Layers of Fear – Dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky

Keď v roku 2016 malé indie štúdio Bloober Team vydalo svoju prvú výraznejšiu hru, hororový walking simulátor Layers of Fear, zrejme netušilo, že pôjde o všeobecne najobľúbenejší a najúspešnejší strašidelný počin od čias prvej Amnesie z roku 2010. A vskutku, príbeh maliara prepadajúceho sa do šialenstva, napriek určitej chaotickosti, predstavoval atraktívny, čiastočne neošúchaný herný námet, ktorému sa podarilo vtiahnuť veľké množstvo hororových nadšencov a predznamenať budúcu kariéru nádejného poľského amatéra. Netrvalo dlho a dočkali sme sa pokračovania s číslovkou 2, ktoré, hoci zožalo ohľaduplnú kritiku a nedočkalo sa úspechu svojho predchodcu, predsa len nebolo úplným prepadákom a umožnilo tvorcom pokračovať v napĺňaní ich kreatívnych plánov. Výsledkom aktuálnej snahy tvorcov zo štúdia Bloober Team (tentokrát v spolupráci s tímom Ashar) sa stáva zvláštny počin Layers of Fear.

Recenzovaná verzia: PC

Osobne ho považujem za zvláštny i preto, keďže okrem názvu, ktorý je neinovatívny a identický s pôvodným počinom z roku 2016, nám tvorcovia nadelili prekvapenie v podobe nemožnosti striktne a jasne kategorizovať ich najnovší herný kúsok, pretože ten sa vymyká všetkým kategóriám a zaradeniam. Nejde ani o remaster, ani o remake, ani o reboot, ani o novú samostatnú hru, ale o niečo, čo sa nachádza medzi týmito kategóriami. Layers of Fear totižto ponúka celú sériu (teda prvý diel s DLC prídavkom a zároveň aj druhý diel) v jednom balení, no ani zďaleka sa tým nevyčerpáva, pretože okrem toho prináša nové príbehové rozšírenia, pričom jedno z nich funguje ako samostatné DLC a to druhé sa predstavuje ako spojka, ktorej účelom je prepojiť všetky hry do jednej. Nemôžeme taktiež zabudnúť zmieniť, že autori si neodpustili ani drobnejšie zásahy do pôvodných titulov. V tejto recenzii sa však nebudem zameriavať na popis príbehov, pôvodných herných mechaník ani iných aspektov, tvoriacich náplň pôvodných počinov, pretože sme sa im už venovali v samostatných recenziách (viď naše recenzie na Layers of Fear, Layers of Fear: Inheritance a Layers of Fear 2). Skôr si teda posvietime na novinky a dodatky, ktorých sme sa dočkali v tomto novom výtvore od štúdia Bloober Team.

Ako som spomenul, jeden z nových príbehov v skutočnosti funguje ako akási spojka, alebo rámec, prepájajúci všetky inak samostatné tituly. Ocitáme sa v ňom v koži spisovateľky, ktorá vyhrala zájazd na opustený ostrov s majákom, v ktorom bude jej úlohou napísať románový bestseller. Spisovateľka už čoskoro zisťuje, že niečo nie je v poriadku a tým sa spustí séria udalostí, ktoré budú tvoriť náplň tohto nového prídavku. Nemenovaná autorka sa musí vyrovnať s osobnými démonmi a bojovať s podobnými halucináciami, aké sa dejú ostatným hlavným postavám. Jednotlivé časti série sú tu predstavené ako výplod jej spisovateľského talentu, pričom možno povedať, že tvorcovia urobili vcelku dobrú prácu pri prepájaní jednotlivých častí, ktoré pôsobí skôr organicky, ako keby bolo od začiatku plánovanou súčasťou hry, než mechanicky, alebo umelo. Za zmienku určite stojí, že prechod medzi aktuálne hraným dielom a jeho rámcom v podobe príbehu o spisovateľke sa deje častejšie než by väčšina hráčov predpokladala. V priebehu hrania príbehu maliara (teda pôvodného Layers of Fear z roku 2016) sa takýto prechod odohrá hneď niekoľkokrát, takže samotný príbeh prídavku a jeho nádväznosť na ostatné časti série môžu byť rozvíjané viac, ako by boli inak možné.

Niet pochýb o tom, že práve prvý Layers of Fear sa dočkal najväčšieho kvanta zmien. Nemôžem nespomenúť vizuálnu stránku, ktorá je postavená na aktuálnom Unreal Engine 5 a pôsobí veľmi moderne. Nielen detailnejšie textúry či premakanejšie efekty, ale aj nasvietenie robí z Layers of Fearu vskutku modernú hru a povyšuje tým už tak kvalitnú hru. No bezpochyby najväčšou zmenou je však úplne nová mechanika v podobe lampáša, ktorý protagonista získava už v ranných fázach hry. Jeho využitia sú rôznorodé. Môže slúžiť prosto na osvetlenie temných miestností, chodieb, alebo kútov, no ponúkne aj špeciálny režim blízkeho zamerania sa, v ktorom vydáva intenzívne lúče svetla na zvolený objekt. Týmto spôsobom je možné vyčistiť zamerané objekty od akejsi nákazy a tým si utvoriť možnosť preskúmať ich, alebo si ich vziať. No zamerané lúče majú aj ďalšie využitie. S ich pomocou je možné zahnať, alebo dočasne znehybniť ducha, ktorý vás na vybraných miestach hry prenasleduje. Samozrejme, hrozivý nepriateľ bol súčasťou aj pôvodnej hry, no tentoraz už pred ním nemusíte jednoducho utekať, ale máte možnosť ho aspoň dočasne zastaviť.

Vzhľadom na relatívnu vzácnosť takýchto “akčných pasáží” nejde o príliš veľký zásah do hrateľnosti, no v konečnom dôsledku to mení (a z môjho pohľadu zintenzívňuje) dynamiku týchto napätých momentov. Samozrejme, zmeny sa týmto žiadnym spôsobom nevyčerpávajú, no nebudem ich tu uvádzať všetky, zvláštne nie tie drobné. Postačí, ak sa zmienim o nových dokumentoch, rozširujúcich a obohacujúcich už tak pomerne prepracovaný príbeh a zabudnúť nesmiem ani na novinku v podobe plne nadabovaných textov, takže aj dokumenty, ktoré zbierate sú vám predčítavané hlasom autora toho-ktorého textu. Výraznou nevýhodou a mínusom sú niektoré pasáže, ktoré vám znemožnia vrátiť sa do ešte nepreskúmaných miestností tým, že za vami zatvoria dvere a zablokujú vám cestu späť.

Najmenšieho počtu vylepšení sa dočkalo DLC do prvého dielu s názvom The Inheritance, ktoré sa týka príbehu maliarovej dcéry, vracajúcej sa do svojho rodného domu a spomínajúcej na mnohé traumatizujúce momenty svojho detského života. Toto rozšírenie viac-menej zostáva v rovnakej forme (okrem vizuálu), ako aj predtým, takže mu tu nebudem venovať väčšiu pozornosť. Prídavok, The Final Note, ktorý je exkluzívnou novinkou a priniesla ho až táto edícia. Sústredí sa na príbeh maliarovej manželky, ktorá bola kľúčovou súčasťou pôvodného príbehu. V porovnaní s ostatnými príbehmi v hre je príbeh maliarovej ženy pomerne jednoduchý.

Zatiaľ čo ostatné hry sú situované vo veľmi temných prostrediach, Layers of Fear 2 sa odohráva na palube výletnej lode, na ktorej sa mal nakrúcať film, a nebojí sa občas rozsvietiť svetlá a neustále sa pohráva s rôznymi paletami a scenériami. Ako som už naznačil, tento diel, ktorý vzbudil kontroverzie už pri svojom vydaní, je najslabšou zložkou hry, pričom tvorcovia, bohužiaľ, neodstránili žiadny z neduhov, ktoré ho od začiatku definovali. V konečnom dôsledku tak zásadne zhoršuje dojem z celej tejto novej hry. Jeho problematickosť spočívala už predtým v chaoticky vyrozprávanom príbehu, ktorý sa spôsobom prezentácie snaží pôsobiť hlbokým, psychologicko-filozofickým dojmom, no v konečnom dôsledku tým iba zvyšuje jeho zmätenosť a prekombinovanosť. Nové sekvencie s naháňajúcou bytosťou pôsobia únavne a zbytočne.

Samotné kapitoly sú dosť rozvláčne a tento dojem ešte umocňuje stereotypickosť a uniformnosť lodných chodieb, do ktorých sa ešte neraz vraciate. Atmosféra tu pôsobí skôr mdlým dojmom a neustále jumpscary začnú čoskoro unavovať a nie desiť. Za zmienku stojí, že tvorcovia sa tu explicitne inšpirovali filmovými klasikami Osvietenie, Psycho a ďalšími, a ak ste videli niektorý z týchto filmov, tak odkazy určite neminiete. Podobne ako sa pôvodný Layers of Fear dočkal novej funkcie v podobe lampášu so schopnosťou zamerania a “vymietania” duchov, tak aj druhý diel ponúka analogický objekt v podobe baterky, ktorá vám umožní rozhýbať figuríny a tým si napríklad uvoľniť cestu ďalej.

Je treba pochváliť tvorcov, že sa im napriek experimentom s novou technológiou (Unreal 5) podarilo nielenže priniesť nový, úchvatný vizuál, ale taktiež zachovať vynikajúci technický stav, čo v takomto prípade nebolo vôbec samozrejmosťou. Počas hrania som nenarazil na žiadny bug, hra mi ani raz nepadla, ani nezamrzla, pričom autorom sa podarilo hru vyvážiť takým spôsobom, že sa spustí aj na slabších zostavách. V porovnaní s novinkami ako Dead Space, na ktoré moja mašina už sotva stačila, ma Layers of Fear príjemne prekvapil svojou plynulosťou a ničím nenarušovanou funkčnosťou. Vzhľadom na to v akom žalostnom technickom stave častokrát vychádzajú nové tituly, ide o jednoznačný plus pre vývojárov, zvlášť ak vezmem do úvahy modernú technológiu Unreal 5, na ktorej sa vývojári odvážili postaviť svoju novinku.

Layers of Fear je každopádne kvalitným hororovým zážitkom, ktorý nepochybne poteší nielen fanúšikov série, ale taktiež milovníkov hororových adventúr vo všeobecnosti. Prináša hneď niekoľko pozoruhodných a viac-menej prepojených príbehov, ktoré si môžete vychutnať v novom vizuálnom kabáte a v ucelenom spracovaní. Aj napriek výhradám, súvisiacim hlavne s druhým dielom, musím teda na záver konštatovať, že toto sa im v zásade vydarilo.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!