Conglomerate 451 – Dungeon crawler v žiari neónov

Keď sa do zažitých mechaník starého dungeon crawleru pridajú nové aspekty, ako veľmi komplexný, prepracovaný RPG systém, či roguelike prvky a realizácie sa ujme neskúsené štúdio, môže to dopadnúť akokoľvek. Tvorcovia Conglomerate 451, štúdio Rune Heads mali istotne veľké ambície, ale ani atraktívny, cyberpunkový háv nemohol zakryť príliš veľké nedostatky a príliš malé prostriedky na vývoj. Pozrime sa však bližšie na zúbok druhému počinu tohto talianskeho nezávislého štúdia.

Recenzovaná verzia: PC

RuneHeads sa prvýkrát verejnosti predstavili svojim izometrickým hack and slash RPG Fall of Light, kde sa netajili svojou silnou inšpiráciou kultovou sériou Dark Souls. Titul bol však prijatý vlažne a zapadol v záplave hier, inšpirovaných touto sériou, pričom mu nepomohla ani odlišná, inak vcelku pozoruhodná štylizácia. Napriek tomu samotné štúdio zostalo verné žánru dungeon crawleru aj pri svojom ďalšom počine Conglomerate 451. Akurát s tým rozdielom, že izometrický pohľad bol tentokrát nahradený pohľadom z prvej osoby a fantasy prvky boli radikálne vymenené za cyberpunkovú štylizáciu.

Tradíciou dungeon crawleru je prakticky úplné ignorovanie nejakého zamotaného príbehu. Dôraz je vždy kladený hlavne na početné súboje, pričom prvky roguelike zase prinášajú návykovú hrateľnosť. V tradičných klasikách žánru ste vždy museli prejsť množstvo poschodí, až ste sa nakoniec ocitli tvárou tvár záverečnému záporákovi. V Conglomerate 451 sú poschodia zatuchlých kobiek nahradené mestskými oblasťami, ktoré musíte postupne vyčistiť. Ulice tamojšej metropoly totiž ovládajú nadnárodné korporácie, ktoré si rozdelili oblasti svojho vplyvu. Jedného dňa sa však toto krehké prímerie zrúti, keď sa z nejakého pochybného dôvodu ich pozornosť zamieria hlavne na mestský sektor 451.

Keďže korporácie nikdy nebojujú otvorene, aby neboli obvinené z nekalých činov, tak do neho vysielajú svojich nohsledov. Tieto činy majú za následok, že ulice sektoru 451 sú v Conglomerate odrazu zaplavené zločinom. Vedenie mesta však používa rovnako nepriamu taktiku a tajne využíva inak súkromnú organizáciu, ktorá má za úlohu znovu nastoliť aspoň aký-taký poriadok. Táto organizácia má zároveň za úlohu zistiť, odkiaľ pramení záujem o tento konkrétny mestský sektor.

Vy sa tak ocitáte v úlohe vedúceho tejto tajnej organizácie a keďže máte aj skrytú podporu od samotnej vlády, môžete využívať aj pokročilé služby laboratórií a vývojových, či zdravotných stredísk. Vaším hlavným tromfom sú však ľudské bojové klony – takzvaní agenti využívajúci nielen ultramoderné zbrane, ale aj hackerské schopnosti. Agenti sa delia na niekoľko klasických RPG tried, takže niekto je lepší bojovník na menšie vzdialenosti, ďalší je skôr výborný strelec a ďalší je zase špecialista na hackovanie a podporu. V priebehu svojich misií títo naklonovaní agenti zbierajú skúsenosti a postupom času si zvyšujú úroveň, pričom im, samozrejme, môžete vylepšovať aj ich vybavenie a do ich tiel vkladať nové implantáty alebo bojové stimulanty.

Nechýbajú ani liečebné inovácie a vojenské či tréningové technológie otvárajúce cestu k viacnásobnému vylepšeniu výzbroje. Spôsobov, ako modifikovať výkony vašich agentov je skutočne veľmi veľa a určite ide o najprepracovanejší a najkomplexnejší aspekt hry. Túto neobvyklú komplexnosť navyše ešte dopĺňajú sympatické prvky, ako prepracované minihry, typu strihania nožičiek točiaceho sa modulu, alebo nutnosti správne označiť sériu výrazov v zobrazovanom kóde.

Prvky roguelike priniesli do žánru dungeon crawler aj takzvanú pernamentnú smrť a Conglomerate 451 nie je v tomto ohľade výnimkou. To znamená, že kohokoľvek počas nejakej mise stratíte, zostane stratený navždy, čo v prípade nejakého krvopotne vylepšeného a vypilovaného agenta často zamrzí. Modifikácia členov vašej jednotky a vlastne celé organizovanie a vylepšovanie skupiny je niečo, v čom strávite množstvo času. Aj preto je pozitívne, že práve do nej štúdio investovalo najviac času a peňazí. Je však škoda, že práve tento aspekt prudko kontrastuje s ďalšími zložkami hry, ktoré často nedosahujú ani latku priemernosti.

Stačí sa pozrieť napríklad na celý tamojší svet. Ten je totiž až príliš jednoduchý a generický a kto by chcel hľadať nejaké tajné zákutia po vzore The Legend of Grimrock, bude zrejme veľmi sklamaný. Väčšinu času skrátka chodíte rovnými chodbami a iba z jednej miestnosti do druhej a vašou jedinou motiváciou je grind, ktorý síce po vzore roguelike hier tak skoro neprestane baviť, ale všetkého veľa škodí.

Celá hrateľnosť sa okrem komplexného vylepšovania vašich agentov opiera iba o likvidáciu početných skupín nepriateľov, plných cyberpunkového klišé. Takže budete stretávať napríklad psov s raketometmi, bitkárov v kožených kabátoch, “vystajlovaných” frajerov so samurajskými mečmi, alebo výstredné tínedžerky s krátkymi sukňami. Ich opakujúce sa modely spoločne s okolitým prostredím silne evokujú budgetovosť celého titulu a veľmi rýchlo sa opozerajú. Ulice sú prázdne, bez života a akejkoľvek interakcie s inými NPC, výnimkou obchodníkov. Celé mestské koridory, predstavujúce ulice, kanály, výskumné centrá a početné miestnosti, sú si až príliš často podobné a recyklované, čo v kombinácii s tým, že v nich trávite množstvo času, tiež príliš nepomáha celkovému dojmu.

Monotónnosť je tu prakticky všade: neustále pobehujete po malých uliciach, čistíte miestnosti, hľadáte výťahy, zbierate karty od dverí alebo hackujete trezory a keď splníte úlohy misie, vrátite sa naspäť do svojej kancelárie v základni. Po tom, čo investujete suroviny do výskumu či výzbroje postáv vyrazíte na ďalšiu, takmer identickú misiu, v ktorej sa môže líšiť akurát jej cieľ, takže namiesto likvidácie konkrétneho bossa máte maximálne nájsť nejaký predmet.

Čo však môžem rozhodne pochváliť, je to že v Conglomerate 451 absentujú akékoľvek technické problémy. Počas hrania som nenarazil na žiadny menší ani väčší bug. Priebeh sa ukladá automaticky, po dokončení danej misie, čo však vzhľadom na pravidlá žánru a relatívnu krátkosť misii nie je žiadny problém. Celkovo v hre dominuje nižšia náročnosť než býva zvykom u podobných titulov, no zrejme bolo zámerom tvorcov priblížiť svoj počin aj bežným hráčom.

Spočiatku ma Conglomerate 451, ako fanúšika dungeon crawlerov a aj roguelike hier, bavil a dokonca i príjemne prekvapil komplexným vylepšovaním postáv a nadpriemerným množstvom RPG prvkov. No bohužiaľ, časom začal môj záujem upadať a po tom, čo som si vyskúšal všetky typy misií, rýchlo ma to prestal baviť. Tvorcom sa ani zďaleka nepodarilo vyvolať návykovú hrateľnosť, podobnú titulu Darkest Dungeon, alebo napríklad i mnou recenzovanému kúsku Deep Sky Derelicts. Recyklácia misií v málo uveriteľnom, až fádnom prostredí, skrátka odrazu prestala fungovať. Možno je na vine aj budgetový vizuál, ale keď sa u mňa dostavil pocit, že akékoľvek vynaložené úsilie je zbytočné, začal som si všímať skôr chyby a moja motivácia sa odrazu vyparila. Možno si tento titul nájde svojich fanúšikov, ale v záplave podobných roguelike záležitostí sa mu podľa môjho názoru rozhodne nepodarí preraziť.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!