TOP 8 najväčších sklamaní roka 2020

Rok 2020 sa definitívne blíži k svojmu záveru. Treba zdôrazniť, že sa jednalo o náročných 365 dní, ktoré do veľkej miery ovplyvnili naše doterajšie životy. Celosvetová pandémia, nepokoje a mnohé ďalšie kontroverzie a nepríjemnosti. V porovnaní s chaotickými časmi, ktoré u nás momentálne nastali, sa môže zdať, že sklamanie z konkrétneho herného titulu je marginálnou záležitosťou – a ono aj do veľkej miery je. To však nič nemení na tom, že hier, ktoré nás nejakým spôsobom a z konkrétnych dôvodov sklamali, by nebolo požehnane. Práve naopak, v roku 2020 je naozaj z čoho vyberať, keďže sa niesol v znamení nenaplnených sľubov, či prehnaných očakávaní, ktoré v konečnom dôsledku viedli k tomu, že hráči pri záverečných titulkách nostalgicky zaplakali nad potenciálom pôvodných trailerov a predstavovaných gameplay úsekov. Toto je osmička hier, ktorá nás sklamala najviac.

Radi, tak ako aj minulý rok, by sme upozornili, že nejde o vyložene subjektívny rebríček, do ktorého by sme vsadili tituly, ktoré sa nám z nejakého dôvodu nepozdávali alebo rovno nepáčili. Vychádzame i z hodnotení hráčov, ich reakcií a podnetných názorov. Súčasne upozorňujeme, že hneď v niekoľkých prípadoch nejde o zlé hry, nakoľko tým sa budeme venovať v samostatnom článku. Akurát boli hráčske očakávania nastavené omnoho vyššie, prípadne si autori zavarili technickými problémami. Majte preto toto upozornenie na pamäti. Toto je rebríček herných sklamaní roka 2020.

8. Deadly Premonition 2: A Blessing in Disguise

Deadly Premonition od štúdia Access Games si v roku 2010 vybudovalo určitý kult. Šlo o svojskú detektívnu adventúru, v ktorej sa skĺbili prvky strieľačky, tradičného pátrania a bizarnosti typickej pre žánrové projekty prichádzajúce do našich končín z ďalekého východu. Šlo o dokonalú alebo výrazne nadpriemernú hru? Určite nie. Titul trápili početné technické problémy, ktoré výsledný zážitok sťahovali ku dnu, no hráči sa zhodli na tom, že práve unikátnosť (prvky autenticity a reálneho plynutia času) činia z tejto sympatickej záležitosť hrania hodný projekt. Preto si vyslúžil relatívne slušné hodnotenia (i keď v našich končinách niektorým prekážala práve autorská svojskosť), pričom sa očakávalo, že pokračovanie pôjde v šľapajach jednotky. A Deadly Premonition 2 síce nasleduje kroky svojho predchodcu, avšak, nanešťastie, v tom pozitívnom i negatívnom smere.

Pokračovanie stavia na identickej hrateľnosti, akurát nový vývojársky tím (i keď znovu pod taktovkou vývojára SWERYho) niektoré prvky upravuje, mení a obmieňa. Oficiálny sequel však vyšiel exkluzívne pre Nintendo Switch, na ktorom je jeho fungovanie až žalostne biedne. Kde v interiérových lokáciách sa dá hovoriť o relatívne plynulom zážitku, exteriéry trpia otrasnými prepadmi, kde môžete byť radi, ak vám titul beží na 8 FPS (a to rozhodne nepreháňame, čo môžete vidieť i na priloženom videu). Následkom toho sa pokračovanie stalo pre mnohých nehrateľným a tentokrát už nepomohla ani originalita, prípadne dobre napísané charaktery. Krásny príklad dôležitosti kvalitného technického spracovania, bez ktorého si inak funkčný základ jednoducho neužijete.

7. Hellpoint

Variácií na Dark Souls a celý hardcore koncept, s ktorým prišlo japonské štúdio FromSoftware nie je nikdy dosť. Mnohí sú už síce presýtení narastajúcou prívalovou vlnou souls kópií, avšak raz za čas sa urodí i kvalitnejší žánrový produkt zľahka parazitujúci na odkaze vizionára menom Hidetaka Miyazaki – výborné Star Wars Jedi: Fallen Order. Do identickej kategórie spadá aj tohtoročná novinka Hellpoint, ktorá, po vzore Bloodborne, spája tradičnú hrateľnosť so štylizáciou H. P. Lovecrafta, ktorá je navyše ukotvená v hlbokom vesmíre, kde nik nepočuje váš krik (dúfam, že je Ridley Scott hrdý).

Hellpoint mal snáď všetky predpoklady stať sa kvalitným zástupcom vo svojom subžánri. Funkčný, i keď mierne krkolomný, súbojový systém, výbornú atmosféru, nekonvenčné prostredia a protivníkov, pričom hrateľný prológ naznačoval, že je na obzore naozaj kvalitná indie souls like záležitosť, o ktorej sa nejakú dobu bude hovoriť. Do cesty sa však priplietli technické problémy, ktoré ničili kvalitné jadro hrateľnosti. Prepady snímkovania, očakávané problémy s kamerou a glitche razom zrazili potenciálne kvalitnú záležitosť do tmavých hlbín priemernosti, čo malo za následok, že na Hellpoint sa relatívne rýchlo zabudlo. Nehovoriac o tom, že ambiciózni autori zo štúdia Cradle Games zostali v tieni konceptuálne identického titulu Mortal Shell, ktorý predsa len zožal omnoho väčší úspech.

6. Resident Evil 3

Capcom sa pomerne dlho viezol na kvalitatívnej vlne, ktorú spustil siedmy diel hororovej ságy Resident Evil. Vývojári prišli s novým enginom, pridali first person pohľad a s ladnou kombináciou survival elementov a akcie priniesli snáď najlepší žánrový horor posledných rokov (skutočne sa mu môže vyrovnať iba Alien: Isolation, ktoré do veľkej miery spopularizovalo koncept prenasledujúceho antagonistu). Nasledoval výborný remake druhého dielu z roku 1998, ktorý ohúril mladšiu i staršiu generáciu. Šlo o ďalší dôkaz toho, že pre akčné survival horory tu stále priestor je, ba čo viac, fanúšikovia po nich vyložene prahnú. No a teraz tu máme remake trojky.

Počin s podtitulom Nemesis bol svojho času omnoho akčnejší ako dvaja predchodcovia, čo chceli vývojári zdôrazniť i v modernej prerábke. Nábojov je omnoho viac, protivníci nezriedka znesú štyri zásahy do hlavy, všetko pôsobí rýchlejšie, svižnejšie, no aj kratšie. Tvorcovia výrazne skresali niektoré pasáže, čo malo za následok kratšiu hernú dobu. Okrem toho, mnohým príliš nesedel akčnejší štýl, kde na vás pomerne často útočia celé vlny oponentov, z každého rohu na vás číha skript a prvok prežívania je takmer neexistujúci. Po latke, ktorú nastavila prerobená dvojka, ide o sklamanie. Opätovne zdôrazňujeme, že titul nie je nekvalitný, avšak nenaplnil nemalé očakávanie fanúšikov tejto značky, ktorá čochvíľa oslávi tri dekády svojej existencie. A Resident Evil: Resistance je len veľmi chabou kompenzačnou náplasťou, o ktorú nikto ani nežiadal.

5. Twin Mirror

Dontnod Entertainment si azda najväčšia renomé vydobyli hrou Life is Strange. Jednalo sa o interaktívnu adventúru, ktorá sa zamerala na fantastické prvky a sociálne problémy mladistvých. Neskôr vyšlo z produkcie tohto štúdia RPG Vampyr, ktoré síce nepatrilo k najideálnejším zástupcom žánru, ale fanúšikov rozhodne potešilo. Tentokrát tu máme detektívku, ktorá bola hneď niekoľkokrát odložená. Pôvodne šlo pritom o epizodickú záležitosť, ktorá však nakoniec vyšla vo forme uceleného projektu. A sklamala.

Twin Mirror je detektívnym príbehom o protagonistovi so stratou pamäti, ktorý sa snaží prísť na rozlúsknutie záhadných udalostí. Nakoľko ide o vývojárov, ktorí sa primárne snažia pracovať s akýmsi presahom, nie je príliš prekvapujúce, že i za novinkou sa skrýva hlbšia myšlienka – konkrétne ide o zachytenie duality. Bohužiaľ, Twin Mirror je priemernou adventúrou s krátkou hernou dobou, ktorá príliš nemá čo ponúknuť. Samozrejme, priaznivcov žánru neurazí, ale ide o šedivý priemer, ktorý pôsobí jednoducho, nie príliš strhujúco a i napriek zaujímavému konceptu paláca mysle, celkom zabudnuteľne. Najväčším kladom tak zostáva solídne audiovizuálne spracovanie, ktoré však nevynahradí chabosť podstatného jadra hrateľnosti..

4. Medal of Honor: Above and Beyond

Vojnová značka Medal of Honor tu nebola pekných pár rokov. Preto jej návrat pôsobil ako dar z nebies. Hráči ešte väčšmi šťastím kričali a výskali v momente, keď sa dozvedeli, že za novinkou v sérii stojí Respawn Entertainment, ktoré nám za posledné roky prinieslo napríklad obľúbený Battle Royal Apex Legends, prípadne už spomínaný príbeh Cala Kestisa vo forme Jedi: Fallen Order. Zdalo sa, že talentovaní vývojári reinkarnujú ďalšiu hernú značku a oprášia doby, kedy Medal of Honor patril medzi popredné FPS akcie, ktoré priamo konkurovali Call of Duty a v mnohom svojich pomyselných protivníkov v podobe štúdia Activision aj prekonávali. Hit sa však nedostavil.

Už sme to tu niekoľkokrát mali, technické problémy sú zasa raz kameňom úrazu, takže ak si chcete túto VR akciu zahrať, pripravte si poriadne železo, aby ste sa vyhli problémom s optimalizáciou. Kampaň je rozsiahla, rozmanitá, plná akcie a “zábavného” kosenia nacistov k čomu pochopiteľne používate diverzný arzenál zbraní. Do toho všetkého hľadáte míny na bojových poliach a plníte ďalšie minihry, ktoré ozvláštňujú frenetické strieľanie. Na druhej strane tu ale máme neprirodzené facial animácie, ktoré výrazne kazia niektoré veľkolepé momenty príbehu. Čerešničkou na torte ja nakoniec Gallery režim, ktorý umožňuje hráčovi navštíviť významné vojnové lokácie a spoznať osudové príbehy vojnových veteránov. Čo je teda problémom? Nezáživný multiplayer a technické nedokonalosti, ktoré spoločne s funkčným, ale nijak prevratným príbehom, mierne zrážajú potenciál vojnovej VR látky.

3. Warcraft III: Reforged

“Zase práce?” Kto by si dnes nepamätal legendárny český dabing tretieho Warcraftu, prípadne celú príbehovú kampaň, ktorá patrí medzi to najlepšie, čo sa v rámci fantasy stratégií urodilo. Warcraft III: Reign of Chaos má dodnes metascore 92% a spomína sa naň výhradne v dobrom. Remake, respektíve drobnejší remaster, by preto mal byť stávkou na istotu, no nie? Bohužiaľ, nie.

Blizzard Entertainment odstránil množstvo dobre známych funkcií a namiesto vypilovania prvkov hrateľnosti a vizuálu, do hry pretlačil smršť bugov, chýb a problémov, ktoré kazia kvality pôvodnej hry. Stávka na istotu sa tým pádom stala elementárnou ukážkou toho, že vytvoriť kvalitný remaster nie je jednoduché, obzvlášť ak po ceste k nadobudnutiu zašlej slávy zakopnete o všetky možné i nemožné dizajnové chyby a problémy.

2. Marvel’s Avengers

Hrdinom z dielne Marvelu sa konečne začalo dariť vo videohrách. Minimálne Marvel’s Spider-Man od Insomniac Games bol dokonalou ukážkou dynamického akčného otvoreného sveta, ktorý je doslova prepchatý najrôznejšími odkazmi na komiksové univerzum, ponúka výborný súbojový systém, svižné preháňanie sa naprieč ostrovnými ulicami, no v neposlednom rade aj kvalitne vystavanú naratívnu líniu. Preto keď Crystal Dynamics pod taktovkou Square Enix ohlásili Marvel’s Avengers, fanúšikom plesali srdcia nadšením a horlivými očakávaniami. Crossover takmer všetkých podstatných hrdinov Marvel, ktorý sa stretli v jednej hre, jednom príbehu a väčšina z nich sú i hrateľnými postavami. K tomu kooperácia, enormne fluidné bojovanie a veľkoleposť, s ktorou môže prísť iba ikonické zoskupenie postavičiek. Marvel’s Avengers však vystihuje najlepšie jedno slovo – generickosť.

Nápad to je fantastický. Ostatne, fungoval už v dobách Marvel Ultimate Alliance, kde ste mali k dispozícii zástup najrôznejších hrdinov s odlišnými útokmi a možnosťami vytvárať efektné kombá. Príbehová zložka, ktorá bližšie pripraví pôdu pre kooperáciu, veľký rozpočet, ktorý zaistí, že sa na všetko bude dobre pozerať, no a Square Enix v úlohe spoľahlivého vydavateľa. Crystal Dynamics vsak evidentne nevie využiť potenciál tematiky. Súbojová zložka je totiž jednoduchá a hoci zábavná, nijak výrazne komplexná. Titul bol preplnený vizuálnymi nedokonalosťami, chybami a bugmi a aby toho nebolo málo, endgame časť bola stereotypnou nudou, ktorá po niekoľkých hodinách omrzela. K tomu si ešte prirátajte zlý balans jednotlivých levelov náročnosti a máte na stole počin, ktorý je na miestach mimoriadne chutný, ale inak je spálený až na odpudivo tuhú kosť.

1. Cyberpunk 2077

Čakali ste to alebo ste do posledného momentu verili, že vývojári zo štúdia CD Projekt RED ustoja ten obrovský tlak, ktorý bol na nich kladený zo všetkých smerov? Hype bol veľký, priam obrovský. Sami hráči si vytvorili kult, ktorý tvrdil, že Cyberpunk bude tou najlepšou hrou s bezchybným technickým stavom. Realita je však na míle vzdialená túžbam početných fanúšikov. Ani niekoľko odkladov nezaistilo aspoň obstojný stav hry, ktorá mala stáť na kvalitatívnom piedestáli moderných RPG zástupcov. Kvality tam pritom sú. Gunplay je výborný, rozmanitý a zábavný. Postavy vám rýchlo prirastú k srdcu, príbeh zaujme i strhne, pričom celková audiovizuálna prezentácia (s odmyslením si početných problémov) pôsobí úchvatne.

Lenže čo z toho, keď echnický stav je v globále katastrofálny. Zďaleka najhoršie sú na tom konzoly starej generácie, kde je akčné RPG nehrateľné. Čakajú na vás neustále prepady snímkovania, glitche, bugy, problémy s osvetlením a mnohé ďalšie neduhy, ktoré zničia akúkoľvek imerziu a zážitok z cestovanie naprieč neónovým Night City, v ktorom sa kriminalita rodí rýchlosťou švábov. PC verzia funguje relatívne obstojne, avšak nie dokonalo. Stále sú prítomné nepríjemné a nepekné glitche. Môže sa stať, že sa vám zničia uložené pozície, nenačítajú textúry, v prípade konzol PlayStation 4 dokonca narazíte na pravidelné crashe. Hráči sú nespokojní, vývojári sú zasa nespokojní kvôli tlaku investorov a majiteľov firmy. Koniec koncov, ide o dieťa talentovaných poľských autorov, ktoré sa rodilo sedem rokov a nakoniec je povesť velebených vývojárov naštrbená kvôli nedostatočnému testovaniu a nutnosti vydať počin do konca aktuálneho kalendárneho roka.

Čo bude nasledovať? Opravovanie a opravovanie, pravdepodobne aj tvrdý crunch. Tvorcovia sa snažia čo najrýchlejšie vydávať patche, ktoré krok za krokom naprávajú početné chyby. A že ich je požehnane. Každopádne, je stav lepší než pri vydaní hry? Určite áno, ale na science fiction projekte je ešte roboty ako na kostole. Snáď sa im podarí do februára 2021 definitívne napraviť žalostný stav a získať tak stratenú reputáciu. My v to rozhodne veríme, pretože CD Projekt RED v minulosti preukázal svoje kvality. Po aktuálnych okolnostiach si ich však musí znovu získať a obhájiť.

Komentuj!