Hogwarts Legacy – Definitívny zážitok na kúzelnom zámku

Dlho očakávaný a mnohokrát odložený titul Hogwarts Legacy je tu. Aké kvalitné bolo školstvo čarov a mágie asi sto rokov pred tým, než na hrad nastúpil svetoznámy Harry Potter a celý ho zdemoloval?

Recenzovaná verzia: Xbox Series X

Ak sa na mňa nenahneváte, budem používať anglické výrazy, nakoľko som vyrástol s anglickými knihami a filmami a počas hrania som výrazy na štýl “Rokfort, Brumbál, Bradavice” nezačul ani od jediného spolužiaka na hrade. S postavami z Harry Potter príbehov sa tu ostatne aj tak nestretneme, nakoľko sa dostávame do centra udalostí odohrávajúcich sa pred približne sto rokmi. Vývojári sa tak odpútali od všetkých konvencií a Hogwarts Legacy si razí vlastnú cestu. Neposúvajú dopredu príbeh v kľúčových momentoch až tak rapídne ako predloha, ale na oplátku sľubujú voľnosť a objavovanie. Ostatne, od Avalanche Software (netreba si mýliť s Avalanche Studios, tvorcov série Just Cause) sme doteraz mali možnosť vyskúšať len hry pre menších ako Toy Story, Cars alebo Disney Infinity. Ako sa s popasovali nováčikovia v tomto žánri s megaúspešnou licenciou na jednu z najpopulárnejších značiek v rozprávkovom priemysle?

Na začiatku vás pochopiteľne čaká intro, ktoré je na môj vkus mierne dlhšie. Po vytvorení tváre a postavy svojho študenta piateho ročníka sa s ním presuniete rovno do bodu, kedy cestujete do školy s profesorom Figom. Ten bude váš stály mentor a hlavná dejová línia sa zakaždým v nejakej forme prelína práve s ním. S profesorom si pred príchodom do školy dáte celkom nebezpečnú a nečakanú vychádzku, ktorej detaily však nebudem prezrádzať. Celé to začína dosť náhle, ale postupne sa dostanete ku kontextu. Poviem len toľko, že podobne ako v Harrym Potterovi, aj tu ste “ten vyvolený”, primárne kvôli vašej schopnosti ovládať antickú mágiu. Touto schopnosťou nedisponuje takmer nikto a vaše cesty sa preto pretnú s viacerými antagonistami, ktorí vás budú chcieť ulapiť a využiť pre svoje ciele.

Po asi hodine a pol prestrihových scén, meniacich sa prostredí a uvádzania kľúčových mechaník sa dostanete pod triediaci klobúk. Ten vás síce na základe niekoľkých odpovedí priradí do jednej zo štyroch fakúlt, ale aj tak ho viete presvedčiť, aby vás preradil kam chcete vy. Vplyv na hrateľnosť to nemá, až na vašu uniformu, prístup do jednej zo štyroch fakultných ubytovní a posmešné komentáre od postáv, ak ste priradení do inej fakulty ako oni. Následne vás ešte stále čaká istá dávka slimačieho kráčania za učiteľmi, ktorí vám budú vysvetľovať, čo a ako v hrade funguje. Istú chvíľu teda trvá, než dostanete úplnú voľnosť. Vývojári sa týmto úvodným segmentom snažili dať zrejme najavo, že to s príbehom myslia seriózne. Očividne chceli dať hre aspoň trocha filmovosti, pred tým, než vás vypustia do sveta a už vás bude ťažké privolať späť k povinnostiam. V tomto ohľade inak tkvie pre mnohých hráčov asi najväčší nedostatok, z ktorého však neviním primárne vývojárov.

Hlavnou postavou totiž nie je ani zďaleka váš študent a jeho príbeh. A to napriek tomu, že stretnete mnoho pestrofarebných spolužiakov, učiteľov a postavičiek, s ktorými sa tvorcovia vyslovene vyhrali. Primárnym dôvodom, prečo je o titul taký záujem, je jeho krásny otvorený svet. No a korunovačný klenot, samozrejme, predstavuje v strede mapy týčiaci sa hrad, ktorý všetci dobre poznáme a nevieme sa dočkať, kedy ho preskúmame. Udalosti vyrozprávané v hre sú len akýmsi médiom, prostredníctvom ktorých sa váš študent postupne dostane k všetkým lokáciám a možnostiam. Tým, samozrejme, netvrdím, že príbeh nemohol byť aj lepší. Len samotné “vyučovanie” rôznych predmetov je však spracované len vo forme jednorázových párminútových misiií.

Celé to skrátka predstavuje iba začiarknutie položiek v zozname povinností a jedinou vyslovene zábavnou hodinou je lietanie na metle. A aj keď je na škole práve tento rok z dôvodu nehody metlový šport Quidditch zakázaný (aká náhodička), nájdete tu rôzne výzvy na čas, balóny, ktoré treba prepichnúť a podobne. Inak som však mal zo školy pocit, že som tam skôr na kúpeľnom pobyte, než že niečo reálne študujem. Okrem toho je možné vykonávať i bočné úlohy pre učiteľov, ktorí vás za odmenu naučia dodatočné kúzla – aj tu však ide len o jednoduché zadania. V hlavnej dejovej línií zase nájdete niekoľko čarovných momentov a zvratov, plus niektoré pasáže s hádankami vám dajú určite zabrať. Je to však práve krása hradu a okolitého sveta, ktoré nechcene posúvajú príbeh do úzadia. I preto nesúhlasím s mnohými recenziami v tom, že je príbeh vyslovene “slabý”. Vývojári skrátka nemôžu úplne za to, že sa len málokomu chce plniť úlohy, keď je možnosť zdrhnúť od povinností a objavovať magické prostredia a zákutia.

Veľa hráčov sa zároveň sťažovalo na to, že nejde o plnohodnotné RPG. Po odohraní desiatok hodín a objavenia väčšiny toho, čo Hogwarts Legacy ponúka, však v tomto nevidím problém. Nie každá hra musí byť tradične vystavaným RPG a všetci hráči budú musieť nakoniec aj tak odomknúť tie isté kúzla, aby objavili všetky tajomstvá, pristúpili do všetkých lokácií a získali tie najcennejšie poklady. Často si teda budete klásť otázku typu “Ako otvorím tieto dvere?” a budete si pamätať miesta, ku ktorým sa chcete ešte vrátiť s lepšími schopnosťami. Je celkom prirodzené, keď vás po splnení nejakej úlohy za odmenu nejaká postava organicky naučí kúzlo, než keby ste si ho mali odomknúť v arbitrárnych stromčekoch schopností. Tie sa tu inak stále nachádzajú, ale ide len o vylepšovanie toho, čo vás predtým musel niekto naučiť osobne. Ak je to vaša prvá postava, nemáte potuchy, v ktorej časti príbehu sa dostanete k novým schopnostiam.

V tomto ohľade je hra vysoko návyková, lebo viete, že hraním sa nejakým spôsobom dostanete k novým schopnostiam a môžete sa vrátiť mocnejší a objavovať predtým neprístupné priestory. Kadencia odkrývania ďalších a ďalších prekvapení je tu naozaj vyvážená. Hra je nadizajnovaná tak, aby si nevystrieľala všetky náboje od začiatku. Vypustí vás síce hneď do sveta, ktorý môžete slobodne objavovať, ale zároveň máte potrebu vracať sa do hradu a postupne si dopĺňať arzenál zručností. V bode, kedy si myslíte, že už viete azda všetko potrebné, sa dostanete nečakane do Room of Requirement, známej z piateho dielu Harry Pottera. Z ničoho nič dostanete do vienka vlastný priestor, ktorý si viete kompletne dekorovať, modelovať si v nej nábytok, stoly na crafting, osvetlenie a ďalšie súčasti. Postavu tiež viete ošatiť desiatkami rôznych klobúkov, rukavíc, okuliarov a hábitov, ktoré nájdete porozmiestňované po skrytých truhličkách. Tie vám dávajú extra zdravie a atribúty, avšak väčšina z nich vyzerá naozaj uletene. Po desiatich hodinách objavovania mali všetci študenti na hodinách rovnošaty, len moja postava vyzerala, akoby ušla z liečebne pre narušených násťročných kúzelníkov. Dialógy s ľuďmi sú však vďaka tomu naozaj zábavné.

Hlavnú dejovú líniu je možné vo svete kedykoľvek odignorovať, za predpokladu že nie ste v kľúčovom bode alebo mieste danej misie. Ako to už vo veľkých virtuálnych svetoch býva, všade sú rozmiestnené desiatky postáv, ktoré pre vás majú množstvá bočných úloh. Väčšinou ide o typické questy typu “choď zabiť toto” alebo “v tejto jaskyni mi vypadla z tašky kniha”. Aj na týchto úlohách však cítiť istú dávku ručnej práce. Dialóg s postavami na tému týchto prácičiek býva o čosi zaujímavejší ako v bežných generických zadaniach v hrách s otvoreným svetom.

Každá postava má nejakú osobnosť, motiváciu a prekvapivo detailné vysvetlenie toho, prečo potrebujú pomoc. Niekomu zmizol brat, ktorý sa vzdelával v nebezpečnej mágii, a je potrebné to vyšetriť. Mladá teenagerka z odľahlej dedinky sa nudila natoľko, že sa rozhodla vycvičiť si obrovského trola, ktorý sa jej vymkol spod kontroly. Na mieste, kde trola skolíte, nájdete množstvo denníčkov o tom, ako jej to išlo s jej novým domácim miláčikom. Aj debaty s postavami už po vykonaní úlohy doplnia informácie a neraz odhalia i čosi navyše. Nejde tu práve o komplexné a vetvené zadania, no dávajú hráčovi potrebu ísť ďalej a objavovať svet. Ten sa s postupom času a splnenými úlohami pravidelne mení a treba pochváliť úplne odlišnú atmosféru cez deň a v noci, kedy ste bez kúzla Lumos na osvetlenie priestoru mimo hradu naozaj stratení. Rovnako sa budú na isté periódy meniť aj ročné obdobia, čo je veľké plus. Najvýraznejšími sú, pochopiteľne, jeseň či zima, a špeciálne vtedy majú rôzne dedinky a les úplne inú atmosféru.

Keď už chválim remeselný pocit z bočných úloh, nedá mi nevyzdvihnúť ani lokácie a celkový zmysel pre detail. Je vidieť, do čoho bola ponorená valná väčšina času na vývoj, pretože hrad je vyskladaný do posledných maličkostí. Pri vizuálnych porovnaniach s filmami takýto perfekcionizmus až vyráža dych. Vývojári dokonca opravili aj chyby vo filmoch, ako napríklad hlavné schodisko, ktoré je tu korektne vežou s kruhovou podstavou. Každá stena, rohy v miestnostiach, chodby, všetko je odekorované unikátnymi obrazmi, predmetmi a nábytkom. Rôzne sekcie Hogwarts majú odlišný vizuálny štýl a ak ste oboznámení s knižnými predlohami, budete do detailov doslova ponorení.

V istom bode v príbehu som sa napríklad stratil v hrade a objavil som úplne bez kontextu miestnosť, kde hudobné nástroje samé hrali moje obľúbené skladby a postavy na obrazoch ich sprevádzali s rôznymi bubnami. Aby toho nebolo málo, neďaleko som objavil žabí chorál, ktorý som dokázal zdirigovať a začali grgať do rytmu. Presne takéto momenty a prekvapenia som od titulu očakával. No ani masívny svet určite nezaostáva a všetky dedinky a zákutia sú odlišné. Známa usadlosť Hogsmeade, do ktorej chodia študáci počas prázdnin nasávať maslové pivo a nakupovať sladkosti, je akoby vystrihnutá z populárnej rozprávkovej hernej série Fable. Nájdeme tu známy zakázaný les, zónu plnú bažín, baňu plnú škriatkov a aby sa so samotným Hogwarts nemálilo, je možné objaviť desiatky ďalších hradov. Niektoré sú opustené ruiny, a iné v sebe skrývajú rôzne prekvapenia a dodatočnú výbavu. 

Samozrejmosťou je let na metle, ktorú odomknete približne v strede príbehu. Tú si viete privolať takmer hocikde a okrem príliš vysokých hôr a dedinky Hogsmeade viete lietať a pristávať bez obmedzení. Postupne v hre odomknete aj Hipogriffa alebo Thestrala, magické príšery, na ktorých budete vedieť taktiež lietať. Kúzelné boje sú neoddeliteľnou súčasťou Harry Potter univerza. Prvotne máte k dispozícii len klasický útok na štýl “stláčaj tlačidlo a uberaj nepriateľovi zo zdravia” a kúzlo Revelio na odkrývanie skrytých zberateľských predmetov poskrývaných v prostredí. Postupom času sa naučíte nepriateľov zdvíhať do vzduchu a posúvať dopredu a dozadu. V arzenáli kúziel sú taktiež rôzne elementálne útoky ako mrazenie nepriateľov a rôzne ohnivé čary.

Nechýbajú klasiky ako Harryho obľúbený Expelliarmus, ktorým odzbrojíte oponenta, Petrificus Totalus, ktorým ho zaseknete na niekoľko sekúnd alebo Bombarda, s ktorým vypustíte masívnu explóziu. Postupne odomknete aj kontextuálne kúzla ako Alohomora na odomýkanie zámkov, Disillusionment na neviditeľnosť, keď sa potrebujete niekam preplížiť, alebo Reparo na opravenie zničených mostov alebo napríklad sôch. Určite netreba ku koncu hry zabunúť na takzvané neodpustiteľné kúzla, a to Imperio na manipulovanie vôle cieľov, Crucio na bolestivé mučenie a Avada Kedavra na instantné zabitie takmer hocikoho. Použitie týchto čarov trocha bočí od pravidiel predlohy, nakoľko bezbrehé vraždenie by malo lámať kúzelníkovu dušu na menšie kusy, a ministerstvo mágie tieto kúzla vyslovene zakazuje. V Hogwarts Legacy vás ich bez problémov naučia náhodní psycho študenti. Ak so sebou máte na misii kamaráta dobráka a niekoho pred ním odpravíte na druhý svet, ten síce na mieste zareaguje úplným zdesením a znechutením, ale váš vzťah s ním alebo príbeh ostane absolútne neovplyvnený. To trocha uberá z fantázie stať sa najväčším zlom v čarodejníckom svete a na akékoľvek následky, ale tieto kúzla sú stále uspokojivé. 

Špecialitou sú rôzne hádanky a rébusy, a to ako v hrade tak aj v krajinke. Problémom je, že po prvých dvadsiatich hodinách prestanú predstavovať akúkoľvek výzvu, primárne kvôli chýbajúcej rôznorodosti. Jediné hádanky, ktoré sú náročnejšie a unikátnejšie, sú tie v hlavnom príbehu. Po vyriešení troch Merlinových hádaniek, otvorení dvoch dverí s matematickou úlohou, nájdení niekoľkých gulí, ktoré patria do jedného z desiatok portálov v zemi a nasledovania jediného motýlika s kľúčom až k trezoru, vám totiž začne v týchto rébusoch chýbať istá dávka variability. Vývojári to mali v tomto ohľade pekne našľapnuté na štýl poslednej Zeldy. V nej sa tiež typy hádaniek opakovali, hádanky toho istého typu však boli natoľko odlišné, že sa nezunovali. Nedá sa to však úplne skritizovať – stále sú zábavné, len je možno škoda, že ich v Hogwarts Legacy nie je viac druhov.

Aj zvuková stránka je naozaj na výbornú, všetky kúzla a interakcie s prostredím majú vlastnú stopu. Ak používate slúchadlá, stereo efekt je naozaj kvalitne spracovaný a zvuk sa odráža úplne inak, keď ste v jasykyni alebo chodbe, ako keď ste niekde na lúke, kde fúka vietor. Hudobnej stránke sa taktiež nedá nič vytknúť. Skladby sa nespoliehajú na hlavnú a dnes už naozaj obohranú tému z Harry Potter filmov, a pritom evokujú rovnaký pocit magickej atmosféry a tajomnosti. Špeciálne musím vyzdvihnúť orchestrálne kompozície, ktoré hrajú počas letu na beštiách alebo metlách, ich ľahkosť a zároveň majestátnosť vás doslova núti Hogwarts Legacy nevypínať ani v noci o jednej ráno a pokračovať v objavovaní. Skvelá práca troch skladateľov, dúfam že od nich ešte budem niečo počuť.

Technické spracovanie je však trochu rozporuplné. Na Xbox Series X som mal totiž problémy s výkonom, a to aj v “performance” móde. Lietanie cez les alebo budovy nerobí žiaden problém, ale rýchly beh po dekorovaných chodbách s desiatkami študentov s vlastnými animáciami posiela snímkovanie do nízkych dvadsiatok. Toto by mali vývojári akútne vyriešiť a zatiaľ nepomohol ani prvý patch. Dúfam však, že opravy nezasiahnu grafické nastavenia, pretože niektoré časti hry vyzerajú naozaj nextgenovo. V rámci hradu som mal miestami pocit, že každý smer pohľadu je perfektne naaranžovanou fotogenickou scenériou.

Len keď som prvýkrát vykročil na visutý most medzi dvoma baštami na poludnie, doslova mi spadla sánka. Nad hlavou mi preleteli študenti na metlách a za krásne nasvietenými vežami a jazerom som zazrel ikonický viadukt, po ktorom jazdí expres voziaci študentov. A v momente ked som dostal metlu ja a začal som sa nad týmito miestami kochať z výšky, nestratili ani na detailoch, ani na atmosfére. Rôzne nádvoria, chodbičky, veľké schodište so stovkami obrazov, astronomická veža, učebne a katakomby, všetko vyzerá naozaj solídne. Každý materiál je iný a reflekcie (okrem jazera a riek) majú raytracing. Nejde o vyslovene fotorealistický zážitok, ale niektoré zákutia vyzerajú naozaj vierohodne a atmosfericky. 

Potom však vykročíte za hranice školy a začnete si všímať viacero nedostatkov. Do očí vám bude biť hlavne doskakovanie detailov, a to ako pri rýchlom pohybe, tak pri otáčaní kamery. Väčším problémom je však kvalita vegetácie a terénu, ktoré vyzerajú ako z éry Xbox 360. Porasty, stromy, tráva, ale aj skaly a útesy jednoducho nie sú na rovnakej úrovni detailov ako stavby a interiéry a zaostáva aj kvalita ich textúr. V tomto ohľade ani nečakám žiadne opravy. O nič lepšie na tom nie sú postavy. Tie hlavné majú aspoň v niektorých prestrihových scénach kvalitnejší lipsync a mimiku, ale všeobecne všetky vyzerajú ako z predminulej éry konzolových hier.

Spravidla pritom v takýchto masívnych tituloch klesajú detaily postáv s ich celkovou dôležitosťou. V Hogwarts Legacy je však mimika posledného študenta zašitého niekde v rohu s dvoma vetami dialógu kvalitatívne na úrovni tváre dôležitej postavy v príbehu. Koniec koncov vaša hlavná postava, pri ktorej vývojári dúfajú, že si s ňou urobíte nerozlučné emocionálne puto, má rovnako generickú tvár, ako tisícky náhodných nevýrazných NPC. A to aj napriek tomu, že si ju viete v úvode hry prispôsobiť, no táto snaha je márna. Dokonca by som zašiel až tak ďaleko, že všetky osoby majú v základoch rovnaké rozpoloženie tváre, len s miernymi úpravami, aby nevyzerali úplne identicky. Hráči sa síce smiali z postáv v titule Mass Effect: Andromeda, ale tam boli po oprave očí NPC celkom rozoznateľné, kým tu sa asi nejakých modifikácií, pravdepodobne, nedočkáme.

Za veľké negatívum považujem taktiež miestami naozaj nefunkčnú kameru. Pozícia perspektívy sa za chrbtom postavy bezdôvodne mení podľa lokácie a je to problém hlavne v rámci interiérov. Je pochopiteľné, že dotiahnuť ovládanie postavy do dokonalosti v masívnej budove plnej úzkych schodísk a chodbičiek, je vcelku náročné. V Hogwarts Legacy je však neuveriteľný problém urobiť čo i len obyčajný screenshot. Vlastne ani často nevidíte, čo sa pred vami odohráva a vzdialenosť kamery sa nedá prispôsobiť. Postava vám neustále zavadzia v perspektíve, stále je na nevhodnej strane obrazovky a pri úzkych mostoch a vežiach môžete zabudnúť na to, že si užijete pekný výhľad. Mnohokrát som sa teda prichytil, že sa snažím užiť si detailné zákutia hradu pohľadom ponad rameno mojej postavy, skôr než pohľadom priamo pred ňu.

Pre mňa osobne je nevydarené aj používateľské rozhranie. Spomedzi desiatok kúziel si viete aktívne priradiť len štyri, a ak nejaké akútne potrebujete, musíte vojsť do podmenu a priradiť si ho ku tlačidlu. Hlavné menu je síce tematické a prehľadné, no prechod medzi sekciami je sprevádzaný príliš dlhými animáciami, prechodmi a prebliknutiami. Na papieri to možno vyzeralo ako dobrý nápad, má to istú kúzelnú atmosféru, než suchá ponuka bez prechodov a animácií, no po hodine hrania je to naozaj otravné. Do menu pritom nebudete chodit práve zriedkavo, nakoľko si budete meniť inventár, vylepšovať kúzla, brázdiť po umelecky spracovanej mape a manažovať úlohy. Reálne tak v rôznych ponukách strávite doslova dvakrát viac času, než je reálne potrebné, čo je skrátka unavujúce.

Hodnotiť Hogwarts Legacy je nepochybne náročnou úlohou. Nie je možné zachovať si univerzálny pohľad, nakoľko pre fanúšikov série ide o všetko a ešte viac, čo si od hry z Harry Potter univerza priali. Pre neznalých, do ktorých sa absolútne neviem ako fanúšik vžiť, môže ísť len o mierne nadpriemerný titul v otvorenom svete s technickými problémami. Tie sú síce časté, no až tak zásadne neničia celkový zážitok z Hogwarts a priľahlého priestranstva. Nedá sa teda povedať, že by sa nejaká misia nedala splniť, alebo že by horší výkon, ktorý určite bude časom opravený, spôsoboval nehrateľnosť.

Pri pokuse o nestranné bilancovanie bolo pre mňa teda najpodstatnejším jedno kritérium: Ide len o ďalší titul s otvoreným svetom, ktorý zapadne prachom, alebo skutočne unikátny zážitok? Pre mňa osobne ide o najlepšiu hru tejto značky, a odporúčam ju určite všetkým, aj tým, ktorí ešte nemali šancu dostať sa do tohto magického sveta. Má neskutočnú dušu, zmysel pre detail a nechýba jej tá čarovná atmosféra, ktorú sme od nej čakali. Najvyššiu známku si určite nezaslúži, no ak je toto prvý pokus od Avalanche Software o zážitok takýchto rozmerov, už sa neviem dočkať, čo v tomto (alebo inom) univerze prinesú ako ďalšie.

Komentuj!