Register

A password will be e-mailed to you.

Séria Age of Empires patrí medzi jedny z najznámejších a najobľúbenejších stratégií odohrávajúcich sa v reálnom čase. Po zániku Ensemble Studios sme sa dočkali dlhšej odmlky a nebolo jasné, či sa ešte niekedy budeme v tomto duchu túlať históriou. Najmä druhý diel sa stal medzi hráčmi nesmierne populárnym. Moderská skupina, z ktorej sa dnes stalo Forgotten Empires, vytvorila nové rozsiahle kampane s novými národmi, a tak sa začala dlhá cesta, na ktorej došlo najprv len k miernym úpravám a opätovnému vydaniu druhého dielu s novými rozšíreniami až k postupnému remasteru všetkých troch častí. To všetko postupne viedlo k tomu, že Microsoft sa začal opäť zaujímať o túto značku a odsúhlasil vznik štvrtého pokračovania, ktorý dostal do rúk Relic Entertainment. Ten je na poli stratégii značne skúsený a má za sebou mnoho úspešných titulov, ale ich posledný počin (Warhammer 40000: Dawn of War III) by sa dal označiť len za množstvo nesplnených sľubov, pričom ho aj nakoniec ponechali svojmu osudu. Hlavne z tohto dôvodu bolo mnoho fanúšikov skeptických, ako to dopadne. Dočkali sme sa nakoniec dôstojného pokračovania série alebo nám táto hra rýchlo vyfučí z pamäte?

Recenzovaná verzia: PC

Fanúšikovia Age of Empires dlho čakali, že ďalší diel nás posunie ďalej v ľudskej histórii, keďže ten posledný zachytával kolonizačné obdobie (najmä Ameriku), kde sa hra skončila približne v období americkej občianskej vojny. Nakoniec však došlo k rozhodnutiu, že štvrtý diel nás zavedie naspäť do stredoveku a v značnej miere sa inšpiruje práve najpopulárnejším druhým dielom. Age of Empires IV však nie je len kópiou toho, čo sme videli, ale prináša aj mnoho nových prvkov. Keď sa však na hru lepšie pozrieme, môžeme vidieť, že sa inšpirovala nie len sériou AoE, ale aj inými titulmi. V jadre je to ale určite Age of Empires II, opäť sme sa vrátili k pôvodnému štýlu zhromažďovania surovín. Čo znamená, že dedinčania nosia suroviny do rôznych skladísk. Boj skôr pripomína tretí diel, rovnako tak aj spôsob ničenia budov. Nový štýl hradieb a opevnených miest mi skôr pripomínal sériu Stronghold. Pokiaľ budovy dostatočne poškodíte, tak začnú horieť a časom sa úplne zničia, toto sme mohli vidieť už v prvom dieli Cossacks. Tu by som len dodal, že je vidieť, že sa na ňom podieľali tvorcovia série Company of Heroes. Okrem toho v ňom nájdete aj viac podobností s ďalšími titulmi, ale môžem povedať, že ako celok to všetko funguje. Poďme sa bližšie pozrieť na jednotlivé aspekty hry.

Kampaň

Vývojári opäť stavili najmä na jedny z najvýznamnejších udalostí v období stredoveku. Aj keď tu je to podané trochu viac historicky oproti dvojke, kde každá kampaň bola ako prerozprávanie udalostí, ktoré daný rozprávač zažil, takže rozprávala príbeh najmä okolo jednej historickej postavy. V Age of Empires IV sú kampane skôr zamerané na širšie obdobia a sú štyri. Na úvod začínate s britskou kampaňou, ktorá hovorí o Viliamovi Dobyvateľovi alebo o Magne charte. Ďalej tu máme storočnú vojnu, ale tá sa bude opäť niesť skôr v tom duchu, aby zachytila celé jej trvanie, než len život Johanky z Arku. Treťou v poradí je mongolská kampaň, tá nám predstaví prakticky celé trvanie Mongolskej ríše a budeme v nej bojovať v Európe ako aj v Číne. Na záver tu však máme v sérii Age of Empires novinku a tou je ruská kampaň. Tá nám postupne ukáže, ako sa len z Moskvy stalo dnešné Rusko.

Okrem kampane si môžete zahrať aj stručný tutoriál a opäť máte k dispozícii aj pár výcvikových misií s výzvou nazvaných ako Umenie vojny. Samotná kampaň má tak viac ako 30 misií a zaberie vám niečo cez 20 hodín. Jednotlivé misie sú pomerne zábavné a myslím, že sa pri nich nebudete nudiť. Väčšinou ide o dobývanie, porazenie nepriateľských armád alebo klasické budovanie základne, a potom plnenie konkrétnych cieľov. Kampane sú ale svojím spôsobom jedinečné, keďže každý váš krok komentuje rozprávačka, ktorá vám bližšie priblíži danú historickú udalosť. Rovnako tak aj úvod každej misie predstavujú filmové zábery, na ktorých je zobrazené ako dnes vyzerajú miesta, kde sa jednotlivé udalosti odohrali, lenže na nich sú holograficky doplnení vojaci alebo stavby, čo tam kedysi stáli. Takže toto bol jednoznačne originálny krok. Okrem týchto videí si vývojári pre nás pripravili aj niekoľko ďalších videí, ktoré sú ako z History Channel a zobrazujú, ako sa stavali opevnenie, ako sa strieľalo z luku alebo kuše, a tak podobne.

Civilizácie

Age of Empires IV nám predstaví 8 civilizácií. Z tých dobre známych sú to Briti, Francúzi, Mongoli alebo Číňania. Okrem nich však môžeme v hre hrať aj za pár novších ako Dillísky sultanát, Abbaský kalifát, Rusko alebo Svätú rímsku ríšu. Tak ako doteraz sú všetky civilizácie odlišné rôznymi bonusmi alebo dostupnými jednotkami. Oproti dvojke sa však civilizácie odlišujú aj v iných prvkoch, čím sú mnohé dosť jedinečné a poskytujú tak odlišné taktické alebo ekonomické výhody. Musím však priznať, že mnohé tieto vychytávky na mňa zatiaľ pôsobia tak, že jednotlivé civilizácie sú dosť nevyrovnané. Napríklad Briti a Francúzi nie sú v podstate ničím výnimoční, stačí vám, keď zistíte, aké majú bonusy a ako ich najlepšie využijete. Dillísky sultanát využíva systém učencov, ktorí urýchľujú skúmanie technológii, lebo ich výskum trvá dosť dlho, ale na druhú stranu je bezplatný. Mongoli majú úplne odlišný systém oproti ostatným civilizáciám, keďže vedia svoje budovy zbaliť a presunúť inde, ale nevedia stavať hradby. Okrem toho získavajú suroviny aj ničením nepriateľských budov a nevedia ťažiť kameň. Rusi využívajú vo veľkej miere lov, za každé zabité zviera získavajú bonus, vďaka čomu ich lovecké chatky generujú zlato. Rozdielov medzi civilizáciami je mnoho, čím je hra značne rôznorodá. Lenže niektoré národy dokážu získavať suroviny prakticky zadarmo, čo iné národy znevýhodňuje. Uvidíme, aký to bude mať dopad na multiplayer.

Ekonomika

Do hry sa naspäť vrátili štyri základné typy surovín: jedlo, drevo, zlato a kameň. Opäť môžete loviť populárne diviaky, ktoré sú ale skôr ako tanky. Keď ich budete chcieť uloviť, dokážu vás poriadne potrápiť. Ale tentokrát už môžete loviť aj s vojakmi a nielen s dedinčanmi. Mŕtve zvieratá sa už časom nerozkladajú, takže môžete veselo vybiť zver na celej mape. Zároveň ich po novom môže zved doniesť k vašim skladom. Rovnako sa zmenil aj systém ovečiek. Tie už priťahujú len zvedovia. Automaticky sa k ním pripoja a nasledujú ich k vášmu mestu. Zlata a kameňa je väčšinou v hre dostatok, ale zároveň sú jednotlivé vylepšenia a obliehacie zbrane o dosť drahšie. Okrem toho je možné získavať suroviny aj z obchodu, či už prostredníctvom karaván alebo obchodných lodí.

Mestá a základne

Systém základne bol výrazne zmenený. Budovy sú dosť veľké, čo vzhľadom k dosť malej úrovni oddialenia kamery dokáže občas nahnevať. Taktiež sa stavajú tak, aby medzi nimi mohli vojaci bez problémov pobehovať. Takže ich už nemôžete používať ako umelé zátarasy. Čo je v podstate aj tak jedno, keďže životnosť budov je taká nízka, že ešte aj dedinčania by dokázali zničiť celé mesto. Veže už stoja po novom len drevo, ale je nutné ich potom vylepšiť za kameň. Každú vežu je tak potrebné vylepšiť osobitne. Okolo miest môžete postaviť kamenné hradby, na ktoré môžete postaviť vojakov. Na hradby je možné umiestniť aj špeciálne veže, ktoré treba opäť osobitne vylepšovať. Celkovo sú ale opevnenia v hre o dosť slabšie, ako tomu bolo v dvojke. A aj taký hrad vám skoro vôbec nepomôže. Dosť podstatné je zmieniť, že sa zmenil štýl opravovania. Poškodené budovy alebo obliehacie zbrane opravíte len s drevom. Opravovaním tak ušetríte značné množstvo kameňa alebo zlata. Tentokrát nemáme definované jednotlivé veky nejakým názvom, ale len číslom. Postup do ďalšieho veku je pri väčšine civilizácií spojený s postavením pamiatok. Každá pamiatka poskytuje odlišný bonus a je len na vás, čo si vyberiete.

Vojská

Oproti dvojke sme sa svojím spôsobom „zbavili“ špeciálnych jednotiek pri každej civilizácii. Tie sa predtým trénovali z hradov. Teraz má každý národ nejaké svoje špecifické jednotky, ale tie väčšinou nahrádzajú bežné (najmä u Francúzov a Britov). Ale celkovo sú tak jednotlivé civilizácie značne odlišnejšie, ako tomu bolo predtým, keďže sa odlišujú vo väčšom počte jednotiek, nejde len o to, že majú niečo v technologickom strome zamknuté. Takto má Abbaský kalifát ťavy alebo Dillísky sultanát slony. Podľa svojich jednotiek majú aj prispôsobené vylepšenia. Age of Empires IV tak doslova núti hráča používať povedzme ťavy, keďže vďaka ním získa výraznú strategickú výhodu. Systém armád je tu aspoň podľa mňa dosť odlišný. Predtým mi záležalo doslova na každom vojakovi a snažil som sa ich, čo najčastejšie sťahovať z boja, aby sa vyliečili. Tu však operujete s dosť veľkými armádami a s menšou ako 50 člennou armádou sa ani neoplatí útočiť. Takže bežne budete mať naraz pod velením 100 až 150 vojakov.

Trochu ma však mrzí, že sa nejako pozabudlo na správanie jednotiek. Nejako som si nevšimol, že by bolo v hre možné okrem držať pozíciu nastaviť aj iný režim fungovania. Jednotky sa tak správajú neustále agresívne a bezhlavo sa vrhajú na nepriateľa, aj keď majú vbehnúť rovno pred hradby alebo hrad. Ani príkaz držať pozíciu veľmi nefunguje, lebo je nutné ho neustále po každom presune klikať a budete sa cítiť skôr ako cvičená opica. Systém ničenia budov je totožný ako v trojke, strelci strieľajú zápalné šípy alebo z pušiek a pechota s útokom nablízko uteká na budovy hádzať fakle. Rovnako útočia aj na delostrelecké jednotky. Budovy však majú dosť nízky život a útok s fakľami im spôsobuje dosť vysoké poškodenie, kvôli čomu ničenie nepriateľských základní pôsobí strašne hekticky.

Náboženstvo a obliehanie

Nebol by to Age of Empires, keby v ňom neboli mnísi. Tí opäť slúžia najmä na liečenie jednotiek. Okrem toho imámovia vedia aj konvertovať jednotky, aj keď bez vylepšenia len s artefaktom, čo mi príde ako nezmysel. Celkovo tu konvertovanie jednotiek stráca zmysel, keďže armády sú dosť veľké. Opäť tak v hre máme relikvie a vrátili sa aj ruiny z jednotky, ktoré sú teraz posvätnými miestami a generujú zlato. Obliehacích jednotiek je inak neúrekom. Baranidlá alebo obliehacie veže vedia stavať pechotné jednotky priamo na bojisku. Zvyšné obliehacie stroje treba postaviť v dielni. K dispozícii máte katapulty, lukostrely alebo trebuchety, tie sú väčšinou ešte pomerne lacné, aj keď taký katapult stojí 500 zlata, čo je už pomerne veľa. Obliehacie zbrane sú inak neúmerne silné, keďže jeden katapult dokáže zasiahnuť aj 50 vojakov, ktorých zabije tromi zásahmi. V poslednom veku máte k dispozícii aj delá a tých je tu niekoľko typov a dokonca sa aj odlišujú pri jednotlivých civilizáciách. Tie sú však už nesmierne drahé.

Lode

Pred vydaním hry ste mohli vidieť niekoľko videí, v ktorých vývojári ukázali, ako vyzerajú súboje na mori. Problém je v tom, že v celej kampani nie je ani jedna misia, v ktorej by sa dal vybudovať prístav a nieto ešte používať lode. Príde mi to trochu zvláštne, ale námorníctvo si môžete vyskúšať aspoň v šarvátke alebo multiplayeri. A aj to máte k dispozícii len šesť máp a len na troch je voda.

Grafika a zvuk

Po grafickej stránke je Age of Empires IV na dosť dobrej úrovni. Na prvýkrát na mňa pôsobil zvláštne, no časom som si zvykol a môžem zhodnotiť, že jednotky, budovy alebo celý svet je na stratégiu vymodelovaný vcelku pôsobivo. Trochu však trochu zamrzí, že hru nie je možné si priblížiť. Skúšal som ju na FullHD rozlíšení so všetkým nastaveným na maximálnych detailoch a musím skonštatovať, že optimalizácia je všelijaká. Síce mi framerate nepadol pod 45fps, ale napriek tomu dochádza k dosť výrazným prepadom fps (aj cez 50fps) a to bez nejakého zjavného dôvodu. Časom sa to snáď zlepší, ale jednoznačne môžem povedať, že samotná hra nemá príliš vysoké hardvérové nároky a rozbeháte ju aj na starších zostavách. Zvuku a hudbe nemám čo vytknúť, nemusel som nič nastavovať a nikdy som nemal problém, aby som počas hry nepočul rozprávačku. Tak ako sme zvyknutí, všetky jednotky jednotlivých civilizácií inak rozprávajú svojimi rodnými jazykmi.

Záver

Na poli real-time stratégii už toho dnes nevychádza toľko ako kedysi. V tomto prípade vývojári stavili najmä na zaužívané prvky z druhého dielu, čo pekne skombinovali aj s trojkou a pridali k tomu aj niečo navyše. Okrem toho hra dostala do vienka aj vcelku pôsobivý grafický kabátik. Samotná kampaň je oproti dvojke výrazne kratšia, ale dlhšia, ako bola v trojke. Škoda akurát tých námorných bitiek, ktoré vývojári v kampani vôbec nevyužili. Zosadí nakoniec tento diel ešte stále populárne Age of Empires II a Age of Empires III? To už čoskoro zistíme. Jednoznačne však treba povedať, že jednotlivé civilizácie sa hodí ešte trochu vyladiť, respektíve vyrovnať.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Age of Empires IV - Návrat do stredoveku
Po 16 rokoch sme sa dočkali plnohodnotného pokračovania Age of Empires, ktoré nás opäť zaviedlo do staroveku a snaží sa zaujať hráčov najmä zaužívanými mechanizmami z dvojky. Popritom však prinieslo do série aj nový vietor, ale bude to všetko stačiť na to, aby Age of Empires IV zosadilo z trónu predchádzajúce dva diely? O tom už musia rozhodnúť samotní hráči, ale jednoznačne stojí za to si zahrať aspoň kampane, ktoré sú originálne spracované a určite sa pri nich zabavíte.
Pozitíva
  • Pôsobivo podaná kampaň
  • Detailná grafika
  • Pomerne nízke hardvérové nároky
Negatíva
  • Hektické a nepriehľadné boje, nevyváženosť civilizácií
  • Nedá sa zmeniť režim správania jednotiek
  • Absencia námorných súbojov v kampani
75%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!

komentárov

O autorovi

Počítačovým hrám sa venujem už od detských čias. Mojím najobľúbenejším žánrom boli real-time stratégie (C&C, Jurassic Wars, Cossacks). Pri hrách však uprednostňujem najmä príbeh. V roku 2019 som začal prekladať hry do slovenského jazyka a dnes som členom slovenskej komunity amatérskych prekladateľov - lokalizácie.sk. Našim cieľom je ukázať, že si hry zaslúžia byť aj v slovenčine a zároveň tak aj pomôcť CZ/SK prekladateľskej scéne. Na stránke somhráč.sk pracujem ako externý redaktor, pričom píšem najmä recenzie na hry, ktoré boli preložené do slovenčiny alebo je možné, že niekedy v budúcnosti by sa mohli dočkať sk prekladu.

Súvisiace príspevky