Register

A password will be e-mailed to you.

Launch nových Xbox Series X/S konzol nedisponuje práve veľkým množstvom originálnych hier, no napriek tomu sa nájde i nejaký ten unikátny kúsok. Napríklad i The Falconeer, ktorý sa už z trailerov na prvý pohľad pýšil zaujímavou grafickou stránkou a faktom, že ide o prácu jediného človeka. Ide o zaujímavú hru aj kvôli skutočnosti, že predošlá konzola Xbox One dostala k vydaniu v roku 2013 taktiež hru založenú na lietaní a strieľaní menom Crimson Dragon – napriek tomu, že v nej išlo o draky a grafika nebola kreslená ale polorealistická. A hoci išlo primárne o akčnú hru a menej o atmosféru z lietania, istým paralelám som sa nevedel vyhnúť. Ten bol však veľmi podpriemernou hrou a nebol prijatý veľmi dobre, preto som sa vrhol na The Falconeer s opatrnou zvedavosťou. Podarilo sa jedinému vývojárovi vykúzliť úsmev na tvárach hráčov so svojím simulátorom lietajúceho sokola?

Recenzovaná verzia: Xbox Series X

Titul The Falconeer je pre mňa osobne zvláštny. Je oveľa lepším launch titulom, ako podobný Crimson Dragon, avšak to nezmaneá, že nedisponuje zásadnými problémami. Je ťažké kritizovať prácu tvorcu, pretože osobne by som sa do podobného žánru v prípade výroby mojej hry pravdepodobne nikdy nepustil. Je pritom potrebné dodať, že ciele, ktoré si tvorca stanovil, sú viac-menej splnené, no je otázne, či si ich vybral správne. Musím priznať, že ak by som tento žáner už robil a mal by som podobný základ, niektoré rozhodnutia by som urobil inak. Aby to bolo z mojej strany úplne pochopiteľné, v prípade absencie niektorých rušivých elementov a zveľadenia toho, čo je dobré, by táto hra aspoň u mňa jednoznačne atakovala vysoké hodnotenia. Takéto mikroindie projekty mávajú napriek svojmu nízkemu rozpočtu a malému množstvu vývojárov veľké ambície. Ak sa megalomanské fičúrky podaria, dokážu vyraziť dych, no v opačnom prípade to trochu kazí ich vizitku. Poďme však pekne po poriadku.

Ako už z názvu a prezentácie vyplýva, v The Falconeer preberáte rolu letca, ktorý má schopnosti šoférovať svojho verného sokola. Hra sa odohráva vo fantasy krajine, pripomínajúcej film Vodný svet. Priestor pozostáva v princípe z nekonečného oceánu, v ktorom sa tu a tam nachádzajú ostrovčeky, lode, bóje a malé kopce, na ktorých sú skonštruované jednoduché obydlia a akési steampunkové základne. Podľa popiskov žije bežné obyvateľstvo hlavne z rybárstva, baníctva a obchodu a ostatok sveta proti sebe bojuje, či už ide o pirátov alebo iné agresívne entity. Prvý problém titulu je absencia kontextu, pričom nechcem hre krivdiť, pretože poskytuje isté scénky s hlasovým sprievodom a popisy s rôznymi informáciami o svete. Určite sa nájdu i hráči, ktorým stačí, že im akési postavičky povedia niekoľko viet obsahujúcich pár nových názvov a toto mystérium u nich prejde ako príbeh. Pri takomto malom titule by to v princípe ani nevadilo. Jedinú vec som však od príbehovej stránky The Falconeer predsa len očakával: motiváciu, kto som a prečo vlastne lietam na osedlanom strieľajúcom sokolovi (okrem toho, že je to moje zamestnanie). Bohužiaľ, uspokojujúce vysvetlenie vám nikto neposkytne.

Príbeh sa delí na niekoľko kapitol, medzi ktorými sa dá hneď voľne prepínať a v každej navštívite inú časť vodného sveta (tú poslednú odomknete až neskôr). Viete si vybrať svoj avatar a typ sokola, pričom každý má iné atribúty, ako rýchlosť, zdravie alebo sila projektilov. V každej kapitole sa nachádza menu so sériou postáv vo forme rozprávajúcich avatarov, ktoré vám vysvetlia pozadie a detaily prácičky, ktorú pre vás majú. Mnoho ľudí vyčíta jednoduchú a repetitívnu hrateľnosť, ktorá pre mňa vôbec nepredstavuje problém, práve naopak. Je pravda, že samotné úlohy majú len niekoľko základných typov: “toho zastreľ”, “tam zaleť” alebo “toto skontroluj”. Tieto úlohy sú potom zaobalené do komplexnejších “podmisií” typu “treba skontrolovať bóje”, “poďme nájsť naše lode”, “choď sa porozprávať s tým človekom” a podobne, pričom tak či tak vykonávate jednu z uvedených jednoduchých úloh. To však vôbec nevadí, pretože lietanie je rýchlo pochopiteľné, vybalansované a zábavné. Energiu potrebnú k rýchlemu plachteniu a strieľaniu si potrebujete dopĺňať klesaním alebo napríklad prechodom cez búrku a so sokolom viete robiť rôzne manévre. Ak narazíte do nepriateľa, objektu alebo vás postrelia, prídete o časť života.

Vodnej plochy sa inak nemusíte báť, viete s ňou prísť do kontaktu a to sa vám umožňuje pri uhýbaní nepriateľských projektilov naozaj odviazať a taktizovať. Lietanie je naozaj návykové a nakoľko základom je práve táto mechanika, nie je tu čo vyčítať. Grafická stránka je naozaj fenomenálna. Nemám na mysli len peknú grafiku, ktorá je síce v jednoduchšom pastelovom štýle, avšak má neskutočnú dušu. Maličké ostrovčeky a konštrukcie sú vyslovene milé a naozaj vás vtiahnu do priestoru. Nasvietenie je skvelé a západy slnka či silné búrky vás presvedčia svojím vizuálom. Drvivú väčšinu času som len tak objavoval svet, poletoval presne opačným smerom, ako ma navigovali misie, skúšal si manévre, alebo si len tak plachtil. Umelecký štýl je dotiahnutý takmer do dokonalosti i vďaka rôznym typom počasí. Veľa z nich je naskriptovaných, avšak dažde, hurikány alebo rozvlnené more pôsobia vcelku dynamicky. Fotomód bude váš najlepší kamarát a v tomto ohľade má byť tvorca na čo pyšný. Pri oddychovom poletovaní vynikne aj čarovný a oddychový soundtrack, ktorý krásne dotvára atmosféru.

Aký je teda hlavný problém, ktorý mám s hrou? Je veľmi osobný a subjektívny. Najväčším kameňom úrazu je pre mňa mix rôznych štýlov. Pri poletovaní a prechádzaní svetom som sa cítil, akoby som skúšal kúsky typu Flower, Journey alebo ABZÛ, jednoducho atmosférický zážitok založený na oddychu a pôžitku z prechádzania farebného a mysteriózneho sveta. Bohužiaľ, samotné misie a postavy tento efekt rozbíjajú. Ľudia, ktorí s vami komunikujú cez vysielačku, na vás kvákajú v najškótskejšom akcente, aký bol asi k dispozícii a to za sprievodu komickej dikcie, pripomínajúcej niečo medzi podguráženými pirátmi a afektovanými divadelnými výkonmi. To platí ako pre zadávateľov úloh, tak aj pre úhlavných nepriateľov, ktorí vám ešte komickejšie kričia do vysielačky svoje vyhrážky počas toho, ako s nimi bojujete. Autor evidentne zamýšľal odľahčiť celý zážitok a neprezentovať hru a jej misie príliš seriózne. Za mňa však nezriedka prekračoval komickú hranicu a približoval sa istej infantilnosti. Niekomu to síce môže pripomínať milé postavičky z Fable, lenže do titulu ako The Falconeer mi to vôbec nepasovalo. Z tohto pohľadu je rozhodne pozitívne, že niektoré postavičky zadávajúce úlohy nie sú nadabované.

Samotné letecké boje sú taktiež niečo, čo mi do tohto pekného sveta až tak nesedí, ale nakoľko sú hlavnou náplňou hry, je potrebné si na ne zvyknúť. Sú síce jednoduché z hľadiska prevedenia – proste treba zastreliť všetkých nepriateľov rotačným guľometom namontovanom na nose vášho sokola – avšak spomínané manévre ich patrične obohacujú. Variabilita v tomto prípade plynie hlavne z okolia, niekedy pred nepriateľskými sokolmi obraňujete flotilu lodí, inokedy balóny alebo základňu. Občas vás hra pošle zničiť nejaké plavidlo a to vám nečakane skomplikuje niekoľko vĺn strelcov. Pri úmrtí však musíte opakovať celú sekvenciu, čo je relatívne problematické. Checkpointy totiž takmer absentujú a keďže každá misia trvá približne 10 minút, ak vás nepriatelia zložia (alebo svojho sokola poobíjate o skaly), celú sériu úloh opakujete znova. No je ťažké povedať, či ide o neduh, keďže i vďaka tomu sa budete o niečo viac snažiť. Pre tých menej trpezlivých je tu však najľahšia obtiažnosť, no i pri nej si treba dávať pozor na nepriateľov, ktorí dokážu dať stále zabrať.

Veľmi zaujímavý zážitok a relatívne prekvapivá jednohubka sú termíny, ktoré by som pri launchi Xbox Series X/S použil na opis titulu The Falconeer. Autor chcel spojiť letecké bitky s mysterióznym príbehom a fantasy žáner à la Fable s relatívne otvoreným vodným svetom. Niektoré aspekty mu vyšli, no niektoré eklektické kombinácie sú nanajvýš otázne. The Falconeer nie je zážitok, ktorý vo vás zanechá hlbokú stopu, ako napríklad druhý Ori, ktoré úspešnejšie mieša relaxačnú atmosféru s rýchlou arkádovosťou. Neobsahuje celistvý príbeh, nad ktorým budete premýšľať. Nie je to ani titul, ktorý naplno odprezentuje silu vášho nového Xbox hardvéru, koniec koncov beží veľmi pekne aj na Xbox One konzolách. No ak sa mu niečo nedá uprieť, tak je to originalita a potenciál, ktorý tvorca môže pri ďalšom titule vyťažiť naplno. Cenovka je možno mierne vyššia, no napriek tomu si myslím že ako sprievodný titul pre vydanie nových konzol je The Falconeer určite dôstojným kúskom. Navyše, ak máte deti, určite z neho budú mať radosť.


Hru na recenziu poskytla spoločnosť

The Falconeer - Atmosferický svet na krídlach sokola
The Falconeer je vcelku originálnym titulom vydaným k uvedeniu nových konzol na trh a i napriek viacerým bizarným dizajnovým prvkom ho dvíha atmosférický svet a krásny vizuál.
Pozitíva
  • Atmosféra sveta
  • Originalita grafickej stránky
  • Pekná hudba
Negatíva
  • Nevhodný štýl dabingu a prerušovanie mierumilovného lietania
  • Zvláštny systém checkpointov
75%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
70%

Komentuj!

komentárov