Cyberpunk 2077: Phantom Liberty – Návrat do Night City

Cyberpunk 2077. Najočakávanejšia hra záveru roka 2020, ktorá mala ešte viac utvrdiť status CD Projekt RED ako popredného poľského vývojára, v ničom nezaostávajúceho oproti väčším a bohatším zahraničným štúdiám Všetci však vieme, ako to nakoniec dopadlo, i keď vina v tomto prípade nebola daná celkovými nekvalitami. Iba mimoriadne uponáhľaným vydaním s množstvom bugov a technických nedostatkov, kde občas fanúšikovia až neveriacky krútili hlavami nad celkovým stavom. No po takmer troch rokoch je situácia odlišná a spolu so zásadným updatom sme sa dočkali aj prvého a súčasne posledného rozšírenia s názvom Phantom Liberty. Ako dopadol návrat do Night City?

Recenzovaná verzia: PC

V prvom rade je teda asi najdôležitejšie zmieniť samotný update, ktorý toho zmenil naozaj mnoho. Nie je to až tak prekvapivé, ak si totiž spomínate na tretieho Witchera, i tam autori postupne čo-to upravili smerom k lepšej a pohodlnejšej hrateľnosti. Cyberpunk 2077 pritom potreboval podstatne viac zásahov a viaceré aspekty boli po vydaní terčom oprávnenej kritiky. Po veľkom update s názvom 2.0, ktorý je bezplatný pre všetkých majiteľov hry, však môže byť situácia predsa len iná.

Mimo aktívnejšej a lepšie zakomponovanej polície sme sa po novom dočkali boja prostredníctvom samotných vozidiel, vylepšená bola umelá inteligencia protivníkov (netrunneri sú vďaka tomu podstatne nebezpečnejší), prepracovaný bol taktiež strom schopností a tak podobne. Nie všetky sú síce podľa mňa k prospechu a fakt, že oblečenie plní po novom takmer výhradne kozmetickú funkciu vnímam trochu diskutabilne. Jednotlivé kusy odevu totiž môžete lootovať na každom rohu a hoci nemajú až tak veľkú hmotnosť, iba čo vám tak zbytočne zaberajú miesto v inventári. To je však iba jeden príklad za všetky a obecne sú zmeny skôr k lepšiemu. No poďme radšej k tomu najpodstatnejšiemu a to je samotné rozšírenie Phantom Liberty.

Jadro zápletky sa síce odohráva v Night City, no v úplne novej a doposiaľ nepreskúmanej oblasti Dogtown. Je to vcelku izolované miesto, ktorému sa vyhýba aj miestna polícia, no práve tam sa musí hlavný hrdina/hrdinka V dostať potom, čo ju kontaktuje tajomná hackerka s menom Songbird. Jej cieľom nie je nič iné ako zachrániť samotnú prezidentku krajiny Rosalind Myers, ktorej súkromné lietadlo bolo zostrelené práve nad touto oblasťou. A to nie je úloha, ktorá sa dá len tak odmietnuť, o to viac, že odmenou je možnosť zbaviť V relikvie v jej hlave, ktorá ju pomaly ale isto ničí. Samotný príbeh sa teda logicky odohráva ešte počas hlavnej kampane titulu a ktovie – možno bude mať dopad aj na jej záver…

Tak ako som pritom chválil už jej príbeh, inak to nebude ani v tomto prípade. Prvý Witcher ešte nebol po tejto stránke bezchybný, momentálne však už asi málokto pochybuje o umení Poliakov vymyslieť výbornú zápletku plnú postáv, ktoré sa vám dokážu zaryť pod kožu a podporiť to aj uveriteľnými dialógmi. Hlavnou hviezdou je síce tentoraz hollywoodsky herec Idris Elba, no hoci je podľa očakávania skvelý, pozornosť si kradne predovšetkým fantastická Songbird v podaní neveľmi známej Minji Chang. Možno je to kontroverzný názor, no akokoľvek mám rád Bioware, CD Projekt je v tomto aspekte lepší ako tvorcovia Dragon Age či Mass Effectu v najlepších rokoch. A tu sa to plne potvrdzuje, keďže zápletka má grády od samého začiatku, umným spôsobom pracuje so svojimi charaktermi a celé to navyše prirodzene graduje až do mimoriadne silného záveru, respektíve záverov, ktoré možno nejedného emočne vyžmýkajú. K nim sa však ešte krátko vrátim neskôr.

Po stránke hrateľnosti sme sa inak nedočkali vyložených noviniek, pokiaľ teda nerátate zmeny spôsobené spomínaným masívnym updatom. Znova pritom pripomínam, že ten je bezplatný pre všetkých, aj keď… pokiaľ do hry naskočíte po dlhšom čase tak ako ja, určite vás čaká trochu vylepšený a z istého uhla pohľadu sviežejší zážitok. A to mi vlastne úplne stačí, s tým jediná vec priamo sa dotýkajúca samotnej expanzie je ďalší strom schopností obohacujúci titul o niekoľko dodatočných mechaník. Body do neho inak získavate výhradne nachádzaním potrebných terminálov, čo zase dokáže motivovať k dôkladnejšej explorácii prostredia.

Dogtown ako štvrť inak nepatrí medzi najväčšie, no rozhodne nie je ani malá. Čo je však oveľa podstatnejšie, je veľmi zmysluplne zaplnená obsahom a vonkoncom na vás nečakajú triviálne aktivity. Najbližšie k nim má kradnutie áut, ktoré sa viacmenej opakuje, i to však nakoniec vedie ku kvalitne spracovanému sidequestu. No a môžete mi veriť, že vedľajšie úlohy či zákazky sú obecne na veľmi vysokej úrovni, kde vás hra nezriedka postaví pred zaujímavo podané morálne voľby. Vy tak môžete miestami váhať na koho stranu sa na postavíte a nie vždy to možno bude zadávateľ úlohy. Lepší dôkaz ako dobre sú napísané asi skutočne nenájdete. Ich plnenie vám navyše natiahne priechod dvojnásobne, čo v praxi znamená, že k minimálne 10 hodinovej kampani si môžete prirátať ďalších 10+ hodín a to je na expanziu veľmi slušné číslo. Krátko sa vrátim i k spomínaným koncom, ktoré sú celkovo štyri a dej sa v jednom prípade vetví až tak výrazne, že by ste určite nemali ostať len pri jednej ceste. Bonusom je aj naznačený nový záver pre pôvodnú hru, no k nemu sa dostanete iba pri splnení špecifických cieľov. Viac by som asi nespoileroval, no jedným dychom dodávam, že nejde o nič náročné a pokiaľ skutočne chcete, nebudete mať žiadny problém si ho odomknúť.

Ako inak určite viete, Phantom Liberty disponuje trochu náročnejšími požiadavkami na hardvér (aspoň v prípade osobných počítačov, konzol sa to, samozrejme, netýka), čo sa následne prejavuje aj i zlepšením vizuálu. Nie je však dôvod na obavy, stále sa totiž bavíme o takmer tri roky starej hre a pokiaľ ju váš počítač rozbehal v minulosti, rozbehá ju aj teraz. A pokiaľ ste ho medzičasom vylepšili, hru si možno vychutnáte v ešte lepšej grafike ako kedysi, čo bude tak či tak výhra. Škoda len majitelia starších konzol si expanziu neužijú, no to asi nemá cenu rozoberať a treba skrátka akceptovať trochu diskutabilné rozhodnutie tvorcov. Spomenúť možno i podstatne lepší technický stav ako po vydaní, aj keď…

Ako vám asi nepriamo naznačil záver predošlého odstavca, dokonalé to nie je ani v tomto prípade. Spočiatku to pritom vyzeralo bezchybne a sám som mal radosť, že všetko funguje ako má. Po jednom mimoriadne bizarnom strete s nepriateľskými vojakmi, kde totálne zahraprovala umelá inteligencia a jej popis by mi zabral viac ako som ochotný sa jej venovať prostredníctvom textu, sa však začali povrch drať rôzne chyby. Občasné doskakovanie textúr vrátane chvíľkovej jazdy na motorke bez hlavy, postava prepadnutá v chodníku, cestou autom som sa prepadol i ja sám a to rovno do hlbín rieky a to ani nehovorím o ďalších minoritných problémoch ako nefungujúci telefón či absentujúci waypoint a postava na jeho konci (v oboch prípadoch pomohla len smrť či nahranie pozície). Zmienim taktiež krátke záseky na vybraných miestach, či jeden pád na plochu, no aby to nevyznievalo horšie ako to celé je, asi by som mal znova zdôrazniť, že technický stav je určite lepši než pred troma rokmi. O tom aby som ani nepochyboval, už len z pohľadu podstatne nižšej frekvencie bugov, pričom niektorí ich hlásia ešte menej ako ja. No za mňa tu skrátka stále sú a prehliadať ich úplne nemôžem…

Obecne je však Phantom Liberty skvelým rozšírením, ktoré si dokáže bez problémov obhájiť svoju cenovku. Netreba totiž zabúdať, že toto nie je žiadne DLC ale plnohodnotná expanzia natrieskaná kvalitným obsahom a to od začiatku až po úplný koniec. Aj preto som nakoniec mimoriadne spokojný ani menšie technické nedostatky mi nedokázali pokaziť vynikajúci zážitok. Phantom Liberty by skrátka nemal vynechať žiadny hráč Cyberpunku 2077, v opačnom prípade totiž prídete o viac, ako si možno myslíte. A ak som vás stále nepresvedčil, je to len vaša škoda..

Komentuj!