Fast & Furious Crossroads – Katastrofálna adaptácia od skúsených tvorcov

Počas minuloročných The Game Awards bolo za sprievodu slávnostných fanfár odhalené Fast & Furious Crossroads. Herná adaptácia komerčne úspešnej filmovej série, ktorá sa skladá z takmer desiatky samostatných snímok, pričom tie spravidla atakujú jednu miliardu amerických dolárov v tržbách. A hoci fanúšikov si tím Vina Diesela nájde mnoho, ani tí najvernejší milovníci lietajúcich áut neprižmúrili oko nad žalostnou vizuálnou kvalitou, ktorou ukážka disponovala. Tak či onak, po krátkom odložení Crossroads oficiálne vyšlo a my sme si ho mohli zahrať. Ako nakoniec dopadol projekt, ktorému snáď nik nepredpovedal úspech?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Sériu Fast & Furious, respektíve Rýchlo a zbesilo, všetci veľmi dobre poznáme. Pôvodne šlo o pretekársku filmovú značku, ktorá sa sústredila najmä na pouličné preháňanie sa nádherných športových automobilov. Postupom rokov sa však na korene zabudlo a z komorných základov sa vykresal komerčný hit, filmový magnet na peniaze, čiže typický letný blockbuster. Vin Diesel spoločne so zástupcami z Universal Pictures už niekoľko rokov prichádzajú s jednoduchými scenáristickými produktmi, ktoré nekomplexný príbeh nahrádzajú dunivou akciou a produkčnými kvalitami. Niet sa čomu čudovať, že došlo i na oficiálnu videohru s licenciou. Možno to niektorých z vás prekvapí, avšak ide o prvú veľkú hru, ktorá plne využíva značku a snaží sa priniesť fanúšikom zmysluplný príbeh s obľúbenou partiou. Výsledok však nepoteší…

Pre rodinu

Rýchlo a zbesilo síce kvôli príbehu nepozeráme, v tomto prípade nehráme, no zápletka je jeho neodlúčiteľnou súčasťou, keďže bez nej by šlo iba o prehliadku rôznych atrakcií. Spočiatku sa zdá (až na divoký úvod), že sa scenáristi vydali komornejším smerom, nakoľko nám autori predstavia dve relatívne sympatické protagonistky s menami Vienna a Cam, i nový zločinecký gang s krkolomným názvom Tadakhul. Na moje prekvapenie sa filmová rodina podstatnú časť diania drží v relatívnom úzadí, avšak v príbehu svoju rolu rozhodne zohrávajú.

Čoskoro sa však z prízemnej záchrany priateľa hrdiniek pred nebezpečným kartelom stáva tradičná misia za spásou celých Spojených štátov. Z nebies padajú skaly, ženie sa za vami piesočná búrka, obrnené lode jazdia naprieč asfaltovou cestou a nakoniec sa dostaví i smrtiaca raketa, ktorú je potrebné zneškodniť sekundy pred odpalom. Áno, v zásade ide o klasický víkend partie Doma Torreta, avšak s radosťou môžeme skonštatovať, že samotný príbeh funguje. Je hlúpy, prehnaný, plný klišé a pátosu, ale to isté sa dá prehlásiť o príbehoch v jednotlivých filmoch. Z tohto hľadiska spĺňa Crossroads všetko podstatné, takže servíruje jeden divoký moment za druhým, no a tie spája ako-tak držiacou naratívnou líniou i sympatickými postavami.

Filmových nadšencov poteší minimálne vizuálna i hlasová prítomnosť známeho hereckého osadenstva. Z pochopiteľných dôvodov neuvidíte Paula Walkera vo svojej ikonickej úlohe, nedostavil sa ani Dwayne Johnson alebo Jason Statham, no prvé dve zmienené mená, respektíve ich postavy, sú počas diania spomenuté. Každopádne, postavy sú do bodky verné svojej filmovej charakterizácii a pomerne často sa uchyľujú k humorným alebo neúmerne vážne berúcim sa dialógom (so serióznou notou má ale problém aj hlavná séria).

Zamrzí však to, že jednotliví herci “hrajú” na pol plynu. Najviac to cítiť z postavy Dominica Torreta, kde sa zdá, že to Vina Diesela príliš nebavilo, čo je mierny paradox, nakoľko väčšinou všetky tie úmorné monológy o rodine prednáša bežne s maximálnym nasadením (mimochodom, ani tu sa im nevyhne). Výkony, žiaľ, nie sú nijak úžasné a hlasy hercov znejú častokrát monotónne, čo je vzhľadom na to, že ide o oficiálnu hru, smutné.

Taká Sonequa Martin-Green a Asia Kate Dillon, ktoré stvárňujú dve novo predstavené protagonistky si svoje úlohy zjavne užívali omnoho viac. Zainteresovane pôsobí i Tyrese Gibson, ktorý zo seba súka jednu humornú frázu za druhou, je neustále energický a uvoľnený. A aby som nezabudol, milovníci prvej série Prison Break určite ocenia prítomnosť Petera Stormarea, ktorý sa zhostil úlohy hlavného antagonistu.

Ako maslo na panvici

Asi nikoho neprekvapí, že sa hrateľnosť Crossroads točí okolo pretekania a jazdenia v nadľudsky vysokých rýchlostiach. Niektoré úlohy od vás vyžadujú iba pokojnú jazdu naprieč exotickými, ale mimoriadne nepekne spracovanými, lokáciami, avšak spravidla vývojári súria časovým limitom. Skutočné preteky proti ďalším pretekárom sú len dva, takže väčšinou unikáte policajtom, bojujete s ďalšími jazdcami alebo sa ženiete na konkrétne miesto. Náplň je relatívne nápaditá (i keď v jadre ide stále o to isté) a šikovne využíva nezmyselnosť filmovej predlohy.

Problém teda nie je v nezáživnosti jednotlivých úloh, avšak v prevedení konkrétnych (kľúčových) mechaník. Chápem, že ide v tomto prípade o arkádové ovládanie, avšak prítomný jazdný model najviac pripomína bujaré predstavy malého chlapca, ktorý sa hrá s autíčkami Hot Wheels. Vozidlá sú miestami neovládateľné krabice na štyroch kolesách, ktoré sa nepríjemne kĺžu po asfalte a ďalších terénoch. Následkom toho nikdy netušíte, čo môžete čakať od jemného posunutia páčky gamepadu. Bez problémov sa stáva, že dané auto prudko zabočí do tej, prípadnej onej strany.

A čo fyzika? Nanešťastie, ani tá nestojí za reč. Svojím vozidlom lámete na kusy každý blízky automobil (šoféri mimochodom disponujú otrasnou umelou inteligenciou a to platí i pre nepriateľské autá). Ak náhodou vyletíte do vzduchu, na gravitáciu sa po vzore filmovej ságy zabúda. Celé jazdenie, čiže primárna a vlastne jediná zložka hry, kvôli tomu pôsobí neuveriteľne umelo a nepríjemne. Nikdy nenadobudnete kompletnú kontrolu nad “plastovým” autíčkom, nakoľko v ovládaní nie sú zadefinované jasné pravidlá a mantinely. Osobne si myslím, že i séria Grand Theft Auto má omnoho kvalitnejšie spracovaný jazdný (taktiež arkádový) model a to ju mnohí často kvôli nerealistickému chovaniu sa vozidiel hania. Oproti terajšiemu Crossroads je však akýkoľvek diel výborným simulátorom jazdenia so špičkovým modelom ovládania.

Súčasne vývojári implementovali súbojový systém, ktorý pozostáva z niekoľkých špeciálnych schopností. V prípade, že kooperujete medzi postavami (niekedy medzi nimi môžete ľubovoľne prepínať) a využívate špeciálne schopnosti vozidiel, pôsobí to zábavne, pričom takéto dizajnové rozhodnutie pridáva do hrania akčný element. Horšie už vnímam akúsi vlastnosť autového bodyčeku, kedy sa do súpera opriete celou silou, pričom celý úkon vyznieva zvláštne a je opäť náramne krkolomne prevedený.

Posledným klincom do zatuchnutej automobilovej rakvy je chaotickosť. Na obrazovke sa toho deje neraz príliš veľa. Postavy neustále rozprávajú, všade navôkol vidieť obrovské a značne nevábivé ikony, ktoré musia aj tým najjednoduchších hráčom neustále pripomínať, čo robiť (pritom levely sú vlastne nikdy nekončiace koridory, ktoré v konkrétnych pasážach evidentne opakujú určitý dráhový sled). Do toho samozrejme ubieha časový limit, vy šoférujete, bojujete s protivníkmi, na spodnej časti obrazovky blikajú červeno-modré efekty, aby ste náhodou nezabudli, že vás naháňa tridsať policajných áut a k tomu si pripočítajte problémy s kamerou. Zážitok je občas tak chaotický, až sa z neho stáva nehrateľný produkt.

Vo výsledku hrateľnosť vyvoláva prazvláštne pocity nevôle a istého zhnusenia. Meno vývojárskeho tímu pritom naznačovalo bohaté skúsenosti. Slightly Mad Studios má na svojom konte slušné žánrové tituly, pri ktorých dokázali, že im táto látka ide. Dokonca i režisér Crossroads svojho času pracoval na značke Project CARS, ale pri pohľade na dodaný tovar je zrejmé, že tomuto počinu chýbala pevná ruka a jasná koncepcia alebo neboli k dispozícii dostatočné finančné prostriedky. Hrateľnosť a ani vizuál jednoducho nie sú kvalitné, tobôž aktuálne. Dôležité elementy sa nedočkali zdarného prevedenia a hoci nenarazíte na výraznejšie problémy, ktoré by zamedzili postupu, milovníci rýchlych áut si tento herný balíček nebudú môcť užiť.

Kvalitná online súčasť?

Príbehová kampaň má zhruba štyri hodiny a nedá sa vlastne nijakým spôsobom natiahnuť. Výzva v nej je takmer neexistujúca, pochopiteľne až na niekoľko boss súbojov s veľkými vozidlami, ktoré sú adrenalínové a preveria vašu schopnosť efektívne prepínať medzi jednotlivými postavami a následne využívať dostupné zbrane v podobe raketometu, harpúny, či hackovacieho zariadenia. Odpoveďou na naozaj krátku hernú kampaň by mal byť multiplayer a rôzne módy v ňom. Ale…

Táto časť hry nefunguje. Teda ona by možno fungovala, ale absolútne nikto ju nehrá. Od vydania titulu ubehlo naozaj len pár dní, avšak zdá sa, že hráči okamžite opustili všetky lobby, ak ich vôbec niekedy zaplnili. Multiplayer a vlastne titul samotný je očividne tak neatraktívny, že sa mu hráči vôbec nevenujú, čo môže prekážať najmä zberateľom trofejí, keďže momentálne nikto nedisponuje prestížnou platinou. A zrejme ju ani nikto tak ľahko nezíska, keďže hráčsky záujem o online Crossroads klesol rýchlejšie, než v prípade ďalšieho tohtoročného prepadáku Predator: Hunting Grounds, ktorý rovnako vychádza z úspešnej filmovej série.

Ani kvôli rodine

Crossroads je trefná herná adaptácia obrovskej filmovej značky o lietajúcich autách, tankoch, ponorkách a čiernych supermanoch. Obsahuje totiž všetko, čo si fanúšikovia zdanlivo nekonečnej ságy môžu priať. Šialené preteky v dych berúcich rýchlostiach, krásne automobilové kúsky, obľúbených hrdinov, obrnené vodné člny, dokonca i Vina Diesela surfujúceho na odpálenej rakete, ktorá má čochvíľa ohroziť celú Ameriku. Žiaľ, ak odoberiete nadpriemerné produkčné kvality, ktorými disponujú megalomanské snímky, zostane vám iba sled bizarných nápadov bez patričného efektu.

Autá v hernom Fast & Furious sa katastrofálne ovládajú, nemajú nijakú váhu, fyzika si zjavne vzala krátkodobú dovolenku, no a tento priemerný gameplay je zabalený v odpudivom audiovizuálnom balíčku, ktorý by neobstál ani v nástupných rokoch konzol PlayStation 3 (len také prvé Uncharted je úplne iná grafická kategória). Výsledkom je teda ďalší uchádzajúci sa príbeh obľúbenej partie a dvoch nových hrdiniek, z ktorého cítiť, že Bandai Namco chcelo opätovne zarobiť na populárnej značke (ako aj toľkokrát predtým na početných adaptáciách anime/manga univerz). Tento fakt zabolí ešte viac po zistení, že za novinkou stoja skúsení tvorcovia žánrových kúskov ako Project CARS alebo Need for Speed: Shift.

Musím však dodať, že aj napriek všetkým neduhom, problémom a nedokonalostiam som sa bavil. Bol to však druh zábavy, ktorý dokážu poskytnúť len tie najhoršie a až okázalo zlé filmové, knižné alebo herné diela. A ďalší projekt nepochybne talentovaných autorov zo Slightly Mad Studios si čestné miesto medzi nadpriemerne nekvalitnými titulmi rozhodne zaslúži. No všetci fanúšikovia i náhodní okoloidúci by sa mali vyhnúť Crossroads ako filmové automobily gravitácii. Ide o niekoľkonásobne väčšiu blamáž ako v prípade Rambo: The Video Game, ktorý totiž v rámci svojho archaického žánru aspoň ako-tak fungoval.

Komentuj!