Register

A password will be e-mailed to you.

Osobne vyložene neholdujem first person shooter akciám a ešte menej pozornosti venujem online strieľačkám z pohľadu prvej osoby. Ako žáner však takto orientované počiny, samozrejme, neodcudzujem, avšak spravidla military shooter projekty nehrávam. Ako na mňa teda zapôsobila najnovšia iterácia “bojového poľa“ s názvom Battlefield 2042? To si povieme v najbližších odstavcoch a riadkoch, ktoré sa podrobne pozrú na striktne multiplayerovú akciu pre 64 alebo 128 vzájomne bojujúcich hráčov. 

Recenzovaná verzia: PlayStation 4 Pro

Hneď na úvod musím napísať, že tento rok ma vcelku príjemne prekvapil Call of Duty: Vanguard. Áno, šlo o woke stvárnenie najmasovejšieho vojnového konfliktu všetkých čias, no osobne som k takémuto spracovaniu látky pristúpil ako k fanúšikovskej fikcii, ktorá sa podrobuje najaktuálnejším politickým a genderovým požiadavkám. No a odhliadnuc od príbehu, som dostal výborný gunplay, parádnu audiovizuálnu prezentáciu i divoký multiplayer na relatívne komorných mapách. A aby som nezabudol, aj nacistických zombie a čoskoro aj Henryho Jonesa mladšieho.  

Battlefield 2042 som, logicky, registroval, no zo stoličky ma prezentovaná ukážka nepostavila (na rozdiel od nepochybne zaplatených fanúšikov reagujúcich na prítomné finesy). Potešilo ma však, že sa DICE a EA vrátili ku koreňom série. Prvý diel ságy s názvom Battlefield 1942 bol striktne online záležitosťou, kde ste síce mohli bojovať proti oponentom ovládaným umelou inteligenciou. Primárne však šlo o online akciu zasadenú do vojnového obdobia. Prišlo mi teda sympatické, že sa EA takmer po dvadsiatich rokoch vracia k téme a rezignuje na príbehovú kampaň.

Vývojári sa teda mohli tým pádom sústrediť na multiplayer, dostatok módov, funkčné strieľanie a možnosti v rámci postupu jednotlivými mapami. Už po prvej hre som ale pochopil, že pri vývoji alebo pri vedení muselo zlyhať hneď niekoľko kritických faktorov. Battlefield 2042 je jednou z najhorších AAA hier súčasného kalendárneho obdobia a taktiež obrovským premárnením potenciálom originálneho a funkčného konceptu. Na ktorých frontoch teda titul zlyhal a ako je možné, že dopadol takto biedne?

Tematická funkčnosť?

Hoci ozajstnú príbehovú kampaň nemáme, predsa len má celé to bojovanie ukotvenie v rámci fiktívnej reality, ktorá vychádza z možných udalostí v našom svete. V Battlefield univerze došlo na finančné krízy, nepokoje, globálne katastrofy a tie mali za následok mnohé trvalé škody na našej planéte. Nie, nenastala tretie svetová vojna, no sled udalostí ovplyvnil životy všetkých ľudí, čím sa podnietil konflikt medzi Spojenými štátmi Americkými a Ruskom.

O tomto všetkom vás informuje úvodná scéna, ktorá pôsobí jednoducho, no dostatočne efektívne a v prítomnej prezentácii náramne funkčne. A aj napriek tomu, že nejde o skutočné udalosti, pomyselný scenár pôsobí realisticky, čo osobne kvitujem. Minimálne ide o osviežujúci prístup rezignujúci na dobre známe a v rámci hier i filmov prevarené konflikty. Následne sa ihneď prechádza do akéhosi tutoriálu vo forme hrateľného súboja proti umelej inteligencii. Ten predstavuje základný All-Out Warfare režim, ktorý hrá v Battlefield 2042 prvé husle. A práve tu badať mnohé problémy ničiace potenciál najnovšieho prírastku tejto série.

Mobilná akcia…

Vizuálne stvárnenie je katastrofálne. Chápem, že ide o old-gen verziu, avšak z pozorovania som zistil, že počítačová verzia na tom nie je o moc lepšie. Výnimočne som sa do testovania pustil aj na konzole PlayStation 5. S veľkou ľútosťou som ale zistil, že Battlefield 2042 má hneď niekoľko verzií. Tým pádom som sa nedočkal grafického zlepšenia dostupného zdarma. Akurát musím uznať, že hra na novšej konzole Sony beží plynulejšie, čo je však vzhľadom na technické možnosti tejto platformy pochopiteľné.

Každopádne, vizuálna stránka vo všeobecnosti pripomína niektoré mobilné strieľačky a to pre takto gigantickú značku nie je dobrá vizitka. Možnosťami a rozsiahlosťou je novinka od DICE niekde inde, no k tomu sa podrobnejšie vyjadrím o niečo nižšie. PlayStation 4 Slim edícia je v tomto ohľade zďaleka najtragickejšia, nakoľko na tejto platforme nezriedka padajú snímky za sekundu a evidentne sa dočítavajú textúry. Ak mám byť úprimný, pri hraní na konzolách PlayStation 4 som sa tak trochu vrátil v čase.

A to do pomyselného herného stredoveku, kedy popularita konzol PlayStation 2 zaistila pokračovanie životnosti tejto platformy aj po skončení prirodzeného generačného cyklu. Tým pádom vychádzali dve odlišné verzie rovnakých hier. Jedna patrila na novšie platformy a adekvátnejšie využívala modernejší hardvér, tá druhá pre zmenu disponovala slabšou grafikou a nezriedka odlišnými úrovňami i dizajnovými voľbami. A si pre vás nebude ťažké uhádnuť, ktorým variantom je Battlefield 2042 na štvrtom PlayStatione. Našťastie sa tento downgrade primárne týka vizuálnej stránky a nie tej obsahovej (i keď zmeny badať i tam).

Rusko versus Rusko versus Amerika versus Amerika

Znalcov žánrových záležitostí neprekvapí, že v hre sú prítomní operátori ako aj možnosti upravovania zbraní. Podľa môjho názoru však tvorcovia nijak výrazne nevybočujú zo zaužívaných štandardov iných podobných titulov. Máte medika, technika, ostreľovačov, peších bojovníkov a k tomu zástup moderných zbraní imitujúcich typickú i atypickú vojenskú výzbroj moderného rázu.

Ešte predtým než pôjdeme ďalej, musím, rovnako ako pri Vanguarde, vyjadriť pohoršenie nad neexistujúcimi frakciami. Ako som spomenul vyššie, bojuje proti sebe Rusko a Amerika, no prítomné postavy sú vždy rovnaké. To znamená, že si v zásade nemôžete reálne vybrať. Nejestvuje Rusko. Nejestvuje Amerika. Sú len vopred vytvorené postavičky, ktoré zastupujú militantné zoskupenie určené na používateľovo hranie. A to je trochu škoda. Nehovoriac o tom, že je pomerne smutné, keď sa americkí herci snažia hovoriť s ruským prízvukom iba preto, že ste boli pridelení k ruskej armáde.

Cieliť a páliť

Battlefield 2042 však disponuje ešte kritickejším problémom výrazne ovplyvňujúcim hlavný element gameplay jadra. A ním je strieľanie, ktoré je na konzolách, slušne povedané, zlé. Bol som stotožnený s tým, že mierenie bude kostrbatejšie a zďaleka nie tak presné ako na osobných počítačoch. No dúfal som, že auto aim a prehrabávanie sa v nastaveniach tento konzolový neduh spravia.

Lenže nie. Automatické mierenie nefunguje ideálne a miestami som mal pocit, že nefunguje vôbec. Namieriť na soka je až okázalo náročné a nikdy nie dostatočne presné. Nepomáha tomu ani trakcia nábojov, keďže tie strácajú svoj smer a teda musíte mieriť pred alebo ponad súpera. Rozumiem tomu, že niečo podobné podporuje trénovanie a hráčske schopnosti, avšak na takto veľkých bojiskách je obdobné rozhodnutie kontraproduktívne.

Práve tento laický prístup k hraniu na konzolách mal za následok moju absolútnu nechuť púšťať sa do ďalších hier na virtuálnych bojiskách. Nepomohlo ani presedlanie na konzolu PlayStation 5, nakoľko ani za pomoci ovládača DualSense nebolo hranie jednoduchšie, respektíve príjemnejšie.  

Prejdime však na pozitívnejšiu nôtu. Zbrane znejú autentickejšie, čo považujem za obrovské plus. Autori tým ľahšie navádzajú pocit skutočného konfliktu a ozajstného bojiska, čo na mňa pôsobilo mimoriadne osviežujúco. Ostatne, kedy ste sa mohli pustiť do first person akcie, ktorá by neznela ako žánrový film z Hollywoodu, ale ako realisticky pôsobiaci boj dvoch znepriatelených frakcií? U mňa je to už nejaký piatok. Som tým pádom rád, že takýto krok učinilo práve EA a DICE.

Iba tri základné režimy?

Ak vytvárate výhradne online titul, mal by mať adekvátne množstvom obsahu. No tvorcovia si povedali, že hráčom budú stačiť dva plnohodnotné režimy a jeden Portal, kde obsah tvoria sami hráči. Asi vás neprekvapí, že práve Portal pôsobí najzábavnejšie, keďže dlhoroční fanúšikovia dokážu prísť so zaujímavými nápadmi a rôznymi bizarnosťami. Koniec koncov, už jedna z prvých ukážok predstavila krutý boj nacistov alebo robotov, čo je samo o sebe vtipné.

Zvyšnými režimami sú Hazard Zone a All-Out Warfare. Druhý zmienený je typickým masívnym súbojom, v ktorom sa snažíte obsadzovať jednotlivé sektory a popritom zabíjať opozičných tím. All-Out Warfare je ešte rozdelený na Conquest a na Breaktrough. V prvom zmienenom bojujú o územia oba tímy, v druhom iba jeden a druhý sektor obraňuje.

Hazard Zone pre zmenu kombinuje boj s umelou inteligenciou a nepriateľským tímom živých hráčov. V rámci hazardnej zóny sa totiž snažíte získať dátové disky, ktoré strážia vojaci ovládaní počítačom, no a súperiaci hráči sa snažia o to isté. Režimov je žalostne málo a mňa mrzí, že vývojári neprišli s väčšou variabilitou, ktorá by hráčov udržala dlhšie. Ostatne, aj toľkokrát zmienený Vanguard má väčšiu variabilitu a to sa nejedná o výhradne multiplayerový titul. Aby som však iba nehanil, papierovo tie režimy fungujú a vo svojej podstate nie sú nijak zlé. Kazia ich ale autorské rozhodnutia a problémy s mierením, ktorým som sa už venoval.

Bojiská sú zbytočne veľké a neefektívne labyrinty

Ďalším kritickým bodom, na ktorom Battlefield 2042 kruto zlyháva, sú mapy. Viem, že Battlefield ako taký je založený na veľkých bojových poliach, kde lietajú lietadlá, uháňajú autá, bojujú vojaci, no a najnovšie aj burácajú tornáda alebo piesočné búrky. Že to znie ako recept na absolútne frenetický zážitok plný akcie a skvelo vyzerajúcich momentiek? Možno áno, avšak výsledok zďaleka nie je tak zábavný ako by sa mohlo zdať. Keď som spomínal obsahovú diferenciu, mal som na mysli fakt, že old-gen verzia beží iba v móde, kde proti sebe bojuje 64 hráčov. Na výkonnejších platformách je to až 128 bojovníkov.

Problém je v tom, že mapy sú skutočne obrovské a kvôli absencii stovky vojakov pôsobia vyprázdnene. No a to som ešte netušil, že ak sú servery na PC alebo v plnohodnotnej PlayStation 5 verzii plné, aj tak sa môže stať, že na hráčov nenarazíte. Mapy a jednotlivé sektory v nich sú totiž vystavané tak, že fungujú ako malé otvorené svety, kde by ste plnili niekoľko vzájomne nesúvisiacich úloh. To znamená, že ak by šlo o príbehový akčný sandbox, ako hráči by sme dostali ideálne bojisko, kde by bolo možné snáď všetko.

Akonáhle však máte bojovať s opozičným tímom, zisťujete, že hráčov musíte niekedy vyložene hľadať. Prípadne príde smrteľná rana z úplne bizarného miesta, ktoré jednoducho nemôžete mať pokryté. V žánrovom projekte je nelogické mať vystavané mapy bez akejkoľvek možnosti krytia, v takejto rozlohe a s takýmto dizajnom, ktorý online akcii nie je vôbec prispôsobený. V konečnom dôsledku tým trpí ako imitovanie nepretržitého bojiska, tak aj zábavnosť titulu, ktorá sa, nanešťastie, stráca v nepretržitom pobehovaní z miesta A na miesto B.

Prehra na plnej čiare

Battlefield 2042 je minimálne na starších konzolách tragédiou antických rozmerov. Nedostatok nosných režimov, katastrofálne ovládanie, nulová podpora myši a klávesnice (Vanguard ju má), no a k tomu neaktuálne vizuálne spracovanie imitujúce mobilné grafické stvárnenie. Je to škoda a súčasne strašná bieda, keďže ide o veľkú AAA značku s tučným rozpočtom. Jeden by očakával, že tomu bude obsah, vizuál a aj celkový dizajn odpovedať, no vôbec nie. Najnovší prírastok do dlhoročnej bojovej série síce predstavuje návrat ku koreňom, avšak takto plnohodnotná a hlavne veľká online akcia jednoducho nevyzerá.  

Zostáva mi len niekoľko otázok? Prečo obdobne málo samostatných módov? Prečo ten zanedbaný vizuál (aj na pomery starých generácií konzol)? Auto aim je v zásade nefunkčný a akákoľvek možnosť efektnej eliminácie je znemožnená. Ako by toho ale nebolo málo, posledným pomyselných klincom do truhly sú bugy a technické nedostatky, ktoré akoby dávali najavo, že testovanie poriadne ani neprebehlo.

Aby som však len nehanil, páči sa mi celkový setting a zasadenie fiktívneho konfliktu, ktorý má zázemie v súčasnosti a využíva ju ako zdroj histórie, keďže sa naratívna línia titulu odohráva v roku 2042. Taktiež, autenticky vyznievajúce zvuky nahrávajú modernosti a zanevierajú na “hollywodske“ očakávania zo streľby, ktorá v 2042 viac imituje realitu a nie žánrové očakávanie. Tam však konverzácia o kladoch končí.

Ak by sa vám pod ruky dostala počítačová verzia, môžete si k hodnoteniu pridať približne 20 percent, nakoľko ide predsa len o platformu, na ktorej by sa takéto first person akcie mali hrať. PlayStation 4 verzia však trpí zásadnými problémami a ako ste sa dozvedeli, ani na konzolách PlayStation 5 sa Battlefield 2042 nehrá najlepšie. Záverom len dodám, že očakávam opravovanie problémov (to už sčasti začalo) a časom bude snáď novinka od štúdia DICE adekvátne hrateľná aj na konzolách. Dúfajme však, že to nedopadne ako dnes už zabudnutý Anthem.  

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Battlefield 2042 - AAA akcia pre mobilné zariadenia?
Battlefield 2042 je prehrou na plnej čiare, s ktoru snáď EA a DICE časom niečo urobia. Aktuálne však ale o adepta na najväčšie sklamanie herného roka a skutočne tragickú first person shooter akciu.
Pozitíva
  • Vydarený setting
  • Autentickejšie zvuky
Negatíva
  • Katastrofálne ovládanie
  • Podpriemerné grafické stvárnenie pripomínajúce mobilné variácie FPS akcií
  • Technické problémy
40%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
30%

Komentuj!

komentárov

O autorovi

Veľký fanúšik hier, ktorý si dokáže rovnako užiť temnú adventúru ako aj futuristické FPS. Hry hrávam v podstate od malička a asi aj preto som si k nim vybudoval veľký vzťah a stali sa aj mojou najväčšou vášňou. Okrem hier samozrejme obľubujem filmy a miestami si prečítam dobrú knihu. No hry budú mať v mojom srdci vždy najväčšie miesto.

Súvisiace príspevky