GreedFall – Lístok francúzskych Spiders medzi elitu?

Francúzske štúdio Spiders sa po menej zvučných projektoch ako Of Orcs and Men, Mars: War Logs, alebo Technomancer snaží posunúť svojú produkciu o level vyššie. Lístkom medzi lepšiu kastu má byť práve ich najnovšie RPG GreedFall. Podarilo sa im to?

Recenzovaná verzia: PC

O titule GreedFall sa pred jeho vydaním nehovorilo toľko ako o iných hrách typu Cyberpunk 2077, či Death Stranding, čo sú jednoducho zvučnejšie mená. To však rozhodne neznamená, že zo zálohy nemôže prekvapiť aj nová značka od menšieho štúdia. Už prvotné obrázky a trailer každopádne naznačovali, že nepôjde o žiadny indie titul s artpixelovou grafikou. Ani náhodou. GreedFall mieri vysoko a nebojím sa povedať, že by chcel konkurovať nejednému AAA titulu. Či to však je možné s obmedzenými zdrojmi, zato s veľkým kusom srdca, vám napovedia ďalšie riadky.

Začnime zhurta, a teda grafikou, čo je jeden z aspektov, ktorým sa toto akčné RPG snaží pretlačiť medzi elitu. Spiders sú známy svojím vlastným modifikovaným PhyreEngine od Sony s názvom “Silk Engine”. A hneď na úvod musím povedať, že svoju prácu odvádza veľmi kvalitne. GreedFall sa síce nezaradí medzi vizuálne najkrajšie hry, ale dokáže zaujať kompozíciou obrazu, farbami a hernou architektúrou. Textúry sú pekné, ostré a v hre uvidíte i množstvo príjemných efektov, ako je napríklad odraz horiacej fakle v očiach postáv. Zdá sa, že ani animácie neostali pozadu, hlavne tie v prestrihových scénkach a konverzáciách. No i tak sa to nezaobíde bez veľkého Ale. Kým niektoré detaily sú dotiahnuté k úplnej dokonalosti s až puntičkárskou precíznosťou, na druhej strane stoja úplne triviálne nedostatky. Prvou je veľmi plytký repertoár pohybov postáv a netreba zabúdať ani na nezvládnutý lipsync, kde postavy jednoducho otvárajú ústa len tak ledabovo. Nepoteší ani výrazne zhoršená kvalita nastavení medium a low, ktoré sú prosto z horšej ligy ako ultra.

Hodí sa inak zmieniť, že hra je až prekvapivo dobre nadabovaná. Hlavné postavy sú zvládnuté na jednotku s hviezdičkou a týka sa týka nielen vášho mužského, alebo i ženského protagonistu, v závislosti od toho, ktorého z nich si vyberiete. No k nim treba prirátať aj vedľajsie charaktery, ktoré taktiež znejú veľmi dobre. To isté platí aj pre samotné zvuky. Muškety, vtáky, rinčanie železa, výkriky, všetko nasvedčuje vysokej kvalite, tak ako i hudba od veterána Oliviera Deriviera (Dying Light, Vampyr, alebo A Plague Tale: Innocence) Po tejto stránke sa najnovšej hre od Spiders nedá veľa vytýkať.

Samotný dej je zasadený do alternatívneho 17. storočia, do obdobia kolonizácií. Preberáme postavu diplomata De Sardeta, ktorý je reprezentantom kongregácie obchodníkov. Príbeh sa začína odvíjať v momente, kedy sa chystá plavba na novo osídlený ostrov Teer Fradee s hlavným mestom New Serene. To spadá pod vládu princa Constatina d´Orsay, ktorého bratrancom, respektíve sesternicou je práve váš hlavný hrdina. Nakoľko ste vyslancom princa, vašou hlavnou úlohou je dozerať na provinciu. Avšak nemenej dôležitá časť príbehu sa odohráva na jeho pozadí. Domovinu totiž zužuje zákerná a smrteľná pliaga nazvaná Malichor, na ktorú zatiaľ neexistuje liek. Novú nádej však dodáva svetu práve spomínaný ostrov, ktorý je údajne opradený nadprirodzenými silami schopnými zahnať tento mor.

Po kratšom úvode, situovanom ešte v starom Serene, vyrážate na more v ústrety neznámu a hneď po vylodení vypukne príbehový víchor. O slovo sa totiž hlásia nielen miestni domorodí obyvatelia, ale aj ďalšie dve frakcie, ktoré vedú vzájomný spor. Každá ma svoj diametrálne odlišný názor na to, ako naložiť s novým ostrovom ale aj jeho obyvateľmi. Na jednej strane stoja alchymisti a ich otvorený prístup k životu a na druhej teokratickí fanatici, ktorý si videnie sveta predstavujú menej liberálne. No hlavným cieľom ostáva  i naďalej nájsť liek na smrteľný mor, ktorým sú nakazené aj osoby blízke vášmu hrdinovi.

GreedFall síce zjavne nedosahuje kvalít AAA produkcie, no to neznamená, že pod svojim mierne drsným povrchom vôbec nič neukrýva. Samotné questy totiž až nápadne pripomínajú majstrovské RPG diela od Bioware, v časoch ich najväčšej slávy. Práve tie sú zďaleka najväčším ťahákom titulu. Zabudnite na poslíčkovské úlohy a primitívne zadania typu zabi 10 nepriateľov a dones 15 predmetov. Každý quest ma svoj minipríbeh, ktorý neraz disponuje i zaujímavým zvratom. Občas riešia aj vcelku zaujímavé témy, ako vojenská brutalita, okupácia armádou, násilná konverzia obyvateľstva, diplomacia a tak podobne. Na druhej strane stojí relatívne predvídateľný príbeh, ktorý síce nie je zlý ale konkurencia ukazuje, že aj herné médium v sebe skrýva potenciál na veľkolepé zápletky. No aspoň drží po kope a nerozpadá sa.

Najväčším kameňom úrazu tvorby Spiders boli v minulosti ich nie až tak vydarené súbojové systémy. GreedFall je už na tom podstatne lepšie a i keď nejde o majstrovské dielo, je vidieť znateľný pokrok. Na výber máte z troch rôznych povolaní – buď budete bojovníkom na blízko, vládnucim hrubou silou, strelcom zosobnenom v takticky zameranom útočníkovi, alebo čarodejom, ktorý sa pokúsi nepriateľov usmažiť z dostatočnej vzdialenosti. Pri poslednom povolaní sa však musím trochu pozastaviť, lebo hoci mág má k dispozícií pekne vyzerajúce kúzla, základný útok je to najlepšie čo ovláda. Samotné súboje nablízko sú každopádne príznačné skôr pre hack´n´slash žáner a pozostávajú z uhýbania, blokov, ťažkého a ľahkého útoku, kopov. Nepriatelia majú životy rozdelené na brnenie a samotné zdravie a podľa toho musíte zvoliť zbraň a útok. Neskôr odomknete aj niekoľko špeciálnych pohybov v závislosti od vašej špecifikácie.

Čo však bojom určite nepomáha, to je nízka variabilita nepriateľov, pozostávajúca z niekoľkých miestnych zvierat a ľudí, čo si nedajú povedať. Po vašom boku stojí aj dvojica spoločníkov, ktorí čo to ustoja a rozhodne nezavadzajú. Celkovo ich máte k dispozícii päť a na vybraných miestach si ich môžete obmieňať. Je tu i možnosť zapauzovať si boj a naplánovať jednotlivé útoky, avšak nie je zvládnutá najlepšie a prakticky som ju vôbec nevyužíval. Samotné súboje sú inak vcelku jednoduché, takže sa nebojte pridať obtiažnosť. Hra nie je veľmi dobre vybalansovaná a to platí obzvlášť pre pri útokoch na diaľku, kde uklikáte čokoľvek bez toho, aby ste sa čo i len zapotili. Základným útokom si nabijete Fury, to vám dovolí zasiahnuť nepriateľov ťažším útokom a takto to ide dookola. A toto platí viac-menej pre všetky bojové štýly. Za zmienku však stojí fakt, že NPC sa, v štýle Word of Warcraft spred takmer dvoch dekád, vrátia po vašom ústupe na svoje miesto a životy sa im kompletne obnovia.

K RPG patrí neodlučiteľne aj možnosť úpravy vašej postavy. Výbava je až nečakane dobre modifikovateľná. Viete si napríklad upraviť meč, jeho čepeľ, rukovať, zmeniť kovanie a to isté platí aj pri oblečení, vďaka čomu si viete vytvoriť naozaj unikátne vyzerajúcu postavu. Vylepšenia samotnej postavy nájdete v troch kartách, ktorými sú schopnosti, atribúty a talenty. Schopnosti tvorí stromová štruktúra, kde si odomykáte nové a nové články reťaze, rozdelenej na tri časti v závislosti od vášho bojového štýlu. Dopracujete sa napríklad k obojručným zbraniam, lepšej presnosti, bombám, čí ničivejším kúzlám. Atribúty vám zlepšia jednu zo šiestich schopností, silu, agilnosť, mentalnú silu, presnosť, vôľu a vytrvalosť. Mimo bojov vám pomôžu talenty ako charizma, tvorba predmetov, intuícia, páčenie zámkov a tak podobne. Všetky sa dajú navyše patrične využívať pri prekonávaní rôznych prekážok, čo je len dobre.

Zamrzí však nedotiahnuté prostredie, kde budovy, respektíve ich interéry, majú tendenciu sa opakovať a často na nich vidieť metódu copy & paste – to i napriek prítomnosti rozdielnych frakcií, čo sa dá len ťažko ospravedlniť. Občas udrie do očí i prázdne trhovisko, dedinky, či ulice mesta. Všetko pôsobí akosi ľudoprázdne a aj lokality, kde sa nachádzajú postavy, pôsobia trochu umelo. Exteriéry vedia tomu oproti tomu aspoň príjemne prekvapiť pekne spracovaným lesom, či scenériou a nemáte tendenciu si všímať opakujúce sa kamenné formácie.

Tlak vám občas dvihne neposlušná kamera, ktorá sa často otáča kade tade. Niekedy jej dokonca prekážajú vo výhľade rôzne predmety, čo vás stojí zdravie a prehratý boj. No a najviac poteší zaseknutie postavy za textúru alebo zavreté oči postáv pri konverzáciách. Tie inak obsahujú všetko, čo má mať správna RPG hra, no i tak som sa nemohol zbaviť dojmu akejsi nedotiahnutosti. Dialógy sú totiž až zbytočne dlhé a postavy sú málo osobité a svojské. Kým dabing ich posúva hore, texty a konverzácie ich zase ťahajú dole. Často navyše platí, že nezávisle od spôsobu vašej komunikácie bude výsledok rovnaký. A to vám predhadzuje i samotná hra, ktorá vás za vaše rozhodnutia nijako netrestá. To sa týka aj vykrádania, ktoré je bez akýchkoľvek následkov. V súvislosti s týmto musím zmieniť aj stealth, ktorý je trochu povrchný a vaši spoločníci sa počas jeho neho razom stávajú nevidieľnými.

GreedFall nie je jednoduché zhodnotiť. Hlavným problémom je i v tomto prípade pomer kvality k cene. Aj keď vybrané riadky môžu indikovať, že sa jedná o hru, ktorá ako celok nestojí za pozornosť, nie je tomu tak. Neraz som sa pristihol pri tom, že som s chuťou pokračoval ďalej aj navzdory zbytočným chybám, ktoré však zrejme vyplývajú z kapacitných schopností Spiders a toho, že si naložili o niečo väčšie sústo. No herne, či obsahovo na tom nie je GreedFall vôbec zle, akurát mu chýba vyššia kvalita, respektíve čosi, čo by ho posunulo medzi naozaj zapamäteľné kúsky. Stojí teda za tieto peniaze? Vzhľadom k zvyšnej konkurencii rozhodne nie, no pokiaľ nemáte na poličke odložené lepšie nedohrané RPG kúsky a zaujal vás svojim námetom, pokojne mu dajte šancu. V akcii pôjde určite o titul hodný pozornosti a nižšia cenovka bude adekvátnejšie odrážať jeho produkčné kvality. Spiders sa teda ani tentoraz nedokázali dostať medzi elitu, aj keď nejaký potenciál v týchto Francúzoch rozhodne drieme.

Komentuj!