WWE 2K25 – Wrestlingová kronika krvi

Kto by to bol povedal, že aj v roku 2025 dostaneme ďalší herný wrestling zaštítený štúdiom 2K. Áno, asi každý kto priemysel sleduje aspoň sčasti zatvoreným okom Kyklopa, prípadne pravidelne vkráča do športového ringu prostredníctvom svojho ovládača alebo klávesnice. Tak, ako dopadla súčasná iterácia? Ponúka nejaké zaujímavé novinky alebo variuje overený recept fungujúci vyše jednej dlhej dekády? Odpoveď a i všetky pre alebo proti si rozoberieme v dnešnej recenzii najaktuálnejšieho WWE počinu.

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Jemne som zabrúsil do histórie a uvedomil si, že ide o štvrtý ročník, ktorý kontinuálne a bez prestávky recenzujem. Je to pomerne zaujímavé – istým spôsobom možno deprimujúce, keďže na mňa zakaždým z tých textov dýchne daná doba. Súčasne, napriek faktu, že neprikladám žiadnu nadčasovosť, prípadne legendárny štatút ktorejkoľvek z minulých verzií, mám ku každej relatívne silné spomienky na kľúčové momenty z hrania. Príbeh nízkeho siláka Rey Mysteria, unikátna história celej Wrestlemanie, či prehry Johna Cenu (ktorý v súčasnom kalendárnom období zrejme finišuje kariéru) so mnou tak nejak zostali. Považujem za pozoruhodné, že som si niečo podobné uvedomil až s takýmto časovým odstupom.

Zároveň som si v posledných týždňoch určil za cieľ (ak všetko pôjde dobre a bohovia gamingu budú milostiví) vytvoriť istú desaťročnicu týchto recenzií a po všetkých tých investovaných hodinách wrestling už asi nadosmrti nehrať – naozaj, obdivujem ľudí, čo sú schopní vo FIFE (už v EA Sports FC) či NHL stráviť dekády a stále mať pre virtuálny šport identický zápal či nadšenie ako v prvopočiatkoch. Bez výraznejšieho zdržiavania si položme otázku. Môžeme hovoriť o kvalitnej hre určenej pre koncového používateľa?

You are not my Tribal chief

Roman Reigns, ľudský gigant a asi najväčšia hviezda súčasného WWE bol spolu s Paulom Heymanom (obdobne ikonický manažér zápasníkov pôsobiaci v biznise desaťročia) tvárou dnes preberaného titulu. Aj do rozprávania v typickom Showcase režime sa dostávame skrz nich. Nejde však primárne o životnú cestu kultových persón a mimoriadne rešpektovaných mien. V rámci wrestling sféry však existuje takzvaná Bloodline – alebo pokrvná línia, ak chcete. Do nej spadajú celé generácie bojovníkov ako High Chief Peter Maivia, dedko Dwayne Johnsona etablovaného s prezývkou The Rock (samozrejme, že cítite, čo varí), vyššie zmienená superhviezda, Jimmy a Jey Uso alebo zvláštne nežná, no zároveň neoblomne tvrdá Nia Jax, niekdajšia ženská šampiónka.

Samozrejme, nájdete tu kvantum ďalších monštruózne maskulínnych legiend, no nemá zmysel vypisovať každé jedno meno, ktoré sa zapísalo do útrob fyzicky náročného profesijného smerovania. No a práve odkazom tohto rodinného zoskupenia sa zaoberá známy mód. Nájdete tu prehry, víťazstvá, avšak súčasne aj vymyslené strety – tie proti sebe nezriedka postavia vysnívaných športovcov z diferentných ér. Zásluhou tohto rozhodutia pôsobí režim sviežim dojmom a dokáže prekvapiť aj v prípade, že do detailov poznáte históriu či komplexný rodokmeň azda najsilnejšej skupiny zlúčenej krvou.  

V oblasti hrateľnosti nám tu nastalo zopár relevantných zmien. Napríklad zmizli predely s autentickými dobovými zábermi. Respektíve, nájdete ich tu, no iba a výhradne v samotnom úvode, ešte pred oficiálnym gongom zápasu. Všetko ostatné prebieha takpovediac in engine, čo je z môjho pohľadu dvojsečná zbraň bodajúca ako včela. Za prvé si môžete dovoliť konzistentnosť aj v neexistujúcich častiach, keďže ikonické momenty takisto predvádzate v grafike hry. Lenže, prítomné stvárnenie nie je tak úplne filmové. A hoc musím uznať, že spravidla pôsobí dobre, akonáhle pretvára nejaké komplexnejšie pohyby z reality, občas vás to vyložene vytrhne, prípadne rovno jemne rozosmeje. Ešte stále nie sme v bode, kedy by animácie dosiahli potenciálnej dokonalosti. Príležitostne tým teda obdobné cutscény jemne trpia. A vy spolu s nimi.

Človek s diablovými ústami

Hráča však poteší návrat komentátorov v rámci Showcase, čím sa režim stáva dynamickejším aj zaujímavejším, nakoľko vývojári nezriedka vyťahujú neznáme správy zo zákulisia, no a reflektujú ich prostredníctvom trojice nadšených hlasov sprevádzajúcich telesnú brutálnosť v ringu. Inak môžete očakávať to isté, čo minulé roky. Svižnosť v bitkách, efektné sekvencie plné pádov a sériu questov, ktoré máte splniť k získaniu všetkých bonusov – niektoré sú v tomto prípade časové a máte na pokorenie niečo od dvadsiatich sekúnd až do dvoch minút. Čaká tu niekoľko hodín materiálu a aj v prípade, že hodláte iba detailnejšie spoznať onen mýtický rodokmeň, prídete si na svoje.

Špeciálne zložený klobúčik patrí Paulovi Heymanovi, ktorý sa stal hlasom intro videí ku každej misii. Jeho svojský a unikátny prejav plný zainteresovanosti zaistil, že každý jeden kus informácie doslova hltáte, čo je v dobe, kedy mnohé hviezdy berú účasť v podobných projektoch výhradne ako prácu naviac, veľmi príjemné. V niektorých bodoch je z neho ozajstný démon, ktorému slová odlietajú z úst s kadenciou nabitého guľometu. Zároveň tým režisér šikovne zaobalil produkt do funkčného a atraktívneho obalu, ktorý je schopný na prvú dobrú zaujať znalcov i okoloidúcich. Predsa len si však neodpustím istú poznámku a tou je obsahový manažment. Niektoré hrané sekvencie totiž trvajú dobrých desať minút a to je v pomere, kedy hráte raz toľko trochu problematická štatistika. Minimálne si viem predstaviť, že niektorí by preferovali skrátenie monologických prejavov. Podobný krok by však bol vo výsledku skôr na škodu, nakoľko by sme prišli o informačne hutné videá spĺňajúce normu krátkeho dokumentu.

Zober ich do Suplex City

Povedzme, že aj wrestling, ako iné digitálne športy, má pomerne prestrelenú cenovku. Sedemdesiat eur je na podobný titul vychádzajúci každoročne viac ako dosť, pre niekoho dokonca príliš. Dostanete však za svoje peniaze dostatok obsahu? Rozhodne áno! Okrem rozobraného Showcase režimu tu máte príbeh s vlastnou postavičkou, v režime The Island v podstate kopete za Romana Reignsa, pričom vašou snahou je získať miesto v klane. Ďalej online zápasy, manažment, voľné stretnutia v klietkach i na podlahách, kde, po novom, môžete proti sebe postaviť muža a ženu. Bizarný a nezriedka vtipný doplnok, ktorý k tomuto štýlu počinov jednoducho patrí. Osobne s ním nemám problém a už dlhšie mi chýbal.

Keď sme pri tom, rozšírili sa aj dostupné druhy stretnutí. Zákulisné bitky, undergroundové potýčky, Hell in a Cell, Royal Rumble či mnohé ďalšie rozširujúce už tak slušnú ponuku. Navyše, autori pomerne šikovne nastavili trofeje. Spĺňajú svoju základnú funkciu a teda stimulujú k špecifickému hraniu. Napríklad som kvôli nim musel ako Rhea Ripleyová (absolútne úžasná žena) zmlátiť všetkých členov Judgment Day, ktorí sú úzko spojený s jej pôsobením v organizácii. Prípadne možno zmieniť ako máte za úlohu v tridsaťčlennej vojne poraziť všetkých dvadsaťdeväť oponentov. Pot, výkriky, mnoho krvi a celkovo asi jedna hodina krutej a úmornej bitky bola naozaj výborným zážitkom, ktorého eufóriu si so sebou ešte nejaký ten piatok či dva nepochybne ponesiem.

Prezentácia je klasicky sebaistá, bombastická a plne ohurujúca. Na základe screenshotov som porovnal predchádzajúce hry a síce sa to nemusí zdať, pokrok tu existuje. V detailoch a doplnkoch, no vidno vizuálny progres. Istou kuriozitou je pridane relatívne autentického sčervenenia pokožky po opakovaných atakoch na jeden konkrétny bod. Dosť často sa tým pádom stáva, že keď adrenalín opadne a päste už viac nedokážu dopadať na telesné nádoby vzájomných nepriateľov, vyzerajú akoby ich prevalcovalo športové auto v plnej rýchlosti – Steve Austin by o takejto nemilej aktivite vedel rozprávať. Inými slovami, útočenie má satisfakčný element a súčasne aj nemalú váhu, ktorá sa pretavuje v podobe ťažkotonážneho zážitku tých najkyprejších proporcií.

Deti chaosu

Posledné roky bolo nutné adresovať kritiku voči prístupu k obťažnosti. Ten sa celkom nevyriešil, no mám pocit, že vývojári s ním čo-to spravili. Balans je funkčnejší a titul viac hrateľný. Netuším ako je niečo podobné možné a zakladám to primárne na pocitoch z nie až tak dávnej minulosti. Bojovanie sa však stalo znateľne príjemnejším, momentov, kde by AI nezaregistrovalo moje klikanie na tlačidlo je minimum (drobné záseky stále prítomné sú), avšak onen výsledný dojem bol po viac než tridsiatich hodinách nadmieru príjemný. Stále platí, že sa do bojov púšťam s najvyššou výzvou, avšak tentokrát nešlo o maniakálne otravnú umelú inteligenciu ale súpera, ktorý zjavne premýšľa, no chybuje s prihliadnutím na funkčnosť a zábavnosť odovzdávaného produktu.

Už nejakú dobu platilo, že bojovanie viacerých skupín je spolovice rozbité. Častokrát v ňom nefunguje zameriavanie, chytanie sokov, prípadne sa všetci rozhodnú mlátiť len vás. Ak som pochválil prístup k náročnosti, musím skritizovať, že celkový neporiadok na obrazovke bol ešte väčšmi akcentovaný. Hra vás v zásade núti sa v niektorých situáciách postaviť do ringu proti ďalším postavám ovládaným umelou inteligenciou, pričom občas z toho vznikajú neuveriteľné momenty. Nie však v dobrom zmysle slova. Buď nič nevidíte, prípadne nie ste schopný kohokoľvek zasiahnuť či úder príde z nepochopiteľného smeru. Neviem, kde nastala chyba, no niekde určite, nakoľko v takejto podobe ide skôr o úmornú spomienku než o epický moment, ktorým to zrejme chcelo byť.

The greatest trick the devil ever pulled…

Azda najkontroverznejší bod dnešného programu. Súpiska. Nanešťastie, úplne nevidím do útrob zmlúv a povolení, ktoré WWE (prípadne samotní športovci) predáva štúdiu 2K. Niečo sa ale muselo stať. Relatívne stálice sa totiž neobjavili v dvadsiatom piatom ročníku, napriek faktu, že sme ich v minulosti vídali. Drew Gulak, Bobby Lashley (ten ale odišiel do konkurenčného AEW), Ronda Rousey, Brock Lesnar (nepochopiteľné), Goldberg, Ric Flair a kvantum ďalších.

Chápem, že nástup ďalšej organizácie, ktorá si vytvorila vlastnú hru zamiešal kartami, takže niektorým sa automaticky zrušil prístup sem. Väčšina dôležitých súčastí sa však do projektu nedostala z neznámych dôvodov a skutočne len ťažko hádať, čo presne zaseklo roky funkčný motor. Podľa dostupných informácií vieme aj mená nadchádzajúcich DLC postáv a väčšina z vylúčených tam jednoducho nefiguruje. Nikto nevydal plné prehlásenie ani neposkytol krátke vyjadrenie. No a potom tu máme jednu štipľavú tému, ktorá rezonovala svetom, možno ste ju zastihli.

Fakt, že je niekto schopný vyhodiť z titulu Vinca McMahona a zároveň aj jeho syna mi príde na rozsiahly a nepekný článok plný vulgárneho balastu, no zrejme ho oželiem. Každopádne, nejdem tu hájiť veci, ktoré potenciálne robil (v kontexte odporúčam výborný Netflix projekt nesúci jeho meno, nakoľko mapuje zásadné udalosti divízie WWE), avšak jedno mu korporácie nemôžu zobrať – zo skromného podnikania v minulom tisícročí spravil nefalšovaný monopol s tučnou zlatou korunou, ktorý mu nik nebol schopný vziať neuveriteľných štyridsať rokov. A ak by nikdy nejestvoval, dnes by 2K nemohlo vydávať jednu virtuálnu hru za druhou ani získavať šťavnatý cash, ktorým im zjavne nepáchne. Ide o nevyvrátiteľnú realitu, nie domnienky.

Plne rozumiem, že mohol byť ľudský odpad (hoc s úctyhodnou snahou niečo vo svete dokázať), jeho osobnostný zásah však vytvoril rekordne najúspešnejšiu organizáciu vo svojom odvetví. Príde mi pokrytecké tváriť sa, že neexistuje. Dokonca, v konkrétnom Showcase dialógu mu museli povedať iba The President, aby náhodou nezmienili jeho meno. A takto ľahko prestal existovať, pričom s pribúdajúcimi rokmi budú jeho predchádzajúce kroky postupne utláčané až upadnú do nepríjemného zabudnutia. Napriek tomu, že bol kľúčovým hráčom Attitude éry, zjednotil pod seba dobové hviezdy a priniesol zábavu akú svet nepoznal.   

Nenapísaná budúcnosť

Neúčasť Shanea je rovnako podivuhodná, keďže Vinnieho dcéra Stephanie sa v hre vyskytuje ako hrateľná figúra. Pravdou zostáva, že mužnejší potomok nezohrával tak zásadnú rolu v podnikaní, napriek tomu ho mnohí právom uznávajú – svedčí o tom najlepší zoskok z Hell in a Cell klietky aký sme kedy videli a len ťažko si predstaviť iný, ktorý by ho mohol prekonať. Je to zvláštna doba a dúfam, že do budúcna si vyriešia niektorých stratených vojakov, pretože nejaká mladá omladina ich nahradiť aktuálne nemôže.

Cody Rhodes konečne dostal adekvátny úspech a dnes je super hviezda. Bohyňa Rhea Ripley zaslúžene valcuje sociálne siete a možno ju považovať za najzásadnejšiu ženskú hrdinku modernej verzie WWE. Netreba zabúdať ani na mená ako Jade Cargill, Naomi či Dom Mysterio. Pochopiteľne, Roman Reigns, aktuálne CM Punk, veterán John Cena. Lenže veľa z tých ľudí má pred štyridsiatkou, prípadne výrazne po nej. A nadchádzajúci zaujímaví hráči? Logan Paul? Bohužiaľ, práve niekdajší YouTuber má asi najväčší mužský dosah, čo je trošku smutné.

Nechápte ma zle, jeho výkony a čisto atletický aspekt je výborný a má talent na najrôznejšie kreácie, ktoré budú v najbližších rokoch ohurovať. Čisto ako osobnosť a persóna mi však príde enormne nudný. Hviezdy treba budovať a federácia si to musí čo možno najskôr uvedomiť, inak im klasiky postupne zostarnú. A nie každý si udrží živelnosť Ric Flaira, ktorý chce nastúpiť do zápasiska v sedemdesiatich štyroch rokoch. Wau. Tak či onak, terajšia Netlifx éra má za úlohou vystavať rokom budúcim základy. Inak sa aj v týchto hrách budú donekonečna preplietať mená, na ktoré postupne organizácia stratí licenciu, prípadne sa prevalí ďalší nepríjemný spoločenský škandál vedúci k vymazaniu ich existencie po vzore Keysera Sözeho.

I am this show, I run this show

Po štyroch rokoch vlastne tak úplne neviem. Ak by som zozbieral rozličné časti zo všetkých mojich predchádzajúcich recenzií a nenápadne ich dolepil do aktuálneho textu, v podstate by sa nič nestalo, lebo mnohé mechanizmy sú identické. Vo WWE 2K25 sa nachádzajú podobné problémy, no aj highlighty ako tomu bolo pominulé kalendárne obdobia, pričom tak trochu dochádzajú témy spojené s touto, zjavne úspešnou, sériou. Svetové udalosti občas nejaké nahrajú a som za to rád.

Bloodline línia zaujme rozmanitosťou a kombináciou fiktívnych zápasov s tými skutočnými. Súčasne je zjavné, že vývojári priamo spolupracujú so zábavno-športovou organizáciou a lákajú na udalosti budúcich mesiacov, aspoň teda, čo sa týka ľudského predobrazu gréckeho titána menom Roman Reigns. Takisto zástup ďalších režimov a vhodne nadimenzované trofeje stimulujú k dlhému hraniu, testovaniu schopností, čiže optikou kvantity obsahu sa niet na čo sťažovať. Aj keď za veľké peniaze, muziky dostanete mnoho.

Stále sa však pohybujeme v kvalitatívnej rovine, ktorú sa Visual Concepts nepodarilo pokoriť od svojho úspešného reštartu spred troch rokov. Aktuálny virtuálny wrestling teda zostáva v rovine funkčnej zábavy bez zásadnejších inovácií či dodatkov pútavo tvarujúcich overenú schému. Otázkou zostáva či má vôbec zmysel sa o niečo snažiť v takto frekventovanej IP, kde de facto niet priestoru na pauzy.

Koniec koncov, v McDonald´s vám servírujú celkom identický burger už dlhé dekády. Samozrejme, tu a tam prídu s nejakou špeciálnou edíciou (pridanie či odobranie ľubovoľných ingrediencií), avšak jadro zostáva nemenné. Tieto športové franšízy sú s fast food reťazcami v jednotnej štartovacej línii. Dokážu určite príjemne chutiť, no ak náhodou hráte WWE rok čo rok, už môžete pociťovať určitú presýtenosť.

Predaje však sú aj naďalej silné, recenzie zľava ani sprava nešetria chválou, takže pokiaľ nevznikne ďalšia masívna hráčska nevôľa, 2K bude robiť bez hanby to isté aj v ďalších päťročniciach. A hoci si nemôžete byť istý stavom sveta vtedy, ak nepríde vojna alebo ďalšie masívne plamene, americká spoločnosť pretrvá vo svojej stagnácii, z ktorej sa im neoplatí uhnúť. Minimálne optikou manažérov neznalých a nerozumejúcich princípom hry, zato chápajúcich zvyšujúce sa číslo na bankovom konte.

Bolo by rozhodne zaujímavé vidieť aké zmluvy má vydavateľ s gigantom, ktorý expandoval najnovšie na Netflix – už bez účasti duchovného otca McMahona. Pretože ak náhodou podpísali čokoľvek na dlhé obdobie, ide pre zástupcov firmy o zelené papieriky získané takpovediac zadarmo. Bez práce alebo výraznejšej snahy. Tu a tam grafický posun, staronová mechanika a nové videosekvencie do príbehového módu, no a peňaženky fanúšikov razom doručia niekoľko miliónov do akciovej kasičky. Win win v zásade pre každého. Len teda nie pre nás čakajúcich na strhujúce novinky. Dúfam, že ešte niekedy značke osmičku dám. Nateraz zostávam pri rovnakom hodnotení ako naposledy.

Komentuj!