Register

A password will be e-mailed to you.

Čo sa stane, keď zmixujeme všetky prvky najvýraznejších západných MMO hier a spravíme tomu poriadny marketing? Tieto slová si, pravedpodobne, povedali v Amazon Game Studios pred vývojom ich prvého čisto PC titulu New World.

Recenzovaná verzia: PC

Nechcem tým ani zďaleka povedať, že Amazon Games Orange Count tu v ničom neinovuje žáner. Problém je, že po preskúmaní valnej väčšiny možností a obsahu, ktorý New World momentálne ponúka, ostáva v ústach pachuť masívne nevyužitého potenciálu. Ako je teda možné, že hra dostáva solídne hodnotenia, keď sa v princípe všetci recenzenti zhodujú, že má obrovské nedostatky? New World je totiž koncentrát generickosti, ktorou však minimálne prvých dvadsať hodín z dôvodu chytľavej hrateľnosti netrpí. A to je prekvapivé, keďže väčšinu času budete tráviť vykonávaním fádnych činností a príbeho tu de facto neexistuje. Horšie hodnotenia prichádzajú za bugy, problémy s pripojením, chýbajúci obsah a slabú hudobnú stránku. Toto by som však dokázal prepáčiť, teda až na tú hudbu, keďže niektoré skladby ma donútili vypnúť audio. Problém však spočíva v tom, že hra je postavená na základoch, ktoré sú mierne prehnité a neviem si predstaviť, že by to vývojári dokázali niekedyopraviť.

Niektoré mestá sú naozaj rozprávkové

Podobne ako v mnohých MMO začínate ako úplne tradičný hrdina alebo hrdinka. Lepšiemu dojmu nepomáha ani plytký nástroj na vytvorenie postavy, z ktorého v mužskej verzii vypadne takmer vždy nejaká inkarnácia staromaďarského bojovníka a v prípade žien akási nahnevaná škandinávska dídžejka. Po veľmi vlažnom a nič nehovoriacom intre, ktoré vás naučí narábať so zbraňami a pohybovať sa po základnom teréne, vás hra náhodne hodí do jednej zo štartovacích zón sveta na juhu mapy. Vašou úlohou je primárne skúmať a obsadiť tento svet, a to spolu s ďalšími tisíckami spolubojovníkov. Nasledujúcich pár misií vás ešte trochu potiahne za ruku, ale primárne je hlavná dejová línia sériou nezáživných questov. Príbehové úlohy majú požiadavku na konkrétny level a zakaždým dostanete istý kontext od postavy, ktorá stojí na jednom mieste 24/7. Väčšinou však ide o inkarnáciu ostatných bočných questov, ktoré rozdávajú menej podstatné NPC v mestách a la Ubisoft, teda zožeň mi 5 takýchto kameňov, choď zabiť toho náčelníka, preskúmaj tri rytiny v neďalekej ruine a podobne.

V Sherwoodskom lese prebieha neúprosný deathmatch medzi hráčmi

Jeden z probl´émov hry spočíva v tom, že autori zjavne nevedeli, ako zmysluplne štruktúrovať a vystavať jeho svet Aeternum. Po vstupe do jednej z úvodných zón a preskúmaní okolia máte na krku nezáživné fetchquesty a nulové vysvetlenie, ako vy osobne zapadáte do príbehu. Tu však aspoň treba pochváliť grafickú stránku, ktorá je na MMO luxusná. Lokácie nevyzerajú ako procedurálne generované (i keď z veľkej časti asi sú) a pôsobia ako reálne a živé miesta. V okolí sú vždy stovky hráčov, ktorí interagujú s faunou a flórou, každý strom alebo kameň vyzerá inak a všade sa pohybujú zvieratá rôznych druhov. Po čase však zistíte, že je to len fasáda a vývojári sa vôbec nezamysleli nad tým, ako z tohto sveta urobiť miesto, ktoré dáva zmysel a môže živiť MMO ďalších desať rokov.

Všetky regióny totiž fungujú na tom istom princípe – a to že v strede je obrovské mesto, kde až na pár výnimiek nájdete 99 % NPC. Ostatné dedinky umiestnené v lesoch a pri poliach sú do bodky opustené a popretkávané príšerami. Mimo hlavných citadel nenájdete snáď jedinú priateľskú lokáciu, ktorá má svoj príbeh a nejaké úlohy. The Elder Scrolls Online z roku 2014 má tiež v každom regióne jedno veľké mesto, ale zato je plný malých dediniek a mestečiek, kde všade behajú rôzne postavičky, takmer všetky majú pripravené nejaké hlášky, svoje bydlisko, žijú si svojím vlastným životom a počas cyklu dňa a noci vykonávajú elementárne úkony. 

Toto som ja a ďalších 30 bojovníkov, ktorí vyzerajú rovnako ako ja

Tu je to však úplne naopak. NPC stoja na mieste bez pohnutia, pričom až na pár komentárov k ďalšiemu fetchquestu vám nemajú čo povedať. Vrchol rozprávania príbehu tu predstavuje pár denníkov alebo zvitkov, ktoré nájdete niekde na stole a väčšinou sú nadmieru kryptické. Je teda na vás, či chcete stráviť ďalších päť hodín na YouTube alebo wikipedii, aby vám nedostatky doplnil niekto, kto si zobral na mesiac PN-ku a dôkladne zrešeršoval všetok materiál.

Každý región inak susedí s minimálne s dvomi ďalšími a v každom z nich je úplne iná klimatická zóna. V južnej časti mapy leží Windsward, ktorý je v podstate jedným veľkým zeleným močiarom. Všade sú zatopené polia, hustá hmla a divé rastliny. Pod ním je zase First Light, ktorý sa nelogicky nesie v karibskej tématike. V momente, keď sa dostanete na ich pohraničie, sa tak z ničoho nič menia močaristé porasty na palmy a rôzne bambusy, a to po celej dĺžke tejto hranice. Po objavení štyroch či piatich regiónov vám to začne biť poriadne do očí a celé to pôsobí tak, akoby každý z nich dizajnoval odlišný vývojár bez konzultácie so zvyškom. Bez problémov totiž narazíte na smrekový les v nadmorskej výške 1500 metrov, pričom o niekoľko krokov ihličnany končia a začína sa pásmo, kde sú vysadené iba listnaté stromy a prudko sa mení i farba vegetácie.

Kde končí vysokohorská tajga, začína tropická oáza

Aby toho nebolo málo, hra disponuje naozaj originálnym systémom prechádzania svetom: všade pôjdete pešo po vlastných. Rozloha je pritom obrovská a hoci tu nájdete nespočetné množstvo zvierat, nič, čo by sa dalo zapriahnuť. Bez problémov tak dostanete značku pre postup v misii aj päť kilometrov od vašej lokácie a musíte si vyhradiť minimálne pol hodiny na obojsmernú prepravu tam a späť (za predpokladu, že nenarazíte na jazero, neschodný terén alebo svorku vlkov 40 levelov nad vami). Je tu síce i rýchle cestovanie, avšak viete sa transportovať len do dopredu vybranej krčmy v niektorom z hlavných miest. A aj to je povolené iba raz za hodinu. Cestovať je možné aj medzi vyhradenými obeliskami, avšak stojí to ťažko zarobené herné peniaze zo splnených úloh a čím viac vecí máte v inventári, tým je to drahšie. Jediným pozitívom je možnosť založiť si takmer hocikde malý tábor a pri úmrtí k nemu pricestovať, avšak ani to nerieši problém s nekonečným chodením. Ak skrátka narazíte na jazero alebo rieku, musíte ju prebrodiť.

Všetky postavy v hre sú inak prirodzenými talentami pokiaľ ide o prežitie v divokom, neznámom svete. Ovládajú totiž veľké množstvo zbraní rôznych druhov a súčasne vedia i rúbať stromy, variť elixíry, kovať a spracovávať kože, či liezť takmer hocijakým terénom aj na najvyššie vrcholky. Z miliónovej populácie sveta Aeternum však nevie nikto plávať. Všetci proste kráčajú po koryte riek a jazier ako slimáky a tvária sa pri tom nonšalantne ako na nákupe v potravinách. A hoci je tu množstvo riek a vodných plôch, žiadne loďky alebo plte, ktoré by sa dali ovládať. Aby toho nebolo málo, pri traverzovaní k najbližšiemu cieľu je úplne bežnou vecou naraziť pri malej riečke na drevenú stavbu o veľkosti Rotterdamského prístavu plnú námorných pirátov s prelepenými očami a hákmi miesto rúk. To, že sa usídlili v strede ihličnatého lesa asi10 kilometrov od mora, nemajú žiadne lode a celá ich operácia vyzerá ako halloweensky karneval, je však niečo, čo vás po čase prestane prekvapovať.

Prechádzka po riečnom podloží

Čo však robí New World aspoň zo začiatku zábavou sú okrajové schopnosti a crafting, ktorý je naozaj ukážkový a dotiahnutý. Väčšina schopností sa zameriava na zbieranie surovín pomocou nástrojov. Viete vyrúbať takmer hocijaký strom, rozbiť masívne množstvo skál, odrezať a zbaliť skoro všetky druhy rastlín vrátane masívnych marihuanových porastov. Rovnako viete zodrať z kože všetky zvieratá, čo zabijete, vyraziť na ryby a uloviť množstvo lososov, pstruhov alebo pokladov pod hladinami riek. V tomto New World naozaj exceluje, ešte som totiž nehral hru, kde by som pri prechádzaní svetom počul v lese neustály ruch a z ničoho nič mi cez cestu spadol dvadsať metrový strom, vyrúbaný iným hráčom. Všetko sa síce skôr či neskôr objaví na pôvodnom mieste, ale chvíľku to potrvá a pomáha to budovať ilúziu, že komunita tvaruje svet podľa seba. I vďaka tomu však môže byť prechod niektorými lokáciami odlišný.

Podobne ako v sérii The Elder Scrolls vykonávanie určitej činnosti zvyšuje jej level, pričom strop je 200 a levelovanie je kontinuálne pomalšie. Po dosiahnutí nejakej hranice však dostávate i rôzne pasívne výhody – napríklad začnete vidieť vybrané rastliny, či suroviny na kompase, neskôr budete môcť zbierať aj pokročilejšie druhy a o niečo neskôr vám hra umožní vyrúbať aj dospelý strom. Levelovanie je teda relatívne zábavné a menšou výhodou je, že všetky materiály viete zozbierať počas únavných ciest za questami. Tie si potom viete odložiť v akýchsi záhradných domčekoch v hlavných mestách, kde sa potom venujete aj spomenutému craftingu. To sa tiež leveluje samostatne, zo surovín si totiž viete vyrobiť ďalšie suroviny a z nich ďalej produkovať zbrane, oblečenie, jedlá, elixíry, rôzne vylepšenia pre brnenie a podobne.

Tento strom som mal vyhliadnutý už od začiatku hry, konečne ho môžem zrúbať!

Zábavný je i súbojový systém, ktorý funguje rovnako ako v už spomenutom konkurenčnom MMO The Elder Scrolls Online. Po uchopení hociktorého typu zbrane viete okamžite likvidovať nepriateľov, aj keď veľa škody na nich asi nenapáchate. Po pár hodinách však už môžete investovať body do ľubovoľných schopností, pričom každý typ zbrane ponúka na výber dva stromy, podľa toho, aký spôsob boja preferujete. V tomto je hranie role naozaj skvelé, nakoľko viete skombinovať rôzne schopnosti a zbrane, čím doplníte chýbajúce typy útokov v skupine hráčov. New World som začal s mečom a štítom a doplnil ich lukom. Po čase som si však uvedomil, že štít nepoužívam a meč je na priamy útok bez obrany slabý. Z mestského bazáru som si tak kúpil štartovacie bojové kladivo a za pár hodín som bol prakticky neporaziteľný. A hoci bežne uprednostňujem luk, tu mi veľmi nesadol štýl mierenia, a tak som presedlal na mušketu hodiacu sa ako na zabíjanie zajacov v lesoch alebo dorazenie nepriateľa z väčšej vzdialenosti.

Ak sa teda pridáte do skupiny s vašimi kamarátmi, niekoľkonásobne to zvýši zábavu aj počas najhorších questov, nakoľko sa dokážete spolu dopĺňať. Tento systém funguje i v PvP móde, ktorý si však musíte manuálne zapnúť. Keď sa označíte PvP vlajkou, všetci vo vašom okolí to uvidia a môžete na seba začať útočiť. Práve tam sa potom naplno ukazuje, aké podstatné je dopĺňanie schopností v skupinke, nakoľko v boji vás môže slabší spoluhráč uzdravovať pomocou kúzelnej palice a vy zatiaľ môžete zatiaľ sekať oponenta zblízka. Po vylevelovaní Azoth palice (primárne v hlavnej dejovej línii) viete objavovať aj náročnejšie lokácie na severe alebo endgame úlohy v podobe pekelných brán porozmiestňovaných po svete. Ide o dynamický obsah na štýl The Elder Scrolls IV: Oblivion, a teda po celom svete sa pravidelne objavujú červené brány, z ktorých lezú démoni a bossovia. Momentálne ide o najnáročnejšie časti, ktoré skrátka musíte hrať vo väčších počtoch. Treba si však dávať pozor na to, aby ste sa pripojili do tej istej frakcie ako vaši spoluhráči a spoločne tak mohli zaberať lokácie patriace ostatným dvom.

Variabilita bojového systému je ukážková

S blížiacim sa záverom recenzie musím spomenúť aj najväčšie negatívum titulu, ktoré ma podľa mňa prioritný podiel na veľkom odlive hráčov. No a tým je optimalizácia. Je až prekvapivé, že technologický gigant a najväčšia public cloud spoločnosť ako Amazon nevie alokovať potrebné hardvérové zdroje na to, aby hra fungovala hladko. Problém s čakaním v rade na pripojenie je už síce vyriešený, no New World je údajne navrhnutý tak, aby bolo čo najviac procesov vypočítavaných na strane klienta, teda na vašom PC. Väčšina MMO sa pritom snaží čo najviac odľahčiť vášmu stroju a všetko spracováva na serveri. No i odhliadnúc od faktu, že hra stále fatálne ničí grafiky RTX 3090 od nVidie, je zážitok zo sveta Aeternum absolútne inkonzistentný a laguje na takmer hocijakej zostave.

Problém však nerobí hustá vegetácia, alfaefekty, veľké súboje v hrobkách alebo rúbanie stromov. V týchto chvíľach môžete mať pokojne stabilných 30 alebo aj 60 snímkov za sekundu. Najproblematickejší je pobyt v mestách, kde mal každý, s kým som bol v kontakte, v priemere 20 snímkov za sekundu, a to pri čo i len 15 hráčoch. Miznúce objekty a NPC, prepadávanie pod zem, mizerný výkon – toto všetko vám naozaj zdevastuje zážitok. Je pritom úplne jedno, na akých nastaveniach hráte, v kritických lokáciách laguje neustále. No a najhoršie je, že s pribúdajúcimi opravami a rastúcou verziou hra čoraz viac stráca na výkone. Od patchu 1.0.4 som prišiel plošne o 5 snímkov za sekundu a to som New World skúšal na troch výkonných zostavách. Vývojári sa inak snažia zaplátať všetky diery, pomocou ktorých sa dá duplikovať herná mena a materiály, no keby som bol medzi nimi, tak si dám opravenie optimalizácie na vrchol zoznamu. 

Moja najobľúbenejšia lokácia v celej hre

New World to má v mori západných fantasy MMO naozaj náročné, no primárne preto, že si vývojári komplikujú život sami. Za pozitíva sa dá jednoznačne vypichnúť súbojový systém, levelovanie, interakcia so svetom a pekná grafická stránka. Cena je taktiež prijateľná – za základnú hru zaplatíte 40 eur a za deluxe edíciu 60 eur, pričom tá obsahuje len kozmetické bonusy, čo sa dá označiť ako pozitívum. Negatíva však nie sú vonkoncom zanedbateľné . Nelogická štruktúra sveta, ktorý nie je hlbšie prepojený s hrateľnosťou, chýbajúci príbeh, nezáživné misie a katastrofálna optimalizácia sťahujú celý zážitok nadol. Osobne si tak musím od hry oddýchnuť, hoci by som si vedel predstaviť, že do nej investujem ďalších 20 hodín, poobjavujem viac zo severných regiónov a detailnejšie okúsim PvP módy. No predstava, že sa mám opäť premávať mestom pri 15-20 snímkoch za sekundu a narážať do neviditeľných predmetov ma nateraz viac než odrádza.

New World - Nevyladený MMO mačkopes s vysokými ambíciami
New World je relatívne zábavná hra s masívnym potenciálom. Zbytočne však trpí problémami, ktoré sa dajú opraviť len veľmi ťažko a chýba jej akýkoľvek náznak príbehového obsahu, ktorý by hráča dlhodobo udržal.
Pozitíva
  • Pekná grafická stránka
  • Vydarený súbojový systém
  • Zábavný crafting
Negatíva
  • Katastrofálna optimalizácia
  • Príbeh a svet nedávajú logiku
  • Nekonečné chodenie tam a späť
55%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!

komentárov

O autorovi

Nadšený hráč a techentuziasta, vlastník všetkých konzol známych ľudstvu. Vo voľnom čase milovník RPGčiek, racingov a adventúr, občas aj nejakej tej strieľačky. Okrem toho holduje klavíru a programovaniu. Keď nastane magická chvíľka, veľmi rád píše o hrách.

Súvisiace príspevky