WWE 2K24 – Najlepší zo všetkých?

Visual Concepts pod záštitou 2K ani v terajšom kalendárnom období nevynechali svoj očakávaný prínos do virtuálneho wrestlingu, ktorý je už akousi tradíciou na začiatok jari. Ako dopadla najnovšia iterácia a podarilo sa tvorcom konečne prísť s opravami, po ktorých prahnem už zhruba dva po sebe idúce roky? To si rozoberieme v dnešnej recenzii, v zahraničí nadmieru úspešného, WWE 2K24.

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Môj vzťah k tvorbe vyššie zmienených autorských zoskupení je azda esenciálnou ukážkou toxického spolunažívania. Na jednej strane ma hrateľnosť v podstate baví. Spravidla v jednotlivých ročníkoch strávim asi stovku hodín, čo rozhodne nie je málo. Jadro vyzerá parádne, dokáže sprostredkovať naozaj intenzívne momenty, ponúka rozmanité režimy a častokrát aj pútavú naratívnu líniu tradične sa venujúcu nejakej hviezde tohto zábavného športu s miliónmi fanúšikov. Grafické detaily sú bez akýchkoľvek debát ohurujúce, pričom celková prezentácia mnohé povyšuje nad úroveň všetkej jestvujúcej konkurencie. Aj keď teda AEW Fight Forever bol veľmi slabý pokus o zosadenie WWE z postu žánrového vládcu. Nemyslím si pritom, že by šlo o akokoľvek revolučné hry, ktoré by som postavil na kvalitatívny piedestál či písal o ich dôležitosti po desiatich rokoch.

Minimálne im nemôžem odoprieť zábavnosť neustupujúcu ani po množstve vyhratých zápasov. Lenže na strane druhej tu sú obrovské problémy požierajúce enormný potenciál s ambíciou priniesť bojový titul ako z dôb minulých – pamätný a legendárny. Prekáža mi absolútna autorská neochota prichádzať s riešeniami technických nedostatkov, ktoré sú s titulmi spojené už pekných pár rokov. Dookola nefunkčná náročnosť založená na náhode a nie na hráčskych schopnostiach. Prípadne recyklovanie obsahu s prímesou miniatúrnych obmien, kde je nutné pátrať po nich lupou. Tento cyklus sa pritom opakuje odkedy 2K opätovne (po fiasku z roku 2019) začalo vydávať túto športovú sériu.

Navzdory jasným faktom si vo svojej naivite neustále myslím, že raz príde ročník, ktorý túto nepravidelne sa kývajúcu loď preklopí tým správnym smerom. 2K24 je ale, napriek môjmu pôvodnému predpokladu i očakávaniu, hrou, ktorá do veľkej mieri môže byť zárodkom lepších zajtrajškov a svetlejšej budúcnosti. V niektorých ohľadoch totiž autori výrazne prekonali svoje staršie pokusy, priniesli honosný vizuálny upgrade a, dokonca, aj zaujímavé novinky na poli hrateľnosti. Poďme sa preto spoločne pozrieť na jednotlivosti aktuálneho prírastku do zdanlivo nekončiacej série.

História a oslava športu

V tomto prípade neočakávajte žiadneho ikonického športovca. Nemusíte sa ale obávať, že by tvorcovia zanevreli na tradičný príbehový element. Dostanete totiž asi desiatku najostrieľanejších zápasníkov z rôznych váhových aj vekových kategórií. WWE 2K24 nám predvádza legendárny event s názvom Wrestlemania, ktorý hlboko rezonuje s každým fanúšikom. Síce pri ňom autori prezentujú, že oslávil štvrtú dekádu, nie je tomu celkom tak. Populárna športová súťaž oficiálne debutovala v roku 1985, takže jej ešte pár mesiacov k tomu nádhernému jubileu chýba. Napriek tomu je však výborné, že Visual Concepts (alebo vydavateľ, ťažko povedať kto s nápadom prišiel) pristúpili k takémuto variantu.

Už naposledy jemne zariskovali a ukázali nám najzdrvujúcejšie prehry neviditeľného Johna Cenu (recenziu prikladám tu), čo som vnímal pozitívne. Tradične v Showcase režimoch chcete predviesť iba najemotívnejšie víťazstvá formujúce krásnu spomienku pre daného zápasníka. Akýsi dôkaz, že ide skutočne o najlepšieho z najlepších. Obdobné pootočenie spôsobilo, že sa práve minulý ročník zapísal do hráčskej pamäte trvalejšie než pomerne stereotypný Rey Mysterio v 2K22 pracujúci bez pútavejšej invencie. Aspoň pri mne tomu tak bolo.

V tomto prípade sa však jedná o ešte experimentálnejšie spracovanie, ktoré dopadlo na výbornú. Žiadne obmedzovanie sa s jedným hrdinom a jeho osobným príbehom. V rozpätí viac ako desiatich zápasov si prejdete celými (skoro) štyridsiatimi rokmi existencie nepochybne najzásadnejšej súťaže wrestlingu žijúcej do dnešných čias. Sú tam pády i povstania, pričom všetko pôsobí veľmi napínavo a zaujímavo aj pre ľudí, ktorí športu neholdujú. Filmová prezentácia má síce jednoduchý dokumentárny štýl, avšak dobové zábery a fotografie vytvárajú dojem histórie ožívajúcej pred hráčovými očami.

Nehovoriac o tom, že zápasy sú veľmi umne vybrané a mená v nich vyznievajú rozmanito. Vystupujú tu hrdinovia i antagonisti, čo znamená, že sa pohybujete v každej sfére a spokojnosť je tým pádom takmer zaručená. Napriek tomu si neodpustím istú negatívnejšiu poznámku. Hulk Hogan sa tu vyskytuje možno až zbytočne často. Hoci prínos tejto persóny celému športu nechcem zhadzovať, jeho arogantnosť a egoizmus v neskorších fázach kariéry mi k tomuto skutočnému Asterixovi takpovediac vybudovali averziu. Aj po rokoch má očividne vplyv na organizáciu ako takú, nakoľko oproti zvyšku mien sa tu objavuje zďaleka najviac. Ak už nič iné, zápasy, kde zaňho hráte dokážu strhnúť a to ako vďaka rýchlemu a jasnému vysvetleniu východiskového bodu oboch bojovníkov, tak aj podporou slušného hudobného podkreslenia počas častokrát krvavých bitiek.

Inak ide o štandardný Showcase. K dispozícii máte niekoľko úloh, ktoré keď splníte, plnohodnotne zreprodukujete danú noc. Niektoré pasáže sú sprevádzané komentovanými autentickými zábermi. Iba mi znova príde škoda, že sa v týchto sekvenciách neobjavujú žiadni doboví moderátori prednášajúci existujúce texty. Napriek tomu oceňujem rozsiahlosť niektorých gladiátorských bitiek, kedy je orieškom dostať sa až k vytúženému víťazstvu. To pritom nie je motivované iba pokrokom ďalej, no aj početnými bonusmi v podobe hráčov, ringov a bonusových postavičiek. Dúfam, že aj v nadchádzajúcich ročníkoch budú tvorcovia takto s módom pracovať. Éra superhviezd je už trošku vyčerpaná a práve týmto spôsobom sa nemusíte limitovať osobou ale nejakou zásadnou dobou skladajúcou sa z viacerých postáv.

Krv, pot a výkriky

Audiovizuálna stránka si takisto prešla podnetnými zmenami, respektíve vítanými inováciami dolaďujúcimi minulé nedokonalosti. Vylepšili sa mnohé detaily, takže vidíte napríklad časti svalov či žíl na telách mohutných obrov. Pot na koži je viditeľnejší, krv tentokrát zostáva na zemi, čo znamená, že v niektorých prípadoch sa celý ring premení na jedno bordové pole tvorené škvrnami od tváre či tela. Samozrejme, ak ste hrali predchodcu, zrejme vám to nebude pripadať až tak objavné, no pri priamom porovnaní si okamžite všimnete pomerne zásadný posun smerom vpred.

V pohybe to vyzerá naozaj úchvatne, až ma samého prekvapilo ako je možné, že v priebehu dvanástich mesiacov prišli vývojári s obdobne kvalitnými doplnkami. Opätovne však ide o vrchol, ktorý zrejme prekonajú až samotní tvorcovia. Napätie a satisfakčný pocit zo zápasov podporuje aj brilantný zvuk, ktorý je naozaj ohlušujúci. Každý jeden pád, úder alebo kopanec priamo do tela cítiť akoby ste stáli tesne vedľa spotených bojovníkov snažiacich sa o vytvorenie legendárneho večera. Vibrácie ovládača DualSense sú celkom evidentne na maximálnej úrovni, čo znova vytvára zúčastnenosť u koncového používateľa.

Príjemne ma potešili obsahové prídavky, kde sa zápasy neodohrávajú výhradne v burácajúcich ringoch. Klasický Ambulance alebo Casket súboj osviežujú inak monotónne strety v rámci štyroch uzavretých rohov. Taktiež sa môžete stať špeciálnym rozhodcom a variovať výsledok zápasu, keďže pravidlá do nejakej miery určujete vy sami.

Niečo podobné je výborný nápad. Ešte väčšmi v prípade, že si uvedomíte, že takto dokážete zapojiť až troch žijúcich hráčov naraz (nie je to ale nutnosť, pochopiteľne). Ovládacia schéma inak zostáva rovnaká, akurát tvorcovia pridali zaujímavú mini-hru v podobe série vzájomných úderov medzi dvomi zápasníkmi. V praxi to funguje tak, že musíte stlačiť konkrétne tlačidlo v určitom časovom limite. Túto aktivitu pritom opakujete až do momentu, kým nespadnete na tvrdú zem vy alebo váš súper.

Nechýba ani drobnejší humor v podobe bonusových bojovníkov. Tak napríklad sa tu objavia žijúce akčné figúrky niektorých hviezd, kde zapracovanie pohybu končatín pôsobí naozaj pedantným dojmom. Až som si vravel či 2K neplánuje priniesť nejaký spin-off iba s týmito plastovými postavičkami – minimálne ako námet na animovanú komédiu by to skvelo fungovalo. Súčasne som rád, že sa aj v rámci tohto športu vytvorila virtuálna verzia absolútne ikonického Muhammada Aliho, ktorý sa takisto vo Wrestlemanii vyskytoval. Je plne hrateľný a hoci cítiť, že jeho útoky sú limitované boxerským základom, mnohí najskalnejší jeho prítomnosť určite docenia. O tom nepochybujem.

Starí nepriatelia v ringu

Bohužiaľ, príjemné zmeny v hrateľnosti a obrazovej kvalite sú najzásadnejšími doplnkami tohtoročného titulu. To je vlastne v poriadku ak by si tvorcovia priznali aj iné neduhy dôb nedávno minulých. Tie, nanešťastie, zostávajú. Nebudem ich zbytočne rozpisovať, avšak opätovne doplním, že obťažnosť je príšerne vytvorená. V zásade je založená na tom, že umelá inteligencia dokáže blokovať určité percento vašich atakov. Kvôli tomu, že ide o pravdepodobnosť sa ale pokojne môže stať, že sedem po sebe idúcich útokov (z vašej strany) bude neúspešných, čo je častokrát na vytrhanie si vlasov z hlavy. Inokedy pre variáciu pokračujete s ofenzívou dobrých pätnásť minút bez toho, aby nepriateľský zápasník vyskúšal akúkoľvek väčšiu akciu. Nemôžete si tým pádom byť plne isté svojich schopností, keďže sú v rukách AI. Ak vám umožní vyhrať, podarí sa vám to. V prípade, že nie, máte jednoducho smolu. A to ani nehovorím o situáciách, kedy sa na obrazovke neobjaví tlačidlo k obrane a vy tým pádom nemôžete prerušiť nepriateľskú sériu tvrdých rán.

Ja chápem, že vytvorenie adekvátnej výzvy v žánrovom projekte nie je najjednoduchšie. Dokonca, osobne mi je veľmi sympatický koncept ťahovej záležitosti, ktorý tu je prítomný. Primárne sa totiž jedná o poriadne brutálne (a v jadre vlastne pomalé) šachy, nie o frenetické stláčanie dostupných tlačidiel ovládača DualSense. Lenže ten prístup k tomu ako veľmi bude titul ťažký je skutočne zvláštny. Súčasne však dodávam, že o podobnej výčitke píšem zrejme posledný krát. Je mi totiž jasné, že pokiaľ si séria znova nedá aspoň krátku pauzu, k serióznejšej obmene jednoducho nedôjde. Z pohľadu vydavateľa predsa platí pravidlo, že ak niečo funguje, načo to vlastne meniť? Predaje sú pritom najzásadnejším ukazovateľom a tým sa darí. Preto už nemám ambíciu poukazovať na túto problematiku, nakoľko viem, že je to už mierne zbytočné.

Istá strnulosť ovládania by sa však opraviť mohla. Častokrát je problematické pohybovať sa s postavičkou. Obzvlášť, keď sa ocitnete v zápase, kde vás je viac. Charaktery do seba nezriedka narážajú, zasekávajú sa o rôzne prekážky, prípadne namiesto výskoku na vrchnú časť ringu z neho zoskočia. Sú to drobné neduhy, avšak častokrát ide pri bitkách o sekundy, ktoré by ste mali efektne využiť. Touto krkolomnosťou ale momenty ofenzívy redukujete o podstatné momenty, pričom tie by vám dokázali zaistiť následné víťazstvo. Ešte dodám, že v jednom konkrétnom Showcase boji nebolo napríklad možné zamerať súpera a zápasník od neho skočil spravidla niekoľko metrov. Prečo? Vôbec netuším, no šlo o opakujúci sa jav, ktorý mi spôsoboval značnú frustráciu.

Čo ma ešte prekvapilo, že rozhodcovia mi prišli v terajšej podobne omnoho otravnejší ako obyčajne. Niežeby boli nejakou relevantnou súčasťou hrania, avšak v WWE 2K24 nepríjemne zavadzajú. Primárne reagujú na pohyb hráča, čiže akonáhle sa k nim priblížite, vzdialia sa. Lenže čo nastane, keď stoja v uhle kamery a vy nevidíte na seba alebo protivníka? Asi hádate správne, neurobia vôbec nič. Pokojne stoja na mieste, aj keď to nezriedka výrazne ovplyvňuje váš výkon v zovretí štvorcového bojiska. Naozaj v dnešnej dobe nie je až tak náročné vytvoriť dynamické NPC, ktoré by svižnejšie preskakovalo po rôznych častiach ringu. Takto rozhodcovia pôsobia ako akési nehybné pozadie žijúce výhradne v situáciách, kedy by mohlo zavadzať postavám. Hrateľnosti to ubližuje a dúfam, že sa to viackrát diať nebude.

A šampiónom sa stáva…

WWE 2K24 je v podstate štandardným pokračovaním, ktoré som recenzoval aj pominulé roky. Menia sa síce niektoré obsahové atribúty, no jadro stále zostáva identické. To znamená, že prichádzajú tie kvalitné aj nekvalitné súčasti posledných troch titulov. Na jednej strane tu znova nefunguje prístup k náročnosti, animácie pôsobia takmer identicky (nie však nekvalitne) a súpiska zápasníkov sa skladá, až na nejaké výnimky, z ostrieľaných mien fungujúcich dlhé roky.

Oproti minulým hrám sa mi ale mimoriadne pozdávali obsahové prídavky i drobné invencie v rámci hrateľnosti. Takisto tohtoročný Showcase ponúka široký pohľad na wrestling ako taký, predvádza jeho bohatú históriu a umožní vám prežiť množstvo ikonických zápasov, o ktorých som ani len netušil. Tie sú namiešané pomerne šikovne, striedajú sa v nich zápasníci a práve preto plnohodnotne pochopíte význam Wrestlemanie ako takej. Tieto prvky mi nakoniec 2K24 vytiahli o niečo vyššie ako tomu bolo v predchádzajúcich prípadoch. Súčasnú iteráciu vnímam najpozitívnejšie z posledných troch vydaných.

Stále ma pritom mrzí, že nedochádza k relevantnejším zmenám, no isté zárodky tú jednoznačne sú. A v prípade, že v nich budú tvorcovia z Visual Concepts pokračovať, verím, že raz dorazí titul, ktorý mi prinesie tak unikátny a zásadný zážitok aký som mal z WWE 2K16. Napriek tomu si ale myslím, že ako nováčik môžete pokojne dať i tejto hre šancu, nakoľko sa dočkáte plnohodnotnej nádielky obsahu vo výbornom audiovizuálnom stvárnení predstavujúcom terajšiu špičku (naozaj som zvedavý kam sa bude takáto grafika posúvať). Skalní fanúšikovia by mali takpovediac aktualizovať najmä v prípade, že by si radi na vlastnej koži prežili srdcervúce momenty z minulosti, ktoré zaistili wrestlingu také meno aké v súčasnosti má. Dúfam, že nadchádzajúci ročník bude pokračovať v dobre odštartovanej ceste a taktiež mnohými prvkami prekvapí.