The Last of Us Part I – Legenda v najlepšej forme

The Last of Us je jedna z najcennejších značiek PlayStationu, hoci komunita je kvôli Part II rozdelená na dva tábory. Teraz však opäť prichádza prvá časť, ktorá sa dodnes teší obrovskej popularite a je považovaná na jednu z najlepších hier všetkých čias, v novom engine. Ten mal vývojárom z Naughty Dog umožniť priniesť priaznivcom takzvanú definitívnu edíciu tohto titulu a ukázať, ako si The Last of Us kedysi vysnívali, no vtedajšia technológia im to neumožnila zhmotniť. Ako to teda dopadlo?

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Skôr než prejdeme k samotnej hre, ozrejmime si jednu vec – The Last of Us Part I je remake a nie remaster remasteru, ako sa mnoho jedincom snaží tvrdiť v diskusiách kade-tade. Áno, hra je postavená na pevných a kvalitných základoch originálu, no v tomto prípade bola nová verzia robená takzvane od podlahy. Nie, tu sa iba nezdvihlo rozlíšenie, nepreleštili textúry v nízkom rozlíšení či pridal stabilnejší framerate. Viem, že mnohých ani detailný rozbor a vyjadrenia vývojárov nepresvedčia, no to už je iba tvrdohlavosť a neochota pripustiť, že hoci je remaster The Last of Us pre PS4 je síce aj dnes bezproblémovou hrou, avšak po zahraní si Part II už je vek pôvodnej hry jednoducho poznať, a to najmä na kostrbatom ovládaní. Nech už máte názor akýkoľvek, zahoďte predsudky, pretože The Last of Us Part I robí jednu z najlepších a najoceňovanejších hier lepšou než kedy bola.

Joel a Ellie

Popisovať podrobne príbeh The Last of Us by bolo asi zbytočné ako nosiť drevo do lesa. Mám za to, že väčšina z vás vie o čom tento titul je, prípadne si to prežila na vlastnej koži. A nie raz. Ak by predsa len bol niekto, kto posledných 9 rokov žil mimo civilizácie, tak ide o akčný post-apokalyptický titul zasadený do Spojených štátov zdecimovaných hubovou parazitickou nákazou, ktorá z ľudí robí agresívne a zmutované monštrá bažiace iba po jednom – zlikvidovaní toho, kto sa im postaví do cesty. V hlavnej úlohe sa predstavila dvojica Joel a Ellie, pričom hráč ovláda spočiatku nie veľmi priateľského pašeráka Joela. Ten má ochrániť Ellie a odprevadiť ju do Salt Lake City, pretože jej prežitie je z určitého dôvodu veľmi dôležité.

Dvadsať rokov po intenzívnom a emotívnom úvode dostane hráč do rúk chladného a životom strápeného Joela, ktorý si však počas putovania postupom času nájde k Ellie cestu (platí to aj opačne), čo z hľadiska celkového zážitku a príbehu predstavuje extrémne podstatnú časť. Samotný príbeh totiž nie je z môjho pohľadu až tak výnimočný, pretože v zásade ide o cestu z bodu A do bodu B. Niekedy je však cieľom samotná cesta, a to platí aj v tomto prípade. Rozhovory medzi oboma protagonistami, vzájomné odkrývanie ich minulosti, emócie, zmeny nálad a samotného vzťahu, tie sú alfou a omegou značky The Last of Us. Pokiaľ budete toto dobrodružstvo prežívať po prvý raz, pripravte sa na poriadnu jazdu plnú emócií a skvelých momentov, ktoré na ploche zhruba 15 hodín spolu s ústrednou dvojicou zažijete.

A aby toho nebolo málo, po dokončení tu je aj rozšírenie Left Behind, ktoré kedysi vyšlo dodatočne, no od The Last of Us Remastered je súčasťou balíčku a tým pádom nechýba ani v The Last of Us Part I. To odhaľuje viac z príbehu Ellie, keďže rozšírenie je časovo zasadené tri týždne pred stretnutie Joela a Ellie z hlavnej hry. Tým pádom sa hráč zhostí Ellie, ktorá musí k situácii pristupovať inak než dospelý Joel. Veľmi dôležité sú však flashbacky, kedy vidíme Ellie a jej kamarátku Riley. V tomto prípade ma však mrzí jedna vec, ktorá je síce pochopiteľná, no i tak by som prepracovanie ocenil. Left Behind sa opäť spúšťa z hlavného menu ako samostatná hra, čo nie je chybou, omnoho lepšie by pôsobilo, ak by vývojári zasiahli do pôvodného zážitku a rozšírenie Left Behind by zakomponovali do pasáže, kam časovo v deji patrí. Pokojne by mohol mať hráč pred spustením na výber, aby aj vlk bol sýty a koza ostala celá (rozumej – aby fanúšikovia neprajúci si akýkoľvek zásah či zmenu nefrflali). To, samozrejme, nie je chyba, no bola by to príjemná a vítaná úprava.

Ovládanie pokročilo

Aby som vás teraz nenaľakal, hra sa ovláda ako je pre The Last of Us zvykom, a teda vcelku neštandardne, aspoň čo sa ovládacej schémy týka. Autori ihneď po oznámení dali jasne najavo, že legendu prepracovali s úctou k originálu, takže nemožno očakávať úplne odlišný zážitok než kedysi. Napriek tomu sú vylepšené niektoré mechanizmy a i ovládanie je podstatne lepšie, plynulejšie a pôsobí modernejšie, po vzore The Last of Us Part II. Nie, nepribudli sem niektoré pohyby z pokračovania, ani Joel nemá v zálohe nejaké nové akrobatické kúsky, no kostrbatosť spôsobená vekom originálu je, našťastie, preč.

Vďaka tomu a moderným technológiám sa tak The Last of Us Part I hrá lepšie než kedykoľvek predtým, čo oceníte najmä pri súbojoch, no ani prieskum prostredia či iné pasáže nezaostávajú. Keď už spomínam súboje a strety s nepriateľmi, tie naozaj doznali citeľný pokrok. Vývojári to pekne popísali v príspevku na PlayStation.Blog, kde sa zmenám a vylepšeniam venujú. V čase, kedy sa tvoril originál neumožňoval hardware to, čo umožňuje dnes. V pôvodnej hre napríklad nebolo možné, aby po vás aktívne išlo viac ako 8 NPC postáv, hoci ich bolo prítomných viac. To teraz neplatí a ako bonus, nepriatelia sú inteligentnejší než kedysi. Už nemusia chodiť iba predskriptovanou cestou, dokážu reagovať na podnety prostredia, skúmať okolie a tým pádom sú strety dynamickejšie a variabilnejšie. Veľmi vítané zlepšenie. Zlepšilo sa i správanie postáv, ktoré vás môžu sprevádzať, najmä teda v prípadoch, kedy ide do tuhého. V minulosti bolo bežné, že váš spoločník prebehol z jedného úkrytu do druhého i v prípade, že bol viditeľný pre nepriateľa (a ten to veľakrát ignoroval), no vďaka lepšej umelej inteligencii tento raz reagujú spoločníci lepšie.

Úpravou prešlo aj upravovanie zbraní, ktoré teraz vyzerá ako v The Last of Us Part II. Joel tým pádom uloží zbraň na ponk, vy si vyberiete vylepšenie a on sa následne pustí do práce. Z hľadiska hrateľnosti to nie je žiadne zásadné vylepšenie, no upravovanie aspoň pôsobí o niečo uveriteľnejšie a v prípade, ak by ste si za Part I chceli zopakovať aj Part II, ucelenejšie.

Tieto zmeny, ktoré sa udiali “pod kapotou”, zabezpečujú, že hranie prvej časti The Last of Us pôsobí moderne a aktuálne. Možno si niektoré veci hráč na prvú dobrú neuvedomí, no tie zmeny tú sú a robia veľa.

Nový engine, krajší zážitok

Azda najvýraznejšou zmenou, ktorú si všimnete okamžite doznala grafická stránka. Ak niekto tvrdí, že vylepšenie je slabé, prípadne “veď to vyzerá rovnako”, tak je nutné navštíviť očného lekára. The Last of Us Part I je napohľad poriadnym krokom vpred. Modely postáv sú krásne detailné, prostredia majú bujnejšiu vegetáciu, detaily v diaľke sú taktiež neporovnateľné a aj animácie sú podstatne plynulejšie a prirodzenejšie. Navyše, prestrihové scény sú tento raz urobené priamo v engine a renderujú sa za pochodu, vďaka čomu sú prechody medzi hraním a cutscénou plynulé (v minulosti boli predrenderované). Detailné a krvavé sú i zásahy do nepriateľov, kedy strela do hlavy roztriešti nebožtíkovi lebku. Celkovo sú teraz zásahy strelivom výraznejšie, a to nielen pri zásahu nepriateľa, ale aj do okolia, kedy výstrel môže roztrieštiť kúsok betónu či niektoré predmety v prostredí. Ja som počas hrania narazil (aj to náhodou) iba na jednu chybičku, kedy v trávnatom poraste bol miesto zeleného trsu trávy biely kus, čo možno vidno na priloženom obrázku.

Kapitolou samou o sebe je nasvietenie, ktoré je na kilometre vzdialené tomu pôvodnému. Scény sú naozaj krásne a pôsobivo nasvietené, všetko pôsobí uveriteľnejšie a prirodzenejšie, čo podporujú aj časticové efekty. Niet pochýb o tom, že si vývojári dali na grafickom upgrade záležať, hoci im časť hráčskej obce dáva najavo, že vraj neurobili dosť.

Aby som urobil radosť aj fanúšikom čísel, k dispozícii je viacero variánt grafickej kvality. Nechýba 4K/30fps režim vernosť, ktorý poskytuje najvyššiu úroveň kvality. K dispozícii je aj VRR režim, kedy hra cieli na 4K/40Hz, no treba brať na zreteľ, že aj váš televízor/monitor musí variabilnú obnovovaciu frekvenciu podporovať (treba aspoň 120Hz panel). Nechýba ani režim výkonu, kedy je cieľom 60fps, avšak pri variabilnom rozlíšení, ktoré sa zvyšuje a znižuje podľa intenzity danej scény. The Last of Us Part I tým pádom ponúka pre každého niečo a je na vás, čo si vyberiete, každá voľba je tá správna, pretože titul jednoducho vyzerá výborne pri hocktorom nastavení. Jednou vecou som si nie celkom istý, pri zapnutí 4K/40fps režimu som pozoroval preblikávanie vo svetlých častiach obrazu, pričom môj televízor VRR podporuje a má aj adekvátne hertzový panel. Možno ide iba o chybu na mojej strane, možno ešte dorazí update hry, no spomenúť to musím, keďže v prípade iných hier som to nezaregistroval.

Samozrejmosťou je podpora funkcionalít, ktoré priniesla PlayStation 5 – 3D audio či vymoženosti ovládača DualSense. S adekvátnym audiom si užijete naozaj skvelý zvuk, ktorý je špičkový a ešte viac vtiahne do diania na obrazovke. DualSense taktiež pracuje na plné obrátky – haptika simulujúca napríklad dážď, adaptívne spúšte, nič z toho, čo je štandardom pri first party tituloch nechýba. Nečakajte ale nič nezvyčajné či prevratné. Technická stránka je výborná, o tom nie je nutné diskutovať.

Nechýba ani česká lokalizácia, ktorá je, ako už možno pri hrách od Sony považovať za štandardné, kvalitná a umožní užiť si hru a jej príbeh naplno každému bez ohľadu na jeho znalosť cudzích jazykov.

Zopár noviniek

Už vopred bolo avizované, že The Last of Us Part I je remake vytvorený s citom a úctou k originálu, takže žiadne zásadné zmeny meniace štandardný zážitok z hry nečakajte. Priestor na niekoľko noviniek sa však našiel. Pre hendikepovaných hráčov pribudla tona (rozumej cez 60 volieb) možností, ako si hru prispôsobiť. Či už ide o nevidiacich, nepočujúcich, prípadne čiastočne nepočujúcich a nevidiacich alebo inak zdravotne postihnutých, autori mysleli aj na túto časť hráčov, za čo si zaslúžia pochvalu. Ja osobne nie som človek, ktorý by adekvátne mohol zhodnotiť kvalitu týchto prispôsobení, no mimoriadne komplexný článok na PlayStation.Blog a aj trailer zobrazujúci tieto možnosti asi hovoria za všetko.

Ďalšia novinka poteší speedrunnerov, prípadne hráčov túžiacich po prekonávaní samých seba. K dispozícii je totiž nový Speedrun mód, ktorý na obrazovku pridáva časomieru, zároveň ukazuje váš najlepší čas pre danú kapitolu a i názov kapitoly. Časovač sa automaticky zastavuje počas prestrihových scén a prechodov medzi nimi a hraním, takže pre mnohých bude tento spôsob výzvy určite vítaným rozšírením.

Aby Naughty Dog ponúkol niečo aj ozajstným “masochistom”, do hry pribudol aj Permadeath režim, takže jedna smrť a je koniec, i keď budete pred samotným záverom hry. V prípade The Last of Us Part II to prvému pokoriteľovi zabralo “iba” 62 pokusov, uvidíme ako to bude v prípade Part I, no vzhľadom na kratšiu hernú dobu prvej hry to asi nebude až také peklo.

Novinkou sú kozmetické doplnky pre Joela a Ellie, no to asi nie je nič, čo by vyvolalo wau efekt. Po novom chýba multiplayer, ktorý sa tešil solídnej popularite, no vzhľadom na vznikajúci samostatný multiplayerový The Last of Us počin je to svojim spôsobom pochopiteľné. I tak je to ale škoda.

Zabudnúť nemôžem ani na fotorežim, ktorý síce nie je novinkou, no upgrade, ktorého sa dočkal je naozaj veľkým pokrokom. Kopec nastavení je samozrejmosť, no príležitosť posúvať danú scénu snímku po snímke či možnosť pridať do scény osvetlenie reflektorom s bohatými nastaveniami rozptylu svetla, jemnosťou a podobne, to tu nebolo. Bezpochyby sa po vydaní zaplavia fóra a sociálne siete nádhernými screenshotmi, o tom nepochybujem.

Definitívna verzia

The Last of Us Part I je definitívna a najlepšia verzia kultového dobrodružstva dvojice, ktorá si k sebe musela nájsť cestu v nehostinnom a nepriateľskom svete. Keď vyjde PC verzia, titul najlepšej verzie bezpochyby prejde tam, no aktuálne je PlayStation 5 jedinou možnosťou, ako si zmodernizovaný titul zahrať. Ako som písal v úvode, odhoďte predsudky, nenazývajte The Last of Us Part I remasterom, pretože Naughty Dog si naozaj dali záležať na tom, aby milovaný a oceňovaný počin ponúkli v ešte lepšej forme, než kedysi.

Ak ste The Last of Us hrali raz, prípadne opakovane, nedajbože nikdy, nemyslím si, že v dohľadnej dobe bude možnosť, ako tento pútavý príbeh prežiť v lepšej podobe (lepšiu grafiku a jej nastavenia na PC teraz dajme bokom). Mrzí ma jediné, a to, že milióny hráčov ešte stále vlastniacich PlayStation 4 nebudú mať možnosť zahrať si tento remake, pretože s určitými obmedzeniami by to asi bolo možné, ako nakoniec ukázal The Last of Us Part II. Chápem však aj vývojárov, ktorí sa nechceli obmedzovať starým hardwarom.

To, či siahnete po The Last of Us Part I za plnú cenu, prípadne počkáte aj titul zlacnie je na vás. Ak ale odhliadnem od toho, že už veľká časť hráčov vie, čo toto dobrodružstvo prináša, potom je The Last of Us Part I povinnosťou pre majiteľov PlayStation 5, pretože (áno, budem sa opakovať) servíruje ikonické dobrodružstvo v tej najlepšej možnej forme a podobe. Viem, že niektorých prekvapí to čo napíšem na úplný záver, no hoci je The Last of Us Part I tým najlepším spôsobom, ako si prvú časť TLoU vychutnať, nemôžem jej udeliť maximálne hodnotenie z jedného prostého dôvodu – The Last of Us Part II je totiž lepšia a prepracovanejšia hra než jej predchodca. Pokiaľ ste si ale hovorili, že je na remake 9 rokov starej hry priskoro, po jej absolvovaní si to myslieť nebudete, pretože Naughty Dog svojou prácou dokázali, že modernizácia tohto titulu mala zmysel.

Komentuj!