ONE PIECE World Seeker – Všedné dobrodružstvo v nevšednom svete

Bandai Namco Entertainment je japonské herné štúdio s bohatou minulosťou, ktoré už dlhé roky vydáva, prípadne i vyvíja počiny inšpirované najznámejšími anime a manga univerzami. Ako vydavatelia sa napríklad podpísali pod minuloročný online titul Naruto to Boruto: Shinobi Striker, avšak aj pod nedávno vydané Jump Force, ktoré na poli arénových bojových hier pôsobilo skôr ako sklamanie, než najveľkolepejšia žánrová zábava. Celkovo počiny z produkcie Bandai Namco zažívajú v poslednej dobe očividný kvalitatívny pokles. Podarilo sa ONE PIECE World Seeker prelomiť toto pomyselné prekliatie?  

Recenzovaná verzia: PC

Ako množstvo ďalších úspešných manga sérii, aj One Piece bol vydávaný v rámci dlhoročného a notoricky známeho magazínu Shōnen Jump. Vďaka neustále rastúcej popularite magazínov sa väčšina obľúbených príbehov, ktorých korene pochádzajú zo Shōnen Jump skôr, či neskôr dočkala anime seriálu. S príchodom herných konzol prišli na rad i samotné hry. Takéhoto postupu sa dočkal napríklad Bleach, Dragon Ball alebo vyššie zmienený Naruto. Dokonca aj príbehy chlapca menom Monkey D. Luffy, ktorý zjedol ovocie Devil Fruit a získal tak nevídanú ohybnosť gumy boli súčasťou tohto trendu, avšak treba dodať, že na žiadnej hernej platforme sa mu nikdy príliš nedarilo.

Väčšinou sa dočkal iba priemerných záležitostí, ktoré umožnili koncovému hráčovi vteliť sa do kože obľúbených pirátskych bojovníkov a poriadne sa vyblázniť v malom ringu. Univerzum však zažilo i niekoľko čudesných experimentov, no azda najviac One Piece svetu svedčal štýl side-scrolling bojovky. Tohtoročný World Seeker, aspoň z nemalého množstva prezentácií, pôsobil omnoho ambicióznejšie. Preto som rýchlo nadobudol pocit, že by konečne mohlo ísť o poriadne dobrodružstvo v otvorenom svete, ktoré by šikovne kombinovalo platformové prvky, fluidný súbojový systém a to všetko obohatilo o originálnu dejovú líniu. V Bandai Namco však opäť nesklamali, respektíve neprekvapili a priniesli nám ďalší zo série počinov, ktorý chce zjavne iba ťažiť z úspechu populárnej predlohy a nič viac.

Ďalšie pirátske dobrodružstvo, tentokrát na väzenskom ostrove

Dejová línia ONE PIECE World Seeker má v podstate konštrukciu niekoľkých po sebe nasledujúcich seriálových epizód. Tie postupne rozplietajú zopár dejových línií, ktoré majú svoje predom dané smerovanie a na nejaké siahodlhé odbočky nezostáva čas. Dočkáte sa teda klasického rozprávačského postupu, ktorý sa skladá z úvodu, jadra a následne záveru, kde sa uzatvoria príbehy neortodoxnej pirátskej partie. Samotná kostra je pomerne jednoduchá a uvrhne Luffyho na neznámy pirátsky ostrov, na ktorom vládne krutou diktatúrou správca so svojou nemalou armádou.

Ak už náhodou tak trochu poznáte anime príbehy, asi viete ako sa táto pirátska eskapáda bude odvíjať ďalej. Základom je spojiť, respektíve nájsť, jednotlivých členov skupiny, ktorí sú roztrúsení po rôznych častiach ostrova, pričom boj s vojenskými jednotkami je, samozrejme, nevyhnutný. Určite sa nejedná o nijak zvlášť komplexný príbeh, no minimálne drží pohromade, i keď je miestami pomerne rozťahaný, a funguje ako jednoduché dobrodružstvo so všetkým, čo k tomu patrí. Má jasný začiatok a koniec a nijak neovplyvňuje príbeh mangy a anime seriálu, akurát si z nej berie udalosti a hlavne sympatické postavy.

Tvorcovia totiž do príbehu zapájajú všetky fanúšikom známe tváre a minimálne v tomto ohľade využívajú nadobudnutú licenciu výborne. Bohužiaľ, ich svojskosť, charakter a čaro je často doslova zabíjané takmer úplnou absenciou voice-actingu. Herecké legendy, ktoré si spájame s jednotlivými postavami, pritom prepožičali svoje nezameniteľné hlasy i do tejto videohry, akurát autori obmedzili ich využívanie na nutné minimum. Osobne som síce zvyknutý na absenciu kompletného dabingu v japonských počinoch, no World Seeker je v tomto ohľade absolútnym kráľom a pôsobí až nepríjemne mĺkvo. Pozitívnou správou zostáva, že s postavami utvárate vzťahy na základe vašich rozhodnutí a to mierne ovplyvňuje niektoré misie.

V prípade, že ste úplnými nováčikmi v rámci série, niektoré veci vám každopádne nebudú dávať zmysel, nakoľko už samotná predloha je značne bizarná. No nemusíte sa obávať, že by ste vyložene tápali a nadobúdali pocit absolútneho nepochopenia. Musíte však autorov aj čiastočne chápať, keďže pre efektívne vyrozprávanie tohto príbehu by akékoľvek zbytočné vysvetľovanie pravidiel a predošlých udalostí pôsobilo len ako nechcená a nepríjemná dejová brzda. Na všetky vaše početné otázky vám teda tento počin rozhodne neodpovie, pre potencionálnych fanúšikov je tu však stále manga a hlavne výborné anime, ktoré vás už plnohodnotne zoznámi s Monkey D. Luffym a jeho pirátskymi príbehmi.

Súbojový systém je tým najchudobnejším v žánri 

Ako som už naznačoval vyššie, takmer všetky trailery dokázali zaujať svižnou kombináciou súbojového systému, stealth mechaník, rýchleho plachtenia naprieč jednotlivými lokáciami, pričom na ploche dvoch minút sa javilo, že pôjde o ideálnu hru zo sveta ONE PIECE. To som však ešte nevedel, že väčšina predstavovaných elementov boli tým jediným, čo si pre nás autori pripravili. Začnime teda so súbojovým systémom a hneď na úvod by som položil jednoduchú otázku. Prečo sa tak darilo dynamických akčným bojovým titulom z produkcie Warner Bros Interactive Entertainment?  Odpoveď je jednoduchá –  bravúrne spracovaný bojový systém, ktorý činil z hier ako Batman: Arkham City, Middle-earth: Shadow of War alebo Mad Max mimoriadne návykové záležitosti.

Ten v nich pôsobil jednoducho, svižne, no zároveň vybraným útokom nechýbala potrebná komplexnosť. Chcelo to naozaj istú dávku šikovnosti, tréningu a snaženia sa, ktoré bolo následne adekvátne odmenené zdrvujúcim pohybom, ktorý navyše pripravil protivníka o hlavu alebo mu aspoň poriadne zlámal niekoľko kostí. Množstvo doplnkov, ktoré vám pri bojovaní pomáhali a hlavne diverzita protivníkov držala hráčov pri obrazovkách i po niekoľkých hodinách a stále dokázala zaujať. Prečo to však všetko spomínam? Najmä preto, že novému hernému spracovaniu ONE PIECE všetky tieto pozitívne atribúty chýbajú. Máte síce k dispozícii ťažké, ľahké, dokonca i útoky na diaľku, avšak všetky zmienené sú tak simplicitné, až to hneď po úvodných hodinách začne hráča enormne frustrovať.

Medzi jednotlivými bojovými štýlmi, konkrétne medzi ľahkým a ťažkým sa totiž nedá plynule prepínať a preto si často zvolíte jeden, ktorý využijete na daných protivníkov. To nezriedka vyúsťuje v nekonečné opakovanie štyroch základných útokov, kde by ste logicky očakávali podstatnú inováciu v budúcnosti, no tá sa, bohužiaľ, nedostaví. Neočakávajte žiadne komplikované kombá, žiadne efektné využívanie vašej ohybnosti. Nehovoriac o mizernom tichom zakrádaní sa, respektíve stealth mechanikách, ktoré aj zásluhou prihlúplych vojenských jednotiek zjednodušujú hrateľnosť a takmer odstraňujú akúkoľvek výzvu. Občas sa navyše až zdá, že vývojárom zo štúdia Ganbarion chýbala potrebná kreativita.

Trestuhodne totiž nevyužili potenciál Luffyho, ktorý je rozhodne nemalých rozmerov. Niektoré strety pritom rozhodne majú atmosféru. Také preháňanie sa po westernovo ladenom mestečku a mlátenie okolitých zločincov, ktorých výkriky sú prerývané len pustým šumením piesočného prachu, má určité grády a náramne vás baví. Zábava však po chvíľke upadá, nakoľko súbojový systém je len priemerom, ktorému očividne chýbajú šikovné ruky žánrovo zručných tvorcov – alebo to chcelo dlhší čas na samotný vývoj, či potrebné financie. Jednoducho povedané, niekde sa musela stať chyba, nakoľko pocit skutočného uspokojenia z porážania nerôznorodých vojakov sa dostaví len málokedy.

Mrazivo tichý otvorený svet ako po apokalypse

Pri tvorbe otvoreného sveta platia určité pravidlá, ktoré by ste jednoducho nemali porušiť, aspoň v prípade, že chcete vytvoriť kvalitnú ilúziu virtuálnej krajiny. V tomto smere je veľmi dôležitým aspektom zaľudnenie a množstvo atraktívnych oblastí. Tie by vás mali vyzývať k prehľadávaniu a samozrejme vás i náležite odmeňovať. Ganbarion však absolútne ignoruje väčšinu týchto nepísaných pravidiel a výsledkom je mŕtvolné miesto, ktoré je prázdnejšie než apokalyptický svet, v ktorom s nabitou dvojhlavňovou brokovnicou cestuje Max Rockatansky. Hudobné tóny sú občas vysnívaným darom z nebies, keďže počas nezáživného cestovania vám nesekunduje takmer žiadna hudba. Na ďalšie postavy narazíte iba zriedkavo a i v tých najväčších mestách celé obyvateľstvo hravo spočítate na prstoch jednej jedinej ruky.

Občas sa stane, že vám počas putovania skríži cestu nejaké NPC a bez akéhokoľvek dabingu vám zadá vedľajšiu úlohu. Tie nie sú koncipované najhoršie, dokonca vás nabádajú k prehľadávaniu pomerne zaujímavých oblastí, do ktorých nemáte dôvod ísť počas hlavného príbehu. Ich náplň je pritom identická ako v hlavnej kampani, teda musíte tĺcť jedného nepriateľa za druhým, občas trochu skákať, čo pôsobí značne krkolomne a máte tak možnosť vychutnávať si krajinu s pôsobivou farebnou paletou, i keď graficky už trochu zastaralým vizuálom. Aj tu však nájdete jeden zásadný problém, ktorým je, že väčšina týchto úloh sú stereotypné fetch questy. Podobné úlohy sú v malom množstve akceptovateľné, no založiť na nich takmer všetko je rozhodne neprípustné. Herný priemysel sa vyvíja a dnes to už skrátka nestačí.

Odmeňovanie je však vyriešené pomerne šikovne, keďže po svete sú roztrúsené najrôznejšie komponenty. Tie môžete následne využívať k tvorbe predmetov, či takzvaných obedárov u určitých pirátskych spoločníkov. Neustále získavanie surovín tak nestráca zmysel ani po dlhšej dobe, nakoľko takmer vždy vám známe postavy môžu vyrobiť nový útočný prsteň, ktorý zvýši vašu silu alebo obranu. Obedáre môžete zasa darovať ostatným členom, pričom tí sa vydajú na dlhú výpravu, z ktorej vám prinesú ďalšie suroviny na crafting. Tento proces neustále opakujete a skutočne je všetko tak jednoduché, ako to aj znie, no musím priznať, že to vlastne celé funguje.

Do hry sú zakomponované i minimalistické RPG prvky, ktoré vám umožňujú za získané skúsenostné body kupovať rôzne pasívne alebo aj aktívne schopnosti. Väčšinou sa jedná o klasické nezáživné čísla, kde sa vám po zakúpení zvýši útok o desať alebo zdravie o dvadsať. Nečakajte teda nič prevratné s výnimkou jedného, či dvoch nových útokov. Zďaleka najzaujímavejšie pôsobia nové alternatívne kostýmy, ktoré sa prejavujú nielen vlastnosťami, no i vizuálne, čo ma veľmi milo prekvapilo. Práve aspekt vizuálnej obmeny množstvo autorov úplne ignoruje a z tohto hľadiska majú Ganbarion menšie plus.

Ďalší klinec do truhly videoherných anime adaptácií 

ONE PIECE World Seeker nie je vyložene zlým titulom, akurát že jeho hranie je vo výsledku skôr stratou času. Nápady, ktoré tvorcovia použili, nie sú úplne zlé a dokonca by mohli fungovať ako kvalitné základy podstatne ambicióznejšieho projektu. To je však ten hlavný problém. Každý jeden aspekt, či už hovoríme o hrateľnosti, otvorenom svete alebo RPG elementoch, pôsobí neúplne, nedokončene, až nadobudnete pocit, že hráte len akýsi koncept, ktorý sa neskôr dočká obrovského updatu a ten pridá všetok zásadný obsah. Je naozaj škoda, že sa kvalitná anime predloha tentoraz nedočkala dôstojného videoherného spracovania. Kvôli elementárnemu spracovaniu vám projekt štúdia Ganbarion ponúkne akurát frustráciu, ktorá sa s pribúdajúcimi hodinami prehlbuje a niekoľkonásobne podtrháva všadeprítomnú priemernosť.

Komentuj!