revolúcie môže doraziť do svojho prístavu len po rieke plnej krvi – Louis Antoine de Saint-Just (počas prejavu v parížskom Konvente roku 1793)

Dej Steelrising je zasadený do kľúčovej epochy novovekých dejín, ktorá je dodnes známa pod názvom francúzska revolúcia. No tvorcovia sa vedome rozhodli ignorovať trajektóriu dejín a miesto toho nám naservírovali alternatívne, fiktívne vyústenie známych historických udalostí. V nich sa kráľ Ľudovít XVI pomiatol a na Paríž a jeho obyvateľov vypustil nezastaviteľnú armádu automatických robotov. Tí začali aktívne pustošiť ulice Paríža a likvidovať každého, kto sa rozhodol opustiť prah svojho domova. A práve v tomto okamihu vstupujeme na scénu my, hráči, ujímajúc úlohy automatona menom Aegis – mechanickej tanečnice, ktorá je priamo podriadená kráľovnej Márie Antoinette. Tú uväznil kráľ Ľudovít XVI. vo svojom sídle, ktoré napokon opustil, pričom za sebou zanechal celý pluk robotov, slúžiacich ako “strážcov” (v skutočnosti žalárnikov) kráľovnej. Mária Antoinetta teda poverí vás, Aegis, úlohou prebiť sa skrz kráľových mechanických žalárnikov, vycestovať do dielne majstra Eugena Vaucansona, ktorý je priamo zodpovedný za konštrukciu týchto strojov a zistiť viac o ich potenciálnych slabinách a prípadných možnostiach, ako konečne ukončiť ich neochvejnú dominanciu nad mestom.

V priebehu svojho putovania Aegis narazí na niekoľko historicky reálnych charakterov, ktoré sú však zasadené do inovatívneho kontextu alternatívnej histórie, pričom treba poznamenať, že práve na základe tejto skutočnosti konanie a vlastnosti týchto charakterov prešli určitou modifikáciou. Stretneme sa so slávnym vedcom, otcom modernej chémie, Antoinom Laurentom Lavoisierom, významnou osobnosťou francúzskej revolúcie, vodcom jakobínov Maximiliánom Robespierrom, či “slobodným farebným mužom” (postavenie, ktoré sa udeľovalo osobám inej farby pleti, najmä miešancom, ktorí neboli zotročení) Julienom Raimondom, ktorý sa po vyhlásení Deklarácie práv človeka a občana snažil presadiť zrušenie rasových diskriminačných zákonov v kolóniách. Ďalej narazíme na progresívneho, revolúciu podporujúceho katolíckeho kňaza, Henri Grégoira, ktorý odporoval otroctvu a podporoval to, čo dnes poznáme pod označením “všeobecné volebné právo”, slávneho osvietenca, generála amerických vojsk počas Americkej revolúcie, La Fayetta a v neposlednom rade aj na nechválne známeho Alessandra Cagliostra, samozvaného okultistu, slobodomurára a alchymistu, ktorý bol vo svojej dobe (a dodnes je) všeobecne považovaný za podvodníka.

Každá z týchto postáv zohráva v príbehu svoju viac-menej významnú rolu a s každou môže váš charakter interagovať prostredníctvom neveľkého množstva dialógových možností. Niektoré z nich vám dokonca môžu udeliť vedľajšie úlohy, ktorých splnenie vám prinesie odmenu v podobe rôznych unikátnych predmetov a čriepkov príbehovej mozaiky. No hľadanie a pátranie po týchto postavách tvorí taktiež veľkú časť náplne hlavného príbehu, keďže len s ich pomocou a podporou sa budete môcť postaviť kráľovi, ktorého tvorcovia (v rozpore s realitou) vykreslili ako nemilosrdného despotu a takzvaného “hodinkového tyrana”. Počas plnenia úloh tak preskúmate takmer všetky známe parížske lokality a čo sa týka dizajnu prostredia, tu sa tvorcovia skutočne vytiahli. Hra ponúka množstvo bočných uličiek, rozsiahlych parkov či veľkých námestí preplnených všemožnými druhmi takzvaných automatonov.

Nič nebije do očí viac, než zjavná skutočnosť, že vývojárske štúdio Spiders pochádza z Francúzska, pričom niet pochýb o tom, že tamojšiemu prostrediu tvorcovia veľmi dobre rozumejú. Rád by som taktiež vyzdvihol atmosféru, ktorú umocňuje fakt, že v priebehu hrania nenarazíte na jediného ľudského protivníka – vo všetkých súbojoch čelíte výhradne mechanickým bytostiam. Ľudí tu nachádzate zväčša vo forme mŕtvol ležiacich (alebo visiacich) na uliciach, respektíve načúvate ich rozhovorom za zatvorenými a nedostupnými dverami ich domov. Jedinú výnimku tvoria už spomínané historické postavy, s ktorými pravidelne vediete rozhovory.

Steelrising bol od momentu svojho prestavania prezentovaný ako souls-like titul a niet sa čomu diviť – v nejednom ohľade sa totiž drží prísne stanovených pravidiel, definovaných svojim slávnym vzorom, od súbojového systému, cez systém levelovania a oživovania vašej postavy, až po tie najelementárnejšie herné mechaniky, ako sú význam a funkcia staminy počas boja, či spôsob liečenia vašej postavy skrz analógiu tradičných “estus flašiek”. Steelrising prichádza s funkciou “vestals”, ktoré slúžia ako analógia starých známych bonfirov. Ak vaša postava zahynie, následne sa zregeneruje u najbližšej vestálky, príde o všetky esencie duší a všetci pozabíjaní oponenti sa dočkajú podobného oživenia. Vestálka však neslúži len ako regeneračná komora, ale tiež ako obchod, kováreň a prostriedok vylepšovania vašej postavy zároveň, takže aj v tomto ohľade ide o jednoznačne zjednodušenie oproti sérii Dark Souls, kde boli často obchodníci, či kováči (najmä v starších dieloch) na ťažko dostupných miestach.

Vo všetkých týchto ohľadoch sa Steelrising vskutku neodchyľuje od konceptu vytvoreného štúdiom FromSoftware, no prinajmenej v dvoch ohľadoch sa predsa len dopúšťa výraznej odchýlky. V prvom rade ide o naratívne herné aspekty, ktoré sú, ako som už naznačil, neporovnateľne zrozumiteľnejšie a jednoduchšie ako v prípade Souls série. K tomu treba dodať, že Steelrising obsahuje klasický denník, v ktorom sa zaznamenávajú vaše aktuálne úlohy, kódex, ktorý obsahuje bližšie informácie o postavách, s ktorými interagujete, typoch nepriateľských automatov, či miestach, ktoré ste navštívili. Príbeh sa tiež rozvíja skrz sériu dialógov, spomienkových sekvencii, cutscén, či nachádzaných útržkov listov alebo denníkov. Môžem tak poznamenať, že v tomto smere Steelrising pripomína skôr klasické mainstreamové RPG počiny a je tak atraktívnejším a prijateľnejším aj pre “casual” hráčov.

Druhý bod, v ktorom sa Steelrising odchyľuje od Souls konceptu, je funkcia Assist Mode, ktorá vám umožňuje pomocou funkcii nastavení redukcie poškodenia, či zachovania esencie duší aj po smrti, veľmi výrazne znížiť náročnosť titulu. To znamená, že tento mód vám umožní presne určiť, aké poškodenie vám budú uštedrovať protivníci, či ako rýchlo sa vám bude obnovovať stamina. Ide o výrazne zjednodušujúcu pomôcku, vďaka ktorej sa môžete urobiť takmer nesmrteľnými. Musíte si však zapamätať, že povolenie tejto funkcie vám znemožní dosiahnutie väčšiny achievementov na Steame, čo však neprekvapuje vzhľadom k tomu, že možnosti tejto funkcie nie sú nepodobné cheatovaniu.

Navyše, Steelrising ponúka aj v normálnom móde (a na strednej náročnosti, na ktorej som ho hral ja) menšiu výzvu než priemerný Souls-like titul. Pre skúseného, hardcore fanúšika Souls subžánru tak nepôjde o nič náročné. V tejto súvislosti netreba vynechať zmienku o súbojoch s hlavnými bossmi, kde som očakával vysokú, až premrštenú náročnosť (ako tomu bolo v nie nepodobnom titule Dolmen, ktorý som svojho času recenzoval), no miesto toho som dostal pomerne jednoduché a svižné predstavenia – až na výnimky sa mi veľkú väčšinu bossov podarilo zlikvidovať behom prvého alebo druhého pokusu, a to bez výraznejších problémov.

Určitý problém pre niektorých hráčov môžu predstavovať neúnosné hardwarové požiadavky. Ako úplné minimum sa totiž odporúča nielen procesor Intel Core i7-3770, ale najmä grafická karta NVIDIA GeForce RTX 2060, čo znamená, že celá hra je optimalizovaná na RTX karty a akákoľvek výbava staršieho dáta už nebude jednoducho stíhať. Ak náhodou disponujete staršou technikou, zabudnite na vyššie detaily a pripravte sa, že vďaka nižšej pamäti na grafickej karte sa vám aj tie slabšie textúry budú načítať oneskorene. Oproti Elden Ringu, ktorý sa taktiež dočkal vydania tento rok, je teda Steelrising po stránke hrateľnosti o triedu ľahší, ale po stránke hardwaru jednoznačne o triedu náročnejší. Inak však musím tvorcov pochváliť, keďže po celý čas som nenarazil na žiadne výraznejšie technické problémy a iba raz sa mi stalo, že hra spadla.

Pokiaľ sa obávate náročnosti, ktorou bežne disponujú souls-like tituly, môžete byť pokojný. Spiders idú v tomto žánri svojou cestou a rozhodne sa snažia vyhnúť vašej zbytočnej frustrácii. Steelrising si stále zachováva viacero elementov typických z klasických RPG, takže tu viete vďaka denníku vždy, kam máte ísť, vďaka mape, kde sa to nachádza a vďaka pevným bariéram (zamknuté brány a podobne) sa nemusíte báť, že by ste vbehli niekam, kde z vás nepriatelia v okamžiku urobia len hŕbu šrotu. Táto prístupnosť širokým hráčskym vrstvám rozhodne nie je na škodu a tak pokojne môžem tento titul odporučiť aj tým, ktorým inak z označenia „souls-like“ naskakuje husacia koža.

Komentuj!