The Last of Us Part II Remastered – Niet návratu

Keď som v roku 2020 usadal k The Last of Us Part II, nebol som asi úplne pripravený na cestu, ktorá ma s Ellie a Abby čakala. Našťastie, masívnym spoilerom z nešťastného úniku som sa vyhol, to čo niektorí fanúšikovia Naughty Dogu dodnes neodpustili som tipoval a mal pravdu, no napriek tomu mi vývojárske štúdio naservírovalo zážitok, na ktorý rád spomínam aj dnes. Keď sa objavili náznaky, že by mal vyjsť obyčajný remaster, rozmýšľal som podobne ako asi väčšina. Načo by to niekto robil, veď po grafickej stránke hra predbehla dobu a dokázala v tej dobe z už zastaraného hardwaru vyžmýkať doslova zázraky. Dohady však boli pravdivé, i keď, našťastie, iba čiastočne.

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Jednu vec si musíme ujasniť hneď v úvode. The Last of Us Part II je podľa mňa lepšia hra než prvý diel, či sa to niektorým páči, alebo nie. Rozumiem, že smerovanie príbehu niekomu nesadlo, to je v poriadku, no Naughty Dog dokázali pokračovanie post-apokalyptického príbehu posunúť na vyššiu úroveň vo všetkých smeroch a ohľadoch. Nielen pre mňa ide o jednu z najlepších hier vôbec, dôkazom je nespočetne veľa ocenení a opakujúce sa otázky na vývojárov, kedy dorazí pokračovanie. Na to, ak niekedy vôbec vznikne, si ešte počkáme, možno aj do ďalšej konzolovej generácie, multiplayerový prírastok sa nakoniec zrušil, a tak nám musí nateraz stačiť seriálová adaptácia a remaster The Last of Us Part II, ktorý vychádza už tento piatok pre PlayStation 5.

Príbeh bez zmeny

Nebudem sa opakovať, nakoľko som hodnotil aj pôvodné vydanie na PlayStation 4, a tak si požičiam môj text, ktorý je v tomto prípade stále aktuálny, nakoľko príbehová kampaň je rovnaká a neudiali sa v nej žiadne zmeny. Od udalostí prvej hry ubehlo päť rokov. Z Ellie, malého dievčaťa vyrástla dospelá žena, ktorá sa dokáže postarať sama o seba. Aktuálne žije v Jacksone, kde je komunita ľudí, ktorí sú sebestační a nevedie sa im na pomery vo svete zle. Keďže pandémia z pochopiteľných dôvodov nepominula, je nutné strážiť okolie a zabezpečovať kontrolné body. Na jednej z takýchto výprav sa však Ellie prihodí niečo, čo v zásade odštartuje jej výpravu.

Z Jacksonu sa totiž Ellie vyberie do Seattlu, pretože riešenie problému, ktorý našu hrdinku sužuje, by mal byť práve na tomto mieste. Táto cesta však bude poriadne tŕnistá, pretože okrem nakazených sa v meste nachádzajú aj dve frakcie, ktoré z príchodu cudzinky nie sú nadšené. Náročky vám nechcem prezrádzať detaily o príbehu, pretože podobne ako v prípade predchodcu, i v The Last of Us Part II je práve táto zložka hry azda tou najdôležitejšou. Pochopiteľne, pôvodná hra vyšla pred viac ako troma rokmi, takže väčšina už vie, čo sa v príbehu udialo, no ak náhodou nie, máte sa na čo tešiť. Scenáristi si dali na príbehu záležať, a tak na hráčov na ploche zhruba 35 hodín na strednej obtiažnosti čaká dobrodružstvo nabité emóciami. Hnev, smútok, frustrácia, decentná radosť, strach, znechutenie – nič z toho nechýba. Neil Druckman spolu so svojim tímom opäť pripravili množstvo pamätných momentov, na ktoré len tak ľahko nezabudnete. Samozrejme, vzhľadom na dĺžku hry je príbeh dávkovaný v pozvoľnejšom tempe, no to z môjho pohľadu nie je na škodu. Autori vďaka tomu majú dostatok priestoru na poriadne prekreslenie postáv a ich pohnútok, pričom sa riešia aj veľmi aktuálne témy, no, našťastie, nie násilnou formou. Oceniť musím aj to, ako sa Naughty Dog podarilo vytvoriť perfektné prechody medzi hraním a prestrihovými scénami, vďaka čomu hráč nie vytrhávaný z atmosféry, ktorá je skrátka perfektná. K tomu, samozrejme, prispievajú aj výborné výkony hercov, ktorí postavy stvárnili.

Aby som sa však nemusel opakovať, pre zhrnutie hrateľnosti a noviniek, ktoré druhý diel priniesol v porovnaní s predchodcom vás odkážem na recenziu pôvodnej verzie The Last of Us Part II z roku 2020. Chcem sa totiž primárne venovať obsahu, ktorý pôvodná verzia neobsahuje a prichádza až do remasteru, ktorý si môžete buď zakúpiť samostatne, alebo ako upgrade PS4 verzie na remaster pre PS5 za 10€.

Niet návratu

Najväčšou a najzásadnejšou novinkou The Last of Us Part II Remastered je nový rogeulike režim No Return, v oficiálnej českej lokalizácii, ktorá nechýba ani tento raz, ako Není návratu. Nie som veľkým fanúšikom roguelike hier ako takých, respektíve ich veľmi nevyhľadávam, hoci skvelý Returnal som si užil. Preto som bol zvedavý, ako tento koncept bude fungovať vo svete The Last of Us. A musím prezradiť, že som bol milo prekvapený.

Na začiatku si treba uvedomiť, že pri prvom priechode, nech už hráte aj na normálnu obtiažnosť sa cez všetky úrovne jedného behu nemusíte prebojovať. To však nevadí. Opakovanie je v prípade roguelike súčasťou zážitku, plus až po viacerých pokusoch začnete odomykať ďalšie a ďalšie možnosti. Pri premiérovom vkročení do položky Není návratu v hlavnom menu sa totiž môžete pustiť iba do štandardného priebehu, no vcelku rýchlo sa odomknú vlastné a denné. Štandardný priebeh sú vopred pripravené úrovne s náhodným druhom stretu s nepriateľom, modifikátormi či násobičom odmeny za úspech. Vo vlastnom priebehu si modifikátory viete navoliť podľa seba, avšak na to, aby ste si ich odomkli dostatok, budete musieť tak či onak absolvovať niekoľko behov v štandardnom móde. Na ten je však spoľahnutie, v každom priebehu som mal rôzne druhy stretnutia, či už s WLF, nakazenými alebo Serafitmi.

Medzi jednotlivými úrovňami sa vždy ocitnete v bunkri, z ktorého vaša postava vyrazí do akcie. Na tomto mieste viete nakupovať a vylepšovať zbrane, no aj odomykať a zlepšovať schopnosti vašej postavy. Zároveň ide o jediné miesto, kde keď sa vrátite do hlavného menu, neprídete o doterajší postup v rámci daného behu. Jeden beh sa skladá celkovo zo šiestich výziev/úrovní, ktoré sa odohrávajú z rozličných lokalitách. Nemáte však pred sebou stanovenú jednu cestu vpred. Po úspešnom absolvovaní prvej úrovne sa môžete vypraviť dvoma smermi. Väčšinou sa potom stane, že buď stojíte proti ľudským nepriateľom alebo nakazeným. Ak sa vám bude dariť, po výhre v tretej úrovni si opäť budete môcť vybrať jednu z dvoch vetiev, no všetky cesty nakoniec vedú aj tak k jednému cieľu – súboju s bossom. Jeden beh pozostáva tým pádom z celkového počtu 6 úrovní, pričom ak nad bossom zvíťazíte, odomknete si ďalšieho. Dohromady je k dispozícii 5 bossov, najťažšou záverečnou skúškou je súboj s potkaním kráľom (Rat king).

V konečnom dôsledku je nový režim komplexnejší a plnohodnotnejší, než som pôvodne očakával. Viem, že autori lákali na to, že nemáme očakávať iba nejakú drobnosť na zalepenie úst kvôli 10€ cenovke, no i mierne vyššia cenovka by po podrobnom preskúmaní nebola neadekvátna. Úrovní je dostatok, postáv na výber, odomykateľných výziev, oblečení či modifikátorov taktiež. Najlepšie však je, že jednotlivé strety s nepriateľmi sú zábavné, intenzívne a atmosférické. Mimoriadne som si nový režim užil a verím tomu, že si ho užije každý jeden hráč, ak teda nemá vyložený odpor k roguelike žánru. Pochopiteľne, žiaden príbeh tu nehľadajte, no to snáď bolo vopred zrejmé.

Noviniek je viac

Roguelike režim je síce hlavnou novinkou, no sú tu aj ďalšie bonusy. Fanúšikov určite budú lákať tri vystrihnuté a nedokončené úrovne – Večierok v Jacksone, Stoky v Seattli a Lov. Všetky sú v stave pre-alpha, čo znamená, že nie sú úplne dokončené. Niekdy môžu chýbať animácie, či dabing, avšak to nie je chyba. Skvelým bonusom je totiž úvodný komentár od Neila Druckmanna, ktorý vysvetľuje kde sa mal úsek nachádzať, prečo nakoniec skončil mimo hru a podobne. Nechýba ani komentár od vývojárov priamo počas priechodu, takže máte ešte lepšiu predstavu o tom, z akých dôvodov nakoniec vývojári daný úsek nedokončili. Nečakajte však dlhú hernú dobu, ide skôr o úseky, takže s tým treba počítať. Mrzí ma, že takýchto úrovní nie je nakoniec viac, no je otázne, či ešte nejaké ďalšie existovali.

Okrem toho sú tu odomykateľné výtvarné návrhy, detailné modely postáv, filtre obrazu, kostýmy pre postavy či skiny na zbrane, rôzne modifikátory pre hru, speedrun mód, no i komentár počas príbehovej kampane, či už od Neila Druckmanna a hercov, alebo aj komentáre vývojárov. Všetko je možné zapnúť separátne, čo je skvelé. Novinkou je i plnohodnotná podpora pre DualSense ovládač, ktorú si navyše možno ešte detailnejšie upraviť v nastaveniach.

Zabudnúť nesmiem ani na voľný režim hrania na gitare, v ktorom je nielen Ellie, ale napríklad i skladateľ Gustavo Santaolalla, plus viacero miest, kde postava môže na gitare či banje hrať. K tomu sa dajú odomknúť aj rôzne vzhľady gitár, takže priaznivci virtuálneho hrania na gitare sa majú na čom vyblázniť.

Grafický boost

Pôvodná verzia The Last of Us Part II je aj dnes krásna hra, no vývojári využili dodatočný výkon PlayStation 5, vďaka čomu je k dispozícii natívne 4K rozlíšenie v prípade režimu preferujúceho kvalitu grafiky. Nechýba ani režim výkonu zameraný na počet snímkov za sekundu pri rozlíšení 1440p, no ani podpora pre VRR, ak máte TV či monitor s touto funkcionalitou. Grafické vylepšenia zahŕňajú aj zvýšené rozlíšenie textúr, lepšiu úroveň detailov, rozlíšenie tieňov, vylepšenú vzorkovaciu frekvenciu animácií a ďalšie. Titul je tým pádom ešte krajší než kedysi a minimálne do vydania PC verzie ide o tú najlepšiu a najkrajšiu verziu The Last of Us Part II.

Definitívna verzia, aspoň nateraz

Remaster The Last of Us Part II je ultimátnou a definitívnou edíciou (tento podnázov by hre svedčal viac) jednej z najlepších hier všetkých čias. Skvelá príbehová kampaň, zábavný a napínavý nový roguelike režim, plus mnoho ďalšieho nového obsahu robia z The Last of Us Part II povinnú jazdu, či už musíte zaplatiť za upgrade 10€, alebo sa do hry pustíte vôbec po prvý raz. Už len samotný režim Niet návratu je pádnym argumentom, keďže je vysoko návykový a nejeden raz si aj počas hlbokej noci poviete, že ešte jednu úroveň a pôjdem spať, ibaže pri jednej nezostane.

Komentuj!