TOP 8 najväčších sklamaní roka 2021

Aktuálne kalendárne obdobie sa blíži k svojmu definitívnemu záveru. Čo sa týka hernej sféry, nešlo o najideálnejšie a najúrodnejšie obdobie. Minimálne nie v porovnaní s minulými ročníkmi. To, samozrejme, neznamená, že by rok 2021 nepriniesol zaujímavé a nadmieru kvalitné tituly. Koniec koncov, Sony pred rokom prišlo na trh s konzolou PlayStation 5 a zástup exkluzivít v podobe Director’s Cut edícií Death Stranding a Ghost of Tsushima, Ratchet & Clank: Rift Apart i hardocre science fiction akcia Returnal zaistili, že v prvej polovici terajšieho kalendárneho cyklu nuda skutočne nehrozila. Za kvalitnú zmienku nepochybne stojí aj akčný survival s hororovou atmosférou Resident Evil Village, konceptuálne originálne Twelve Minutes, nostalgické Psychonauts 2, ktoré na naše herné zariadenia dorazilo po pätnástich rokoch. Bolo toho samozrejme omnoho viac, avšak na dokázanie hernej sily terajšieho roka to bohato postačí. No ako to býva, máme tu i temnejšiu stranu a ňou sú herné sklamania. A že ich bolo viac ako dosť, o čom vás presvedčí aj náš súhrnný článok venujúci sa tým najväčším a najtrpkejším sklamaniam roka 2021.

Upozorňujeme na to v podstate každý rok, avšak musíme aj tentokrát. Nejde o výhradne subjektívne vedený rebríček titulov, ktoré by sklamali toho alebo iného redaktora. Pochopiteľne, tituly sú vyberané priamo našou redakciou, avšak vychádzajú z celosvetových hodnotení i hráčskych reakcií. Dôležitým faktorom sú aj očakávania z konkrétnych projektov, prípadne veľké autorské sľuby, ktoré nezriedka vedú k budovaniu slintajúceho fanúšikovské kultu i prehnaného hypu (Cyberpunk 2077). Bez ďalšieho zdržiavania sa však pozrime na osmičku počinov, ktoré sa môžu zaradiť medzi sklamania roka.

8. Rustler

Komicky poňaté Grand Theft Auto zasadené v stredoveku? Papierovo to znie fantasticky, však? Počin s názvom Rustler sme po prvýkrát videli zhruba pred dvomi rokmi, pričom malo ísť o takzvaný ľúbostný list pôvodným dielom tejto série. To znamená top down pohľad, divoké preháňanie sa svetom a za tri hrste dynamických arkádových súbojov. Akurát si automatické pušky môžete zameniť za meče s lukmi. Namiesto luxusných áut sa budete preháňať na chrbtoch statných tátošov a gangsterské intrigy alebo nájomné vraždy nahradili historické pletky a problémy stredovekých roľníkov. Stále to znie zábavne? Pravdepodobne áno, no problém prichádza v momente, keď sa má koncept pretvoriť vo funkčnú hru.

Nie, Rustler nie je v žiadnom prípade zlým počinom. Je relatívne zábavný, prítomnej akcii nechýba spád, dokonca aj unikátna stredoveká atmosféra nahrádza do určitej miery zastaralé herné princípy a gameplay mechanizmy. Ako by toho nebolo málo, humorný podtón je ešte väčšmi podčiarknutý skutočne bláznivými úlohami, ktoré čerpajú z populárnej kultúry a siahajú až k ikonickému pilieru dobovej paródie menom Monty Python. Bohužiaľ, však cítiť, že obdobný koncept bol aktuálny zhruba pred dvomi dekádami a aj keď je táto archaickosť sčasti maskovaná, autorom sa jej nepodarilo celkom zbaviť. K tomu si môžete pripočítať priam až otrasný systém ukladania pozícii a razom sa z priameho zásahu do retro terča stane vlastne priemerná, maximálne mierne nadpriemerná záležitosť. A to je škoda najmä vďaka výbornému nápadu a faktu, že dobrých hier zo stredovekej periódy je naozaj pramálo.

7. King’s Bounty II

Kombinácia typickej stratégie a rýdzeho RPG. Opäť tu máme ideu, ktorá vo svojom papierovom podaní vyznieva úžasne a zábavne. Nanešťastie, prevedenie do praxe a do hrateľnej podoby opäť pokrivkáva. V tomto prípade pritom ide o návrat obrovskej klasiky z roku 1990, ktorá hráčov svojho času zaujala fantastickými a zábavnými súbojmi. Pôvodné King’s Bounty disponovalo naozaj jednoduchým grafickým stvárnením, no ťahové súboje, svet a taktické elementy učinili z relatívne nenápadného projektu legendárnu záležitosť, ktorá mimochodom inšpirovala ságu Heroes of Might and Magic.

To je ostatne hlavný dôvod, kvôli ktorému sa na King’s Bounty II upierali zraky mnohých fanúšikov. Predsa len šlo o sequel, ktorý bol vydaný o neuveriteľných 31 rokov po úplnej prvotine. Je síce pravdou, že za tú dobu sa pohli gameplay elementy úplne iným smerom a mnoho pôvodných fanúšikov na sériu zabudlo, no vývojári z 1C Entertainment rozhodli nezaspali na vavrínoch. Prišli totiž s už zmieneným nápadom spojiť typicky ťahové strety (s prvkami stratégie) s historickým fantasy RPG. Výsledok je však pomerne rozporuplný.

Problém tkvie v tom, že ťahové bojovanie síce pôsobí skvelo (niektorí hovoria o nadčasovom koncepte), vytvoriť ale zaujímavý príbeh i postavy, okolo ktorých sa bude točiť unikátny svet ale nie je ani zďaleka tak jednoduché. A práve toho je dôkazom King’s Bounty 2, ktoré výborne funguje v akčnom a taktickom elemente, avšak prítomné RPG súčasti sú prinajlepšom priemerné. No a to zráža titul nadol. Takýto neduh nielenže následne ničí potenciál a celý comeback po rokoch, avšak súčasne zanecháva v ústach hráčov trpkú pachuť i jednu myšlienku – čo mohlo byť? To je otázka, na ktorú sa odpoveď zrejme nikdy nedozvieme. Fungoval by titul lepšie ak by tvorcovia zabudli na otvorený svet a dlhé dialógové výmeny? Alebo by práve naopak pôsobil plocho a niečo naviac by mu chýbalo? Ťažko povedať, avšak je isté, že potenciál tejto stratégie niekoľkonásobne prevyšoval finálny výsledok dostupný k zakúpeniu.

6. Biomutant

Experiment 101 odprezentoval projekt Biomutant ešte v roku 2017. Vtedy to vyzeralo tak, že dostaneme komornú singleplayerovú záležitosť, ktorá si vezme to najlepšie zo série ako Jak and Daxter alebo Ratchet and Clank. Roky ubiehali a Biomutant stále nevychádzal, pričom sme o ňom počuli čoraz menej a menej. Mnohí dokonca ani neverili, že počin niekedy vyjde. Trailery nevychádzali a po gameplay predstaveniach sa zľahla zem. Predsa len však v polovici terajšieho roka uzrel biologický mutant svetlo sveta a pod taktovkou vydavateľstva THQ Nordic vyšiel. A výsledok pomerne zamrzel. Prečo?

Biomutant je neuveriteľne priemerný a trpí syndrómom open world titulov z posledných rokov. Ak sledujete herný priemysel, pravdepodobne ste si všimli, že takmer každá hra chce byť otvoreným svetom a naozaj veľkou AAA záležitosťou. A niektorí tvorcovia na to jednoducho doplatia. Takisto doplatil aj Experiment 101. Biomutant by pravdepodobne solídne fungoval ak by šlo o uzavretú záležitosť, kde by ste občas bojovali, príležitostne skákali a riešili logické hádanky. V takom prípade by sme sa ako hráči dočkali malej milej akčnej adventúry s príjemnou prezentáciou a zaujímavým svetom. Ten by sa mohol v prípade úspechu rozvinúť v pokračovaní.

Tunajší otvorený svet je však generický až beda. Absencia hlbšieho rozpočtu navyše učinila z dialógových výmen otravný prvok (dabing neexistuje, iba nezmyselné bľabotanie). Veľkolepé momenty sú tak malé a smiešne, že vlastne ani nedávajú zmysel a síce titulu nechýba početný zástup protivníkov ani zábavné dynamické strety, celý potenciál sa utopí v zbytočnej veľkosti, na ktorú autorský tím jednoducho nemá. A to je veľká škoda, pretože už od prvých momentov, čo bol Biomutant predstavený, sa zdalo, že by mohlo ísť o dobrý a zapamätania hodných projekt. Nakoniec však vyšiel azda najviac generický titul poslednej päťročnice. Všedný, nenápadný a, bohužiaľ, odsúdený na neúspech a zabudnutie.  

5. Aragami 2

Aragami svojho času priniesol dizajnovo zaujímavú stealth adventúru, ktorá ťažila z unikátneho prostredia a solídneho naratívneho podhubia. I keď určite treba zdôrazniť, že z príbehového hľadiska nešlo o nič prevratné, prípadne strhujúce. Aragami 2 inovoval svižnosť kradmého zakrádania sa i zabíjanie protivníkov, dokonca prišiel aj s o niečo masívnejšími stretmi. Skákanie, eliminácie aj prechod prostrediami pôsobia rýchlejšie a hrateľnosť tým pádom narástla na žiadanej zábavnosti. Problémov tu, nanešťastie, máme hneď niekoľko. A tie na radosti z hry rozhodne nepridávajú.

Azda najväčším pomyselným kameňom úrazu je ubíjajúci stereotyp, ktorý sa podľa zahraničných ohlasov dostaví už po zhruba niekoľkých úvodných úrovniach. Hráči sa zhodujú v tom, že pokračovanie indie hitu Aragami je zbytočne dlhé a tým pádom aj unavujúce, čím sa stráca tak potrebný ťah na bránku. Akoby sequel ani nemal čo povedať a vznikol najmä za účelom získania peňazí z populárnej značky, ktorá v konkrétnych sférach patrí medzi zaslúžené kulty.

Unikátnosť sa vytratila aj z vizuálneho stvárnenia, ktoré rezignovalo na komiksový cell-shade štýl a využilo realistickejšie proporcie. Stále ale treba mať na pamäti, že ide o indie počin s pomerne skromným rozpočtom. Nezávislí vývojári pritom nezriedka ťažia najmä z originálnej a zaujímavej grafickej stránky, ktorá tu jednoducho nie je, čo množstvo fanúšikov náležite kritizuje. No a čo sa stane, keď kvalitný dizajn a svojský vizuál zameníte za svižnejšie mechaniky? Máte síce plynulejšiu a menej kostrbatú záležitosť, no tá je vo výsledku oprostená o akékoľvek ozvláštňujúce prvky, čím sa z nej stáva priemerný projekt, na ktorý si snáď nik o pár mesiacov nespomenie. A to je pri sérii, ktorá svojho času prišla s dobrou invenciou dnes už upadajúceho stealth žánru, smutná vizitka. Súčasne ide o ukážku toho, že aj umelecký štýl je pre niektoré hry kľúčový (XIII a jeho nešťastný remake) a pokiaľ chýba, hráči i kritici to okamžite spozorujú a náležite vytknú.

4. Aliens: Fireteam Elite

Ďalšia hra z prostredia legendárneho filmového univerza od Ridleyho Scotta, na ktoré fantasticky nadviazal napríklad James Cameron alebo David Fincher. Kedy naposledy sme tu mali dobrú hru so značkou Alien? Museli by sme sa vrátiť do ďalekej histórie, konkrétne do roku 2014, kedy vyšiel akčný survival s podtitulom Isolation. Autori z Creative Assembly ohúrili hráčov výbornou umelou inteligenciou ako aj kombináciou naratívneho rozprávania, akcie a efektívne priskrutkovaných survival elementov. Je teda logické, že Aliens: Fireteam Elite bol jeden z najvyhľadávanejších projektov fanúšikov filmového, knižného a aj komiksového sveta. Lenže, bohužiaľ, ani tentokrát nešlo o výrazne dobrú hru.

Premisa kooperačnej akcie v science fiction univerze Alien jednoznačne vychádza z druhého filmu v réžii Jamesa Camerona. Ten, okrem hororového potenciálu, videl v značke zábavnú akciu a preto namiesto bezbrannej posádky lode a neskúsenej Ripleyovej spravil hlavnými hrdinami bojové komando na čele s ostrieľanou ženskou hrdinkou. Podobného komanda sa zhostíte aj vo Fireteam Elite, kde je nutné upozorniť, že titul by mal byť primárne hraný v kooperatívnom režime.

Kde je problém? Titul je v zásade generickým loot shooter projektom, ktorý ani zďaleka nevyužíva plný potenciál svojho univerza. Navyše, pokiaľ by ste sa rozhodli hrať sólo, dočkáte sa naozaj hlúpych a v zásade nerozmýšľajúcich AI spolubojovníkov, ktorí sú iba do počtu. A to je škoda, pretože koncept hororovej kooperačnej akcie býva vďačný. No pokiaľ k nemu pristúpite bez akéhokoľvek nápadu a vašou jedinou invenciou je využitie filmovej značky, hráči sa k nemu nevrátia. A to sa stalo aj tomuto projektu, ktorý zasa raz dokázal, že na filmovú adaptáciu je potrebný nápad, prípadne aspoň excelovania v rámci tradičných žánrových mantinelov.

3. New World

MMORPG od Amazon Games Orange County malo byť ďalšou veľkou žánrovou vecou s dlhoročnou podporou a neprestajným inovovaním. Zatiaľ sa však zdá, že veľký titul, na ktorý sa upierali oči fanúšikov World of Warcraftu, Lord of the Rings Online a ďalších podobných, mierne stagnuje. V prvých dňoch od vydania boli servery plné a titul sa tešil adekvátnej návštevnosti. Tá ale postupne upadala a momentálne takmer nik o New World nehovorí. Koniec koncov, kedy ste o akčnom online RPG počuli naposledy? Pred vydaním? Alebo žeby tesne po ňom?

Samozrejme, tvorcovia vydávajú patche, updaty a čoskoro sa určite dočkáme aj zaujímavých príbehových dodatkov, no autori majú pred sebou neľahkú úlohu. Musia opätovne nalákať hráčov k aktívnemu hraniu New World, pretože úvodný hype už očividne praskol. A mnohí presedlali ku konkurencii alebo ďalšiu výraznú pozornosť žánru MMORPG nevenovali. V takomto prípade je ideálne, keď sa o vašej hre hovorí čo najviac, avšak to sa tu nedeje. Bola by pritom škoda, keby potenciál a prítomné kvality projektu New World upadli v zabudnutie a titul by sa tak stal ďalším herným prepadákom v dejinách tohto priemyslu.

2. Battlefield 2042

EA opäť vydalo poloprodukt a tým dočasne pochovalo kedysi úspešnú a populárnu značku military shooter akcií. Niežeby sa nedarilo predajom, problém skôr tkvie v kvalitách, respektíve nekvalitách výsledku (o čom vás presvedčí aj naša recenzia). Naozaj, po vyskúšaní to skoro vyzerá tak, že vydavateľstvo EA a vývojári z DICE ani netušia ako by mala vyzerať striktná multiplayerová akcia. Pri prvotnom vydaní chýbal voice chat, prípadne akákoľvek alternatíva hráčskej komunikácie, čo je pri taktickej akcii, ktorá si zakladá na tímovom postupe minimálne zvláštne.

Na konzolách bol titul takmer nehrateľný, nefungoval auto aim, vizuálna stránka pôsobila tragicky na všetkých dostupných platformách a ako bonus ste dostali za tri helikoptéry plné bugov, technických nedostatkov a problémov s pripojením. Jednoducho číra herná katastrofa, ktorá nielenže nestojí za svoju plnú cenu, nepripomína ani typický AAA produkt. A to ani proporciou, ani kvalitou a ani celkovým stvárnením. O atraktívnych prezentáciách, ktoré sľubovali dynamickú akciu a množstvo takzvaných highlight momentov nebolo možné hovoriť, pretože Battlefield 2042 bol iba tieňom zábavných trailerov.

Ostatne, väčšina predstavených vecí sa ani nedala poriadne vykonať, keďže ich záplava nedostatkov v zásade znemožňovala. EA si však prekvapivo nasypalo popol na hlavu a vývojári začali novinku aktívne opravovať. Môžeme zhodnotiť, že sa im to zatiaľ darí a zmeny naozaj badať, avšak ide iba o špičku ľadovca a začiatok kritických úprav, bez ktorých by sa najaktuálnejšia iterácia virtuálneho bojového poľa jednoducho nezaobišla. Uvidíme či tvorcovia a zastupitelia gigantickej korporácie časom opustia túto potápajúcu sa loď (ako v prípade Anthem) alebo skutočne spravia z 2042 dobrý multiplayerovo orientovaný titul. Odpoveď nám ponúkne až čas, no treba zdôrazniť, že sa nám tu začína črtať trend veľkých hier vychádzajúcich v žalostnom stave, pričom mnohí hráči evidentne strácajú trpezlivosť a ani obrovskému EA nemusí ďalší obdobný prešľap prejsť.

1. Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition

Pamätáte si prvé desaťročie tohto storočia? Bola to doba, kedy štúdio Rockstar Games vyrábali jeden hit za druhým, pričom väčšina hier spadala pod univerzum Grand Theft Auto. Hoci sa to nemusí zdať, no vtedy zmienení vývojári v priebehu dekády priniesli viac ako päticu týchto titulov. Je pritom pomerne bizarné s odstupom vnímať druhú dekádu, kedy sme sa dočkali „iba“ dvoch veľkých Rockstar hier (westernový magnum opus Red Dead Redemption 2 a zhruba päť verzií Grand Theft Auto V).

Samozrejme, vývoj musel byť v tých časoch o niečo menej náročný. Nebolo nutné disponovať obrovskými motion capture štúdiami, pričom grafické nároky hráčov taktiež nepôsobili tak vehementne. Každopádne, práve v prvej dekáde 21. storočia prišlo na svet takzvané 3D univerzum, do ktorého spadá najmä Vice City, Grand Theft Auto III a Grand Theft Auto: San Andreas. Nefalšované a jednoznačné ikony herného priemyslu, ktoré principiálne formovali novodobé pravidlá otvorených svetov. Akčné a dynamické prestrelky, satira lemujúca seriózne poňatú gangsterku a zapamätateľné postavy i hlášky dodnes tvoriace meme obrázky.

3D univerzum malo obrovský vplyv na herný priemysel i kultúry, to nemôže poprieť nikto. Okrem toho však išlo o fantastické a nadmieru kvalitné tituly, ktoré síce mali svoje chyby, no unikátnosť a umnosť s akou bol spracovaný open world s ľahkosťou mnohé nedostatky zakryli. Najmä preto sa hráči na Definitive edíciu celej trilógie tešili. No už prvý trailer zmrazil úsmev mnohých fanúšikov. Odklon od pôvodnej vizuálnej stránky bol evidentný a charaktery i svet viac pripomínali kreslené postavičky. Prepálené farby absentujúce na serióznejší tón boli tŕňom v oku mnohých.

To však ešte nikto netušil, že výsledok podtrhne i žalostný technický stav, kde je PC verzia trilógie v zásade nehrateľná. Bug na bugu a grafický nedostatok na grafickom nedostatku. Kompilácie tragikomických videí je plný internet. V Grove Street Games (tvorcovia mobilných portov GTA hier) neboli schopní adekvátne otestovať svoj produkt a najmä preto je jednou veľkou katastrofou, ktorá robí originálnym titulom hanbu. Otázkou zostáva jediné. Je vôbec možné takto rozbitú hru opraviť? Dúfajme, že áno, avšak ak si chcete medzičasom spraviť chuť, Rockstar Games vrátilo pôvodné tituly na svoju digitálnu platformu a môžete si ich opäť zahrať.

Komentuj!