Warhammer 40,000: Chaos Gate – Daemonhunters – Koho zavoláme, keď v galaxii vypukne mor?

Fanúšikovia ťahových stratégii a univerza Warhammer 40 000 určite nedočkavo čakali na vydanie nového dielu Chaos Gate. Pre mnohých to je možno prekvapenie, ale Daemonhunters sú pokračovaním tejto série, ktorá sa začala v roku 1998, no až teraz po 24 rokoch sa dočkala ďalšieho dielu. Takže sa pripravte na taktické súboje, ktoré sa značne inšpirovali sériou XCOM, a ponurú budúcnosť, ktorou vás bude sprevádzať elitná kapitula vesmírnych mariňákov Grey Knights. Už teraz ste z toho nadšený a vrie vám krv v žilách? Tak ešte chvíľu počkajte a najprv si prečítajte túto recenziu, než sa pustíte do tohto dobrodružstva.

Príbeh Daemonhunters je, ako to už býva zvykom pri tejto sérii, pomerne jednoduchý. Začínate epickým súbojom s démonom, ktorý je vlastne takým stručným tutoriálom. Na jeho konci sa stávate veliteľom lodi Baleful Edict a v hre už budete až do konca figurovať len ako pozorovateľ. Keďže univerzum Warhammeru 40 000 predstavuje jednu nekončiacu vojnu, tak ani v tomto prípade sa z víťazstva dlho radovať nebudete. Cestou na planétu Titán vás zastaví inkvizítorka Vakir, ktorá bola poverená, aby prešetrila aktivity Chaosu v danej oblasti. Veľmi rýchlo zistíte, že v danom systéme sa začína rozpínať podivný mor a mutácie, ktoré sú pravdepodobne spojené s bohom nákazy Nurgleom. Namiesto vytúženej dovolenky teda musíte zastaviť Nurgleho princov démonov, ktorí sa snažia otráviť celý hviezdny systém a privolať tak Morbusa.

Hlavnou dejovou líniou vás sprevádzajú cutscény pri príbehových misiách a následne rozhovory s tromi členmi vašej posádky. Popri tom sa však musíte presúvať medzi planétami a znižovať ich stupeň zamorenia. Toto bude predstavovať väčšinu vašej hernej doby. Tieto vedľajšie misie sú spočiatku rôznorodé, čo sa týka lokalít, ale časom sa aj tie začnú opakovať. Horšie však je, že sú tu v podstate len 3 typy misií, ku ktorým neskôr pribudne ešte otravnejší štvrtý variant. Oproti XCOM-u sú tieto misie značne dlhšie. Spočiatku, kým prídete na to, že už nehráte XCOM, budú pre vás možno aj trochu náročné. Neskôr budú ale skôr stereotypné, čomu vývojári vôbec nepomohli tým, že neskôr sa v nich bude vyskytovať viac cieľov a zaberú vám tak viac času.

Zmyslom týchto vedľajších misií je doslova očistiť dané planéty. Budete musieť zlikvidovať nositeľov zamorenia a potom sa ubrániť pred hordami. V ďalších budete ničiť Nurgleho stromy, ktoré spôsobujú zamorenie. Posledný typ misií bol aspoň pre mňa na úvod dosť nervydrásajúci, keďže je obmedzený na ťahy, ktoré sa však počas misie dajú doplniť ničením puklín v zemi. V neskorších fázach, keď už budete mať planéty značne zamorené, začne sa objavovať posledný typ misii, ktorý je v podstate obranným variantom, teda musíte určitý počet ťahov obraňovať inkvizítorku, zatiaľ čo budú prichádzať stále ďalšie vlny nepriateľov. Tieto misie predstavujú odpočet. Keď ich nebudete plniť alebo pri ich plnení zlyháte, tak môžete prehrať v celej kampani.

Gro hry je rozdelené na dve časti. Prvou je zjednodušený systém manažovania lode a vašich mariňákov a druhú predstavujú ťahové bitky. Ako som už spomínal na začiatku, stali ste sa veliteľom lode, tak máte na starosť jej prevádzku ako aj vašich bratov mariňákov. Na začiatku dostávate loď dosť poškodenú, takže ju musíte opraviť. V priebehu putovania po systéme sa vám však bude neustále poškodzovať, čo vám dosť obmedzí a predĺži jej vylepšovanie. Na jednotlivé vylepšenia potrebujete mať servitorov, tých budete dostávať postupne, ako bude plynúť čas (keď si to vyskúmate), alebo za splnenie niektorých misií. Časom som zistil, že ich je v hre fakt nedostatok. Je len na vás, ktoré časti lode sú pre vás najdôležitejšie. Budete si môcť vylepšiť rýchlosť lode, silu kanónov, pancier, rýchlosť skúmania vylepšení, rýchlosť vylepšovania lode, rýchlosť ozdravovania mariňákov či si vyrobiť bombu na Exterminatus (za celú kampaň som nepoužil ani jednu).

Ďalšou dôležitou časťou lodi je knižnica, v ktorej sa usadila inkvizítorka. Tam budete postupne skúmať rôzne vylepšenia a stratagemy. Pýtate sa, čo je to stratagem? V podstate sú to schopnosti, ktoré môžete počas misie použiť. Teda, ak nie je vaša inkvizítorka zranená. Môžete ich mať však len maximálne štyri (po vylepšeniach) a použiť ich len raz za misiu, čo sa dá tiež vylepšiť. Tieto schopnosti vám ale poskytnú značnú výhodu. Môžete si počas misie vyliečiť všetkých mariňákov, pridať niektorému z nich 2 ďalšie ťahy alebo ovládnuť niektorého z nepriateľov, no je ich omnoho viac. V podstate ide o protiklad Warp Surge, ktorý počas bojov poskytuje bonusy nepriateľom. A píšte si, že mnohé z nich sú dosť nepríjemné.

Poďme sa bližšie pozrieť na hrateľnosť. Ako som v úvode napísal, Daemonhunters sa značne inšpirovali sériou XCOM, no netreba zaspať na vavrínoch. Ak si myslíte, že ste posledné XCOM-y zdolali bez problémov a tu použijete rovnaké stratégie, mýlite sa. V tomto prípade musíte počítať s tým, že mariňácí síce používajú strelné zbrane, dokonca si môžete aj všetkých vybaviť len s ťažkými strelnými zbraňami, no hra je stavaná tak, že práve za súboje zblízka dostávate bonusy a často tak viete spôsobiť väčšie poškodenia ako streľbou na diaľku. Podstatným elementom je systém kritických poškodení, pri ktorých so zbraňou nablízko spustíte interakciu s výberom možností. Tak budete môcť vyradiť nepriateľom určité útoky. Napríklad odseknete im ruku a nebudú môcť tak strieľať. Taktiež, ak nepriateľ obdrží dostatočný počet zásahov, bude omráčený a vy ho budete môcť popraviť. Za to každý z vašich mariňákov dostane jeden ďalší ťah.

Spočiatku je hra dosť náročná a hlavne podrýva základy univerza Warhammeru 40 000. Aj keď majú mariňáci na začiatku energozbroj alebo terminátorskú zbroj, tak sú neuveriteľne slabí. Keď mariňák v terminátorskej zbroji prebehne cez oheň a na konci misie zistíte, že sa bude liečiť 60 dní, budete asi len krútiť hlavou. Okrem toho ich dokáže zabiť aj niekoľko kultistov, čo je proste smiešne. Veľký problém zároveň spôsobuje to, že tí kultisti sú pomerne slabí a hra ich dokáže naraz nahodiť aj cez 30, čo už je fakt problém a mnohých hráčov to dosť irituje. Neskôr sa však kultisti úplne vytratia, no nahradia ich silnejšie jednotky. V tomto prípade musím vývojárov pochváliť, že sa tu nachádzajú prakticky všetky Nurgleho jednotky známe zo stolnej hry. Okrem toho sú tu aj dobre zvládnutí a pomerne originálni bossovia. Čo mi však vadí, je záverečná misia, ktorá vás v podstate núti použiť až 8 mariňákov, no je možné, že toľkých mať ani nebudete alebo že ich budete mať na nízkych úrovniach a bez poriadneho vybavenia.

V priebehu kampane sa stretnete s veľkým množstvom náhodných udalostí. Tie vyzerajú spočiatku sľubne, ale postupne zistíte, že často pri nich len niečo stratíte alebo na úkor nejakej maličkosti sa vám poškodí loď. Najhoršie sú rozhovory s veľmajstrom, ktorý od vás nakoniec väčšinou niečo chce alebo vás potrestá za dobre odvedenú prácu namiesto toho, aby ste niečo dostali. Hlavným zdrojom v hre sú rekvizície. Za tie si kupujete nových mariňákov alebo po misiách odomykáte nové vybavenie. Vybavenia majú tri úrovne, čím vyššia úroveň, tým viac rekvizície stoja. Takže rekvizície budete potrebovať dosť veľa, preto budete musieť poriadne rozmýšľať, čo reálne využijete.

Najväčší problém s rekvizíciou mi prišiel pri mariňákoch. Keď si chcete najať nových, máte možnosť prijať len toho, ktorého vám hra ponúkne. Takže najlepšie je si vyberať mariňákov ako odmenu za splnené misie. Každý z mariňákov leveluje až do 9. úrovne, pričom za každú získa 2 body schopností, ktoré im môžete prideliť. Zakúpení mariňací majú však body vopred rozdelené. Každý z nich však začína s náhodne vygenerovaným stromom schopností. Tým pádom sa vám môže stať, že niektorí tam budú mať dosť veľa schopností, ktoré vám nebudú vôbec vyhovovať. Väčší problém je však v tom, že vývojári ďalej hru menia, no namiesto toho, aby opravovali chyby, len menia schopnosti, čím spôsobujú len ďalšie problémy. Podľa tried mariňákov im môžete prideľovať rôzne vybavenia, okrem toho si môžete upraviť aj ich vzhľad.

Po grafickej stránke sa mi titul veľmi ťažko hodnotí. Celkový vzhľad odzrkadľuje svet Warhammeru 40k, vrátane modelov jednotlivých jednotiek a postáv. No aj napriek tomu si nemôžem pomôcť, ale celkovo na mňa Daemonhunters pôsobil, akoby mal grafiku z Dawn of War 2. Je škoda, že hra vznikla na už pomerne zastaralom Unity engine. K tomu do nej pridali protipirátsku ochranu Denuvo a výsledkom je oheň na streche. Na mnohých pc zostavách sa totiž správa nevyspytateľne a aj napriek nízkym hardvérovým nárokom mrzne aj na tých najvýkonnejších kartách. Ja som to hral na notebooku s RTX 2070 a nech som navolil akékoľvek nastavenia, framerate mi klesal aj pod 20 FPS, čo je riadna katastrofa. Priemerne mi tak hra išla v rozmedzí 30-40 FPS, čo je tiež veľmi zlé. Ešte sa mi pritom nestalo, aby mi išiel procesor aj grafická karta na približne 50 % a mal som takúto hroznú optimalizáciu. Takže je to na vás, či si hodíte mincou a budete mať na vašej zostave šťastie.

Svojím spôsobom neviem, čo si mám o Daemonhunters myslieť. Už len na základe takejto optimalizácie hra to pôsobí tak, akoby išlo len o predbežný prístup a nie o plné vydanie. V kampani som strávil viac ako 40 hodín a hoci som si myslel, že ju i dokončím, po posledných dvoch aktualizáciách som narazil na bugy, ktoré som dovtedy nevidel. Nepriateľské jednotky sa občas zaseknú počas svojho ťahu a vy tak nemôžete pokračovať ďalej. Niekedy som sa musel vrátiť aj o niekoľko ťahov dozadu alebo reštartovať celú misiu. Viete si predstaviť, že v takomto prípade hráte len s automatickým uložením? Okrem toho sa tu nachádzajú aj problémy s fyzikou, keď vám nepriateľské telá lietajú po obrazovke alebo sa jednotky počas vlastných animácii otáčajú na mieste, kým vykonajú daný pokyn.

Priznám sa, že v niektorých bodoch sa s vývojármi nezhodujem – napríklad ako stvárnili Grey Knight – no chápem, že to tak museli urobiť, aby mohli hru vytvoriť v takomto štýle. Horšie je to však s náročnosťou, ktorá môže byť pre niektorých hráčoch aj pri tej najľahšej riadne o nervy a vývojári tomu aktuálne vôbec nepomáhajú. Keď k tomu pripočítam mizernú optimalizáciu a množstvo bugov, Daemonhunters nemôžem v takomto stave odporúčať. Ak vás teda zaujali, radšej si aspoň pol roka počkajte. Za ten čas sa snáď vývojárom podarí ich titul doladiť.

Komentuj!