Company of Heroes 3 – Inovácie založené na zastaralých základoch

Štúdio Relic Entertainment je známe vďaka svojim stratégiám, ktorých motívom bola najmä sci-fi tematika. No ich zrejme najznámejšou sériou sa nakoniec stala séria Company of Heroes, ktorá vo veľkej miere čerpala inšpiráciu z ich predošlého Dawn of War. V tomto prípade však bojiská z Warhammer 40,000 vystriedali kulisy druhej svetovej vojny. Od vydania druhého dielu tejto vojnovej série čoskoro uplynie už 10 rokov a tak nám Relic prináša pokračovanie, ktoré nám predstavuje poslednú ešte nezmienenú etapu vojny v Európe ako aj Afriku. Company of Heroes 3 bol oznámený ešte keď štúdio vo veľkom pracovalo na oživení série Age of Empires, a hra sa kvôli tomu pravdepodobne (alebo skôr kvôli pripravovaným konzolovým verziám) aj odložila. Company of Heroes 3 je už však k dispozícii a my sa tak môžeme spolu pozrieť na to, či to čakanie za to stálo.

Recenzovaná verzia: PC

Company of Heroes 3 sa vo veľkej miere prezentovalo tým, že nám predstaví mnoho noviniek. To je samo o sebe dobré, keďže čerstvých nápadov nie je nikdy dosť, no zároveň to v mnohých vyvolávalo obavy, ako to nakoniec dopadne. Od vydania druhého dielu uplynul už nejaký ten piatok a nakoľko sa pokračovanie javilo až príliš podobne, obavy boli vcelku na mieste. Dajme však predsudky bokom a poďme si pekne po poriadku povedať, čo nám Company of Heroes 3 priniesol. Ako už bolo avizované, tretí diel nás privádza do severnej Afriky a Talianska. Mnohí by teda očakávali, že predstaví najmä púšť a severoafrické osídlenia, čo by bola vítaná zmena oproti kulisám západného a východného frontu. No hra je (minimálne čo sa týka kampane pre jedného hráča) zameraná hlavne na Taliansko. Nie je to až tak na škodu, ale trochu to zamrzí. Celkovo tak je aktuálne k dispozícii 14 máp pre voľnú hru a multiplayer.

Kampaň poriešili vývojári značne lišiacky, čo sa aj hodí k Rommelovi a jeho Afrikakorpsu. Hráči tak dostanú klasickú „príbehovú“ časť v podobe takzvanej nemeckej operácie v Afrike, no v jej pozadí je vyrozprávaný príbeh o odpore voči nemeckej okupácii a boji za oslobodenie Afriky. Takže hoci budete bojovať (hrať) za Nemcov a v slede niekoľkých misií sa postupne dopracujete až k El Alameinu, celou operáciou vás bude aj tak sprevádzať pocit, že hráte za nesprávnu stranu. Hrôzy druhej svetovej vojny si pritom treba pripomínať, aby ľudstvo neurobilo podobnú chybu, no v tomto prípade to pôsobilo až príliš násilne. Určite sa to mohlo zaobísť aj bez tejto dojemnej medzihry a vývojári sa radšej mohli držať historických bitiek a faktov. Čo už. Operácia je však zábavná a jednotlivé misie sú jedinečné. Ani sa nenazdáte a budete na jej konci, zaberie vám tak približne 5 hodín.

Druhou časťou hry pre jedného hráča je už samotná „kampaň“. V tej sa už ujmeme Spojencov a vydáme sa oslobodzovať Taliansko. Práve tu inak vstupuje na scénu najvýraznejšia novinka tohto pokračovania. Tou je taktická ťahová časť v mnohých bodoch podobná s grand stratégiami alebo sériou Total War, aj keď v tomto prípade ide o dosť orezanú alternatívu. Hra je tak obmedzená len na obsadzovanie osídlení, budovanie opevnení alebo používanie špeciálnych schopností lodí, lietadiel, partizánov či vašich oddielov. Na diplomaciu či budovanie armád môžete zabudnúť. Po mape Talianska sa presúvajú rôzne armády, ktoré sú rozdelené do viacerých skupín. Základom však je, či máte pechotné, alebo obrnené oddiely, keďže tie sa správajú na mape trochu odlišne. Oddiely sa pohybujú najrýchlejšie po cestách, no môžete ich aj skryť v lesoch. Terén vám poskytuje ako bonusy tak nevýhody, takže aj to vám môže pomôcť v bitkách či nahrať do kariet vášmu protivníkovi. Súboje prebiehajú buď v podobe klasickej RTS šarvátky, alebo o ich výsledku môžete nechať rozhodnúť automaticky počítač.

Na mape tak môžete naraziť na misie, čo sú príbehové bitky s určitými originálnymi cieľmi, alebo prestrelky, čo sú šarvátky. Prestrelky sú však rozdelené do viacerých kategórií. Musíte obsadiť a udržať čo najväčšie územie, spôsobiť nepriateľovi čo najväčšie škody, zabrať a udržať víťazné body či s malou skupinou zničiť nepriateľské predsunuté stanovištia, alebo si vymeniť úlohy a naopak obraňovať. No je toho aj viac. Misie ako aj prestrelky sú však pomerne krátke, neviem, či som niektorú z nich hral vôbec pol hodiny a nie to dlhšie. Keďže je hra dosť svižná, tak sa ani nestihne dostaviť stereotyp. Do Ríma som sa dostal za približne 25 hodín a to som zahral manuálne každý jeden stret. Okrem hlavných cieľov však vo väčšine prestreliek dostanete aj vedľajšiu úlohu (tie sa tiež opakujú). Budete tak musieť zneškodniť určitý počet mín, eliminovať ostreľovača, zničiť tank Panther, vyskúšať delo, ukradnúť Panzerschreck a podobne. V čase písania tejto recenzie však hra trpela značným množstvom bugov. Jedným z nich je napríklad zmiznutie zvyšných mín, keď ich odstránite dostatok, pričom neviditeľné míny naďalej vybuchujú a likvidujú vám jednotky, alebo neexistencia ostreľovača, ktorého máte eliminovať. Už len za to, že si zahráte dané prestrelky manuálne získate bonusový bod skúseností pre daný oddiel a potom za vedľajšiu úlohu môžete dostať ešte jeden, takže takýmto spôsobom si viete efektívne povylepšovať  vaše oddiely na mape Talianska.

Získané body schopností môžete použiť tromi spôsobmi. Každý oddiel má vopred odomknutých len niekoľko jednotiek, v podstate máte 3 americké a 2 britské oddiely. Ak vám niektoré jednotky strašne chýbajú, môžete si takto aj v pechotnom oddieli odomknúť tanky. Druhá možnosť je investovať body do trvalých vylepšení, tie vám pomôžu v šarvátkach alebo priamo na mape Talianska. Poslednou možnosťou je odomknúť si špeciálne schopnosti použiteľné v boji, tých je 6 a sú rozdelené do 2 stromov, pričom každú schopnosť si môžete ešte raz vylepšiť. Takže je len na vás a vašom štýle hrania, na čo body utratíte.

Mapa Talianska má tiež svoje pravidlá. Tak ako počas šarvátok aj tu máte 3 typy bodov, ktoré sa však dopĺňajú až po 3 ťahoch. Preto musíte dobre uvažovať, na čo ich práve miniete, keďže v budúcnosti vám bude treba možno vyliečiť/opraviť vaše oddiely alebo zúfalo budete potrebovať použiť nejakú tú špeciálnu schopnosť. Množstvo jednotlivých bodov si však môžete zvýšiť obsadzovaním a následným vylepšovaním prístavov, skladov s muníciou alebo palivom. Dôležitú úlohu v hre zohrávajú aj lietadlá a lode. No aj tu záleží na vás a aj od zvolenej náročnosti, či ich budete využívať a v akom rozsahu. Lode vám počas presunov môže poškodiť pobrežné delostrelectvo a lietadlá zase protilietadlové delá. Pobrežné delostrelectvo sa veľmi neoplatí ničiť, keďže ho po obsadení prístavu získate na svoju stranu a môže sa vám tak hodiť pri jeho obrane. Horšie je to s protilietadlovými delami, tých má nepriateľ často toľko, že vás to aj môže znechutiť používať letectvo. Opäť mi nedá v tomto momente spomenúť to, že každý oddiel môže za ťah zaútočiť len raz a to sa týka aj takýchto opevnení, ako sú protilietadlové delá, guľometné stanovištia, protitankové delá, atď., takže niekedy je zdĺhavé ich ničiť po jednom, hlavne na začiatku kampane. Hra vám, samozrejme, zahlási, že sa časom zničia samé, vždy to takto funguje.

K dispozícii máte takto niekoľko typov lodí, od krížnikov po lietadlové lode. Tie vám tak slúžia na obstreľovanie pevniny, boj s inými loďami alebo ako mobilné letisko. Pri lietadlách je to podobné s tým, že máte k dispozícii možnosť prieskumu alebo zhodu jednotiek, no musíte si dávať pozor na nepriateľskú protilietadlovú obranu. Poslednou zložkou hry sú partizánske základne, ktoré vám umožňujú využívať služby bojovníkov odboja. Tí tak môžu oslabiť obranu miest, čím ich rýchlejšie obsadíte alebo poškodzovať nepriateľské oddiely, no majú aj iné užitočné schopnosti.

Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že táto „kampaň“ neoplýva príbehovou zložkou, tak predsa len sa na jej pozadí niečo rysuje. V priebehu hry predstavujete nemenovaného veliteľa, ktorý rieši konflikt záujmov dvoch spojeneckých generálov (Brit a Američan). Tí majú trochu odlišný pohľad na boje v Taliansku a tak sa neustále hašteria. Vašou vedľajšou úlohou je si získať ich lojalitu a aj bonusy, ktoré budete postupne získavať na základe toho, nakoľko vás budú akceptovať. To však závisí na vašich rozhodnutiach. Okrem nich sa po čase zoznámite aj s predstaviteľkou talianskych partizánov, ktorá bude s vami komunikovať v ich mene. Tá v podstate zohráva v hre rovnakú úlohu ako daní generáli. To, či ich budete počúvať, alebo nie, má v podstate vplyv len na záver hry.

Čo sa týka samotnej hrateľnosti, Company of Heroes 3 neprináša nejaké závratné množstvo zmien. Oproti dvojke mi hra príde trochu svižnejšia, no to je aj o zvyku a skôr by som povedal, že ide skôr o subjektívny dojem. V hre sa stretneme so 4 frakciami, dve na strane Spojencov a 2 na strane Osi. Osobne som očakával, že popri Afrikakorps bude druhý tím Osi predstavovať nejaká talianska brigáda, no na scénu sa vracia len opäť Wehrmacht. Každý tím má tak svoje typické jednotky, taktiku a špeciálne schopnosti. Je teda na vás, čo vám najviac sadne. Oproti predošlým dielom však došlo k zjednodušeniu základní jednotlivých tímov. Základne boli kedysi vždy jedinečné, či už počtom budov, ich špecializáciou či mobilitou. Tu však vývojári vsadili zase zrejme na akčnú stránku multiplayeru a tak budovanie a taktické zmýšľanie okolo základne je už prežitkom. Väčší dôraz však dostali v tomto dieli vozidlá, plus je možné s pomocou špeciálnych opravárenských vozidiel opravovať vraky.

Prejdime si však ešte technický stav titulu. Najväčšie obavy vzbudzovala grafika, čo sa aj potvrdilo. Textúry aj efekty sú často málo detailné a hra tak pôsobí dosť zastaralo, dovolím si povedať, že v mnohých ohľadoch sa vôbec nelíši od svojho staršieho súrodenca. Rozhodne sa na tomto aspekte dalo viac zapracovať a Company of Heroes 3 mohol vyzerať na dnešné pomery skvostne. Nepomáha ani optimalizácia, ktorá je na tom podobne, ako to bolo v dvojke. Schválne som vyskúšal dvojku aj trojku na jednej zostave a obidve hry sa správajú podobne. Relic sa už teda pred desiatimi rokmi nebol schopný postarať sa o optimalizáciu, aby hra dokázala ísť plynulo na súčasnom hardvéri a to ani na FullHD rozlíšení. Pri Company of Heroes 3 tak pravdepodobne narazíte na prepady frameratu, ktoré sú často sprevádzané aj s rozpadávaním textúr, respektíve s ich vykreslením v nižšom rozlíšení.

Okrem iného dochádza aj k preblikávaniu rôznych textúr či zasekávaniu animácii pohybu vojakov (pri obsadzovaní vlajok vojaci stoja ako strašiak v poli s rozpaženými rukami). Áno, takéto bugy sú drobnosti, ale dokáže to dosť zamrzieť, keď vidíme, že sa vývojári ani po toľkých rokoch nepoučili. Umelá inteligencia protivníkov je vcelku slušná, opäť však závisí od zvolenej náročnosti, no v tomto prípade sa vývojári vydali cestou zjednodušovania (možno aj kvôli konzolovým verziám). Aj najľahšia náročnosť vedela človeka v predošlých dieloch občas potrápiť, tu sa však ani nezapotíte. Jedným z problémov je aj pathfinding. Ak budete využívať pechotné jednotky, možno si ani nič nevšimnete, no ak budete hrať s vozidlami, tak čakajte nečakané. Z vašej armády sa veľmi rýchlo stane gordický uzol a tanky sa budú pchať aj tam, kade nemajú šancu prejsť. Nuž čo už, každý sa raz sekne… od vydania ubehol ešte len týždeň a na hru vychádzajú vo veľkom aktualizácie. Snáď sa im podarí väčšinu chýb časom opraviť. Škoda, že hra vyšla v takomto technickom stave.

Company of Heroes 3 zavítal na scénu s čerstvými nápadmi. Tie potešia najmä hráčov, čo si chcú v takýchto hrách užiť príbeh a kampane, keďže takto im hra ponúkne minimálne 30 hodín zábavy. Horšie to je však s inováciami na bojisku, kde došlo skôr k zjednodušeniam. PC verzia navyše vyšla s viacerými technickými nedostatkami a bugmi. Company of Heroes 3 na osobných počítačoch tak pôsobí s trochu nadnesenia ako platený betatest, z ktorého sa majú vývojári poučiť, aby neskoršie konzolové verzie vyšli v podstatne lepšom stave. Napriek všetkému však ide o starý dobrý Company of Heroes, takže fanúšikov ich dielo určite neurazí. Skôr naopak. Hodí sa dodať aj to, že v našich končinách hra vyšla i s oficiálnou českou lokalizáciou, čo je určite plus. V jadre ide teda o dostatočne zábavný prírastok do žánru stratégií, no vývojári potrebujú ešte nejaký ten čas, aby ho trochu vyladili.

Komentuj!