Register

A password will be e-mailed to you.

Hneď v úvode si povedzme jednu vec – trilógia hlavných Grand Theft Auto hier z éry 3D Universe pozostávajúca z Grand Theft Auto III, Grand Theft Auto: Vice City a Grand Theft Auto: San Andreas je dodnes skvelá. Zostarla, to je, samozrejme, normálne, no všetky dokážu hráčov zabaviť aj dnes. Existujú však hráči, ktorí nechcú privrieť oči nad starým grafickým kabátikom. V Rockstare sa preto rozhodli, že svoje legendárne kúsky priblížia aj modernému publiku, a tak si najali Grove Street Games aby vytvorili remaster vyššie zmienených titulov. Bohužiaľ, počiatočné nadšenie vystriedalo zhnusenie z výsledného produktu.

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Grand Theft Auto III, Grand Theft Auto: Vice City a Grand Theft Auto: San Andreas sú hry, v ktorých som na PlayStation 2 strávil stovky hodín. Najlepšie spomienky mám na najstarší diel z tejto trojice, nostalgia a fakt, že som ho hral ako prvý robia svoje. Ani Vice City nie je veľmi pozadu, no k San Andreas som si až taký vzťah nevybudoval, keďže mi až tak nesadla „gangsta“ tematika, hoci objektívne išlo o najlepšiu a najkomplexnejšiu časť z trilógie.

Po oznámení remastrovanej trilógie som sa potešil, no zároveň sa začal obávať, nakoľko oznámenie neponúklo žiadne informácie, obrázky, či ukážku priamo z hrania. To sa často nestáva, veď prvý dojem dokáže robiť zázraky. Po neskoršom odhalení som na rozdiel od početnej časti fanúšikov nehromžil kvôli zmenenej estetike a dával vývojárom šancu presvedčiť ma výsledným produktom. Bohužiaľ, prekvapenie sa nekonalo. Skôr sme dostali kopanec do rozkroku, prípadne facku ako od Dwaynea Johnsona. Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition je totiž fiasko nevídaných rozmerov, ktoré legendárne hry očierňuje a nie ich približuje modernému publiku.

Tri legendy v jednom balíčku

Asi by bolo zbytočné rozpitvávať jednotlivé hry, keďže ste o nich museli počuť. Tieto tituly totiž formovali žáner mestských akcií v otvorenom svete, takže im vďačíme za to, ako niektoré hry dnes vyzerajú. Iba v krátkosti však doplním, že GTA III je cesta za pomstou, v GTA: Vice City zase v úvode hasíte problémy kvôli spackanému kšeftu s drogami a v GTA: San Andreas hlásite návrat do hoodu po smrti matky a riešite problémy s tým spojené. Dôležitejšie však je, že Grand Theft Auto III položilo základy pre nasledovníkov, pretože až pokračovania ich rozvinuli naplno. Veď i vývojári z DMA Design (dnes Rockstar North) potrebovali nabrať skúsenosti a zistiť, čo im hardware danej doby dovolí. I z toho dôvodu je dnes najstaršia z trojice hier tou najhoršou, aspoň čo sa možností a rozmanitosti týka. Menej rozmanité úlohy, menej bočných aktivít, nemý hlavný protagonista, viac-menej priamočiary dej bez nejakých prekvapení, najmenší vozový park, prípadne najmenej rozmanitý arzenál, to sú skutočnosti, ktoré platili kedysi a platia aj dnes. Vice City išlo v tomto smere ďalej, no k „dokonalosti“ sme sa dostali až v San Andreas. Ani Claude z GTA III, Ani Tommy z Vice City totiž na rozdiel od CJa napríklad nevedeli plávať, preskočiť múrik vyšší než po kolená, alebo sa zachytiť okraju budovy či steny.

Akonáhle sa vyrojili informácie o tom, že Definitive Edition nebude iba o zvýšení rozlíšenia ale o prechode na úplne nový engine (RenderWare kedysi, Unreal Engine dnes), ponúkala sa možnosť zasiahnuť do herných mechaník a naučiť ako Clauda, tak i Tommyho veciam, ktoré mal CJ v malíčku. Samozrejme, dabing hlavného hrdinu v GTA III asi neočakával nik, ale keby sa postava naučila plávať, prípadne vedela preliezť plot, to by bola paráda. A najmä ide o niečo, čo moderný hráč berie ako samozrejmosť. V konečnom dôsledku sme však nič z toho nedostali. Hráči tajne dúfali aj v pridanie motoriek do GTA III, keďže v Grand Theft Auto: Liberty City Stories (prequel k tretiemu dielu) jednostopové motorové vozidlá neabsentujú. Ani na to nedošlo. Miesto toho sme okrem úpravy grafiky do „cartoonovej“ štylizácie dostali iný bonus.

Bugy sem, glitche tam, bordel kam sa pozerám

Najväčší kameň úrazu je stav, v akom kolekcia Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition vyšla. Okamžite sa objavili prirovnania k minuloročnému Cyberpunku, no hoci som titul od CD Projekt RED nehral, tak si myslím, že dielo od Grove Street Games (áno, definitívnu edíciu nerobil priamo Rockstar) je na tom o dosť horšie. Ak by som mal vypisovať chyby, na ktoré som narazil, boli by sme tu veľmi dlho. Ak by som k ním pridal aj tie, ktoré nájdete na YouTube, tak asi dám dokopy celkom zábavnú knihu.

Asi nebudem jeden z mála hráčov, čo sa na remaster tešili. Chcel som sa opäť vrátiť do starých čias a pripomenúť si hry, ktoré som zbožňoval a trávil v nich naozaj mnoho času, pretože toho ponúkali tak veľa. Tak si pustím GTA III. Pozerám, obraz je nejaký tmavý. Zvýšim svetlosť, znížim kontrast, efekt takmer žiaden, nech s posuvníkmi hýbem akokoľvek. Zvykám si, ale ideálne podmienky to veru nie sú. Tak si idem po Liberty City. Závan nostalgie, spomienky pracujú naplno. Zrazu sa prepadnem pod zem. Našťastie, o pár sekúnd sa objavím naspäť na mape. Len tak sa vozím, beriem to známou skratkou kde narazím do štandardných krabíc a auto sa trhne akoby boli zo železa. O pár minút neskôr potrebujem autom preraziť pletivový plot. To sa mi, našťastie, podarí, no pletivo odletí až niekde na Mars. Ani nestačím vyjsť z údivu a už mám na aute prilepenú pouličnú lampu, ktorá sa asi rozhodla, že si chce urobiť menší výlet. Chvíľu je pokoj, no potom idem na Staunton Islande k nemocnici, keďže chcem skúsiť so sanitkou vedľajšiu misiu s vozením pacientov. Bohužiaľ, pri prechode z parkoviska pomedzi železné zvodidlá narazím do neviditeľnej bariéry. Priamo cez zvodidlo však už na moje prekvapenie prechádzam bez problémov.

Nejeden raz som sa sám seba pýtal ako niekto mohol tak veľmi odfláknuť práce na modernejších verziách titulov, ktoré pre hry urobili tak veľa? To, že nie sú opravené glitche z pôvodných hier (ako napríklad možnosť zväčšiť auto v GTA III jeho naklánaním doprava a doľava) ešte ako-tak beriem, môže ísť o zámer nechať veci na svojom mieste, hoci by som bol rád, ak by aj to zmizlo. Ale to, že nad rámec starých chybičiek pribudne nie niekoľko, ale Mount Everest nových chýb, to mi hlava neberie. A nie, list s ospravedlnením Rockstaru, že ich mrzí v akom stave kolekcia vyšla a idú opravovať to, čo vývojári napáchali, nestačí. Nie v tomto prípade. Toto totiž mal byť ľúbostný list a nie obálka plná výkalov. Prečo najímať vývojárov bez skúseností a dostatku personálu na tak veľkú zákazku? Prípadne si aspoň pred vydaním a oznámením neskontrolovať v akom stave sa počin nachádza? Naozaj dnes musí hru testovať až hráč, pričom si za to ešte aj zaplatí?

Vyššie zmienené problémy sú len zlomok toho, čo vám ponúkne Grand Theft Auto III. Celá trilógia okrem toho priniesla extrémne hnusný dážď, cez ktorý v noci nebolo vidno takmer nič, a to ani na 75″ TV. Našťastie, tento problém, ako i prepadávanie sa pod mapu na niektorých miestach vyriešil prvý patch. Zabudnúť nemožno ani na šialených či hlúpych šoférov, lietadlá v San Andreas, ktoré atentátnickým štýlom nalietavajú do budov či zeme, neviditeľné prekážky a mosty, z ničoho nič sa objavujúce objekty a vozidlá, CJa s rozlámanými rukami (viď video vyššie), nevykresľujúce sa textúry v diaľke, preblikávajúce textúry, zlé kolízne zóny, nereagujúce miesta na spustenie misií, autá vybuchujúce bez náznakov, teleportujúcich sa policajtov, vypadávajúci umelú inteligenciu, vozidlá a chodcov prepadávajúcich sa do zeme, a tak ďalej. Ako hovorím, chýb je neúrekom a pochybujem, že v dohľadnej dobe bude opravený aspoň zlomok. Na fyzických médiách má trilógia vyjsť 7. decembra, no nečudoval by som sa, ak by došlo k odkladu. Je pravdou, že dovtedy už čo-to opravené bude a hru si nainštalujete aj s aktualizáciami, no negatívne ohlasy a internet plný kompilácií chýb či meme obrázkov bude ešte veľmi silno rezonovať medzi hráčmi.

Kapitola tretia, katastrofálna technická stránka

Rád by som aspoň v tejto časti pochválil autorov za technickú stránku a modernizovanú grafiku, no nemôžem. Rozmýšľam, čím začať skôr, nakoľko oboje budem kritizovať, hoci jedno menej. Začnime teda tým horším, a teda technickým stavom. V skratke – je žalostný. Máme tu nové konzoly (hoci už majú rok), na ktorých nie je možné dosiahnuť stabilných 60 snímkov za sekundu. Ani režim ponúkajúci natívne 4K rozlíšenie pri 30fps nie je stabilný, pričom sa nemusí na scéne diať nič náročné. To hovorí za všetko. Navyše, neuveriteľne doskakujú objekty, občas to ani nestihnú a vy tak narazíte do niečoho neviditeľného. Ešte smutnejšie je (prípadne zábavnejšie, záleží na uhle pohľadu), že sa bavíme o kolekcii, ktorá má budúci rok vyjsť na mobilné zariadenia. Keď však vidím, že na PlayStation 5, prípadne Xboxe Series X nedokázali autori zabezpečiť plynulý chod hry, nechcem asi radšej ani vidieť, čo vykúzlia na mobiloch či tabletoch. Ak podobné peklo ako na Nintendo Switch, potom sa je na čo „tešiť“. Potešujúce však je, že na rozdiel od PS2 verzie sa pri príjazde na ďalší ostrov v Grand Theft Auto III neobjaví kratučký loading.

Kritike sa nevyhne ani nový grafický kabátik, hoci nie som vyložene odporcom tohto „cartonoového“ prevedenia, hoci ma mrzí, že hry prišli o časť pôvodnej atmosféry, čo platí najmä v prípade San Andreas. Claude vyzerá dobre, Tommy a CJ tiež, tam problém nevidím. Teda, Claude v Grand Theft Auto III, pretože (pozor spoiler) jeho mladšie ja je v San Andreas až neuveriteľne desivé a jeden by neveril, že ide o tú istú postavu.

Vedľajšie postavy obecne vyzerajú nedokončene a smiešne. V San Andreas sa Old Reece zmenil aspoň vizuálne na Young Reeca, CJova prvá priateľka Denise Robinson vyzerá ako násťročný chlapec a je toho omnoho viac. Keby modely postáv boli kvalitatívne konzistentné, nemyslím si, že by sa hráči sťažovali. Nemožno však väčšinu odfláknuť, prípadne dať dokopy za jeho doobedie a dúfať, že to bude stačiť. Poteší však, že nový engine prináša i prepracované nasvietenie a odlesky, čo svedčí najmä neónmi zaliatemu Vice City. Niekedy sa na hru pozerá naozaj dobre. Je len škoda, že to nebýva až tak často. Nerozumiem však prečo chýbajú veci, ktoré pôvodné hry obsahovali. Napríklad vo Vice City stromy reagovali na vietor robený vrtuľami vrtuľníkov. V Definitive edícii sa stromy ani len nepohnú. Ani keď spadnete autom do vody – žiadne poriadne šplechnutie ako v pôvodných verziách. Zvláštna je i animácia CJ, keď pláva na mieste – niekedy sa ponorí, inokedy je pomaly polovicou tela nad vodou, čo vôbec nekorešponduje s vodnou hladinou. Pôvodná verzia to dokázala.

Chýba napríklad aj animácia otočenia hlavy v GTA III a Vice City v prípade, ak hráč otočil pohľad za chrbát protagonistov. V San Andreas bolo pri vysokej rýchlosti prítomné rozmazanie pohľadu, no to je preč. Ani cinematická kamera, či top-down pohľad v GTA III sa v novej verzii nevyskytujú. Pamätám si aj na zameriavací terč v San Andreas, ktorý menil farbu podľa toho, koľko mal zameraný objekt zdravia. To je fuč. Nerozumiem ani tomu, prečo je v San Andreas zrazu vidieť úplne celú mapu, ak sa dostanete do vzduchu či na vysokú budovu. Ani CJ už nemá rozličné animácie behu pri rozdielnej váhe, teraz behá zakaždým rovnako, či už je chudý ako špáradlo, „svalnatá hmota“ ako Arnold v najlepšej forme či obézny. Ani na fast foode Burger Shot sa už neotáča obrovský hamburger ako kedysi. Dokonca si nikto nedal tú prácu, aby skontroloval cedule, ktoré umelá inteligencia upscalovala do vyššieho rozlíšenia, takže tu je mnoho preklepov a chýb. Mohol by som pokračovať, ale je to zbytočné.

Ani na novinky sa nezabudlo

Nová verzia klasických hier mala priniesť i vylepšenia, ktoré by modernému publiku uľahčili užiť si tieto počiny. V prvom rade tu máme kruhové volenie zbraní a rádií ako v Grand Theft Auto V. To vítam, ide o vylepšenie na správnom mieste. Aktualizované boli aj checkpointy v prípade, ak sa vám misia nepodarí. Pôvodne ste totiž po zlyhaní museli opäť ísť k zadávateľovi a absolvovať prestrihovú scénu (ak ste ju nepreskočili) ako po úplne prvý raz. V novom prevedení sa vás hra po nezdare opýta, či chcete misiu reštartovať. Prestrihová scéna sa síce opäť spustí, no nemusíte absolvovať cestu k zadávateľovi úlohy. Ak ide o dlhú misiu, niekedy sa nájde záchytný bod aj na viacerých miestach. Vylepšená bola i minimapka, pričom si po novom možno pridať waypoint, ku ktorému vás hra následne bude navigovať, čo v pôvodných hrách nebolo. Poteší, že autori pridali mnoho interiérov, do ktorých síce nemožno vstúpiť, no ak sa postavíte pred budovu a vidno, že má nejaké izby a miestnosti, navodí to omnoho lepší dojem, než rozmazaná textúra v pôvodných hrách.

Toto bolelo

Bohužiaľ, na Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition nemôžem napísať pochvalnú recenziu, ako by som si bol prial. Tie tri hry sú i dnes skvelé, hoci v mnohých ohľadoch zostarli, no po zahraní takzvanej definitívnej edície mám pocit, že práve pôvodné hry boli definítivne verzie. Fungovali výborne (až na prepady snímkovania v San Andreas na PS2), tak sa aj hrali a najmä, nechýbali v nich žiadne piesne. Rockstaru už pred niekoľkými rokmi vypršala licencia, no myslel som si, že aspoň do novej verzie ju obnovia, nech naozaj dostaneme kompletný balíček so všetkým čo k tomu patrí. Samozrejme, Vice City a San Andreas majú bohatý soundtrack i bez chýbajúcich skladieb, no previezť sa po prvý raz po Vice City za sprievodu Michaela Jacksona a jeho hitu Billy Jean malo neopakovateľné kúzlo, ktoré je zrazu preč. Ani Ozzy Osbourne vám už vo Vice City nezanôti.

Je smutné, že tri legendárne hry dostali na oslavu výročia takýto „darček“. Návrat na známe miesta nerobí radosť, skôr zanecháva pachuť, ktorá len tak ľahko nezmizne. To však nie je vinou samotných hier a toho, čo ponúkajú. Pustil som si pre porovnanie i moje kópie na PlayStation 2 a opäť som sa bavil, ako kedysi. Grove Street Games dokázali, že i tak výborné tituly, aké táto trilógia obsahuje, možno mizernou prácou pošliapať, hoci asi nie úmyselne. Je mi však záhadou, prečo remaster nebol postavený na základoch z pôvodných hier, ale na mobilných verziách, ktoré taktiež čelili nemalej kritike. Asi si vývojári chceli uľahčiť prácu, keďže mobilné verzie vytvorili v Grove Street Games. Či už budeme hádzať vinu na vývojárov, prípadne na Rockstar, svoj podiel na tom, ako Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition majú obe strany. Ja len dúfam, že sa podarí opraviť väčšinu toho čo nefunguje alebo robí problémy, pretože si to táto kolekcia a hráči zaslúžia. Pred vydaním som dúfal, že by sme sa v prípade úspechu mohli dočkať aj „vylepšenej“ dvojice Grand Theft Auto: Liberty City Stories a Grand Theft Auto: Vice City Stories, no dnes už nechcem. Alebo aspoň nie v prípade, ak to má dopadnúť takto.

Na samotný záver vám poradím iba jedno – zadovážte si pôvodné hry a nestrácajte čas s remasterom, minimálne nie do doby, až bude opravený. Nevyhadzujte svoje peniaze či už patríte medzi hráčov, čo hrali originály, prípadne medzi nováčikov, ktorí si chcú doplniť herné znalosti. Je síce pravda, že Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition vie pobaviť, ale úplne inak, než by ste vy, Rockstar, alebo samotné vývojárske štúdio chceli. Ruky preč, toto je fiasko roku 2021.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition - Tragikomédia roku
Grand Theft Auto III, Grand Theft Auto: Vice City a Grand Theft Auto: San Andreas považujem za jedny z najlepších hier všetkých čias, a preto som čakal, že dostanú adekvátnu príležitosť, aby opäť zažiarili. Grove Street Games však túto úlohu nezvládli a miesto toho nám naservírovali tragikomédiu, ktorá skvelým a dnes už legendárnym titulom robí hanbu.
Pozitíva
  • Samotné hry sú stále zábavné i po toľkých rokov
  • Nové nasvietenie a engine občas vedia zažiariť
  • Solídne vylepšenia na strane ovládania
Negatíva
  • Katastrofálny technický stav, nespočet bugov a glitchov
  • Chýbajúce animácie a pesničky z pôvodných hier
  • Postavené na mobilnej verzii, nie na pôvodných hrách
45%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (2 Hlasy)
43%

Komentuj!

komentárov