Register

A password will be e-mailed to you.

Od prvého dielu Resident Evil prešiel žáner survival hororov viacerými zmenami. Tie mali za cieľ ponúknuť hráčom filmovejší zážitok a zároveň aj viac akcie. Pôvodné survival hry boli charakteristické najmä svojou kamerou alebo logickými hádankami, takže vás nie len vyľakali, ale vás aj prinútili potrápiť vaše mozgové závity. Tento zaužívaný retro štýl sa pokúsili oživiť vývojári z Dual Effect a Abstract Digital, ktorí len nedávno vydali Tormented Souls. Hru, ktorá má skĺbiť to, čo bolo dobré v starých Resident Eviloch, Silent Hilloch alebo Alone in the Dark. Dokážu však zastaralé mechanizmy zo survival hororov osloviť dnešných hráčov alebo je tento titul určený skôr pre veteránov, ktorí si skôr zaspomínajú na staré časy? To sa dozviete v tejto recenzii.

Recenzovaná verzia: PC

Hlavnou protagonistkou Tormented Souls je Caroline Walker, ktorá dostala list z nemocnice Wildberger a v ňom bola fotka dvoch dievčat. Ich tváre jej prišli povedomé, ale nevedela si spomenúť odkiaľ ich pozná. Preto sa rozhodla vydať na toto miesto, no hneď po príchode ju niekto omráčil a prebrala sa až nahá vo vani napojená na prístroje. Jej zdesenie bolo ale o to väčšie, keď zistila, že jej chýba oko. V tomto momente sa začína jej boj o prežitie a preskúmavanie tajomstiev tejto starej nemocnice. Priznám sa však, že začiatok na mňa pôsobil dosť chaoticky. Počiatočné cutscény totiž úplne nekorešpondujú s hrou. Jasné, vývojári zrejme len preskočili nepodstatné momenty, ale aj tak to občas pôsobí nesúvislo, ako keď si dá dole obväz z hlavy, ten spadne na zem a po cutscéne ho má opäť na tvári.

Príbeh

Spočiatku to vyzerá tak, že nemocnica je dosť rozľahlá, ale pomerne rýchlo si všimnete, čo sa kde nachádza a podľa toho sa budete riadiť. Keď nie, tak v hre je mapa, ktorá mi však prišla dosť zbytočná a skôr som čakal, že bude podobná ako v Resident Evil, kde sa jednotlivé miestnosti menili podľa toho, či ste tam už všetko urobili. Tu je však statická, aj keď zrejme pôvodne sa mali do nej zakresľovať informácie o postupe, keďže jednotlivé miestnosti sú rôznej farby. Celý príbeh Tormented Souls sa odohráva výlučne v nemocnici a jej podzemí. O tom, čo sa tam deje, sa budete dozvedať z častí denníkov, ktoré budete postupne nachádzať. Oproti vyššie menovaným survival hororom sa tu nachádzajú v podstate len 2 NPC, z ktorých jedna je len úplne okrajová. Neviem, či je to na škodu príbehu alebo to takto lepšie dopĺňa bezútešnú atmosféru tejto strašidelnej nemocnici.

Inšpirácia inými titulmi

Je však jednoznačné, že vývojári sa značne inšpirovali sériou Silent Hill a pohrávaním sa s alternatívnymi realitami. Aj keď v tomto prípade si osobne myslím, že to už trošku prehnali. Keďže celý tento zaužívaný štýl posunuli o úroveň vyššie a vy tak nebudete chodiť po alternatívnej nemocnici, ale presuniete sa aj v čase alebo dokonca aj v priestore. To svojím spôsobom ani nedáva logiku, lebo vďaka tomu hra vyvoláva pocit, akoby v tej nemocnici strašilo a veci sa presúvali sami od seba a nie, že sú tu nejaké zmutované monštrá. Z tohto som mal fakt niekedy dosť rozporuplné pocity, keďže fakt nie je možné, aby sa sami od seba prepadli na rôznych miestach podlahy alebo sa zatarasili rôzne dvere a tak podobne. Preto práve fungovala alternatívna realita v Silent Hill, keďže nebolo potrebné v nej hľadať žiadnu logiku a a „žila“ si svojím vlastným životom.

Inventár

Podstatnou časťou hry je zbieranie predmetov a riešenie hádaniek. Predmety sú urobené skvele, mnohé si musieť prehliadnuť, aby ste na nich niečo zmenili a až potom ich môžete použiť. Pri hádankách však musíte používať denníky, v ktorých sú často indície. Čo sa týka textov, tam nie je problém, keďže sa vám text zväčší. Horšie je to ale pri tých indíciách, čo sú niekedy obrázky, ktoré sa už, samozrejme, nedajú priblížiť. Rovnaký problém je aj pri niektorých hádankách, kde nie je zvolený ten najšťastnejší uhol kamery. Kvôli jednej hádanke som si musel urobiť printscreen a až tak odhaliť, čo to tam vlastne je (aj keď ani to mi v danom prípade nepomohlo).

Hádanky (kameň úrazu)

Samotné hádanky sú rôznorodé a rozhodne aj mnohé dosť originálne. Horšie však je, že v hre je ich neúrekom. Vyriešite jednu a ani sa nenazdáte a už stojí pred vami ďalšia. Niekedy som mal skôr pocit, že hrám simulátor hádaniek alebo vypĺňam prekombinovaný IQ test, než že hrám survival horor. Áno, vyššie menované hry mali tiež hádanky, ale boli rozumne rozmiestnené a ich vyriešenie bolo podstatne jednoduchšie ako v tomto prípade. Už sa mi dosť dlho nestalo, aby som pri hre škrípal zubami, že ani po pol hodine som neprišiel na to, čo tým chceli autori povedať, a v tomto asi nie som jediný.

V hre zúfalo chýbajú indície k rôznym hádankám, respektíve použité indície občas vôbec nepomáhajú pri ich riešení. Vývojári by mali pouvažovať nad tým, či do hry predsa len nedajú možnosť výberu náročnosti, či už pre súboje alebo hádanky. Takto by hráčom mohli poskytnúť viac indícii a tí by mali určite väčšie zadosťučinenie, ako keď majú v hneve hľadať na internete návod, ako prejsť cez konkrétnu časť. Rovnako mi príde dosť diskriminujúce strčiť do hry hádanku založenú na tom, či má hráč hudobný sluch. To som už len čakal, kedy na mňa vybafne Ishiharova tabuľka na zisťovanie porúch farbocitu.

Strašidelná atmosféra

Hlavným lákadlom Tormented Souls je však rozhodne atmosféra. Pocit strachu je prítomný na každom kroku, k tomu si môžete pripočítať mnohé ľakačky a, samozrejme, podivné monštrá, ktoré vám idú po krku. Najstrašidelnejším momentom je však práve ten, keď zistíte, že v inventári už nemáte audio pásky, na ktoré si ukladáte hru. A to chcete stoj čo stoj skončiť, lebo vás vytočila do krajnosti nejaká hádanka. Fakt je škoda, že práve pásky sú rozmiestnené tak ledabolo a v prvej polovici som mal problém ich vôbec nachádzať. I keď nakoniec som hru dokončil ešte s tromi v zásobe.

Protivníci a zbrane

Ako som už spomínal, tak vašimi protivníkmi sú zmutovaní ľudia alebo inak povedané aj nepodarené experimenty. Tých je v hre päť typov a postupne zistíte, ako najlepšie proti ním bojovať, takže po čase vám ani nebudú robiť ktovieaký problém. Vaším najväčším nepriateľom je každopádne kamera, ktorá je pevne nastavená a niekedy dokáže človeka fakt nahnevať. Aj samotný bojový systém je značne zjednodušený, keďže strieľate len do určitých smerov, takže nemusíte mieriť hore či dole. Keď sa rozhodnete bojovať s monštrami zoči-voči, tiež môžete použiť len jeden typ útoku. V Tormented Souls inak narazíte len na 4 zbrane a svojím spôsobom aj to stačí, keďže väčšinu času budete skôr zápasiť s hádankami ako s nepriateľmi.

Kritika chýb a nedostatkov

Samotný príbeh ponúka tri rozuzlenia, ale tie sú, bohužiaľ, dosť podobné a závisia len od dvoch rozhodnutí, ktoré môžete učiniť ešte pred posledným súbojom s bossom a po ňom – takže v úplnom závere. Vývojári však na hre i naďalej pracujú a opravujú jednotlivé chyby. Len miznúci nepriatelia sú dosť závažný problém a dúfam, že to čoskoro vyriešia. V hale na schodoch sa totiž v určitej fáze zjaví monštrum, ktoré je z určitého uhla vidieť, ale keď sa k nemu vydáte, tak tam nie je. Ale počuť je ho stále, čo je dosť o nervy. Problém som mal aj s resetujúcim sa bludiskom, hoci som si vybral správnu cestu a chvíľu som si myslel, že už hru ani nedokončím. Trochu mi vadilo i to, že vývojári nezakomponovali do hry možnosť zmeniť ovládanie na klávesnici, keďže primárne ovládanie nemusí vyhovovať každému a na gamepade predsa len je možné používať naraz beh aj chôdzu.

Grafika a zvuk

Po grafickej stránke mi Tormented Souls najviac pripomína spomínané staršie survival horory. Vývojári sa zrejme aj týmto spôsobom snažili čo najviac priblížiť k svojim inšpiráciám. Grafika však rozhodne spĺňa dnešné štandardy a nemám jej veľmi čo vytknúť. Akurát je možno na škodu, že jednotlivé postavy vôbec neotvárajú ústa pri rozhovoroch a v pozadí len beží dabing. Hra je však vynikajúco optimalizovaná a má pomerne nízke hardvérové nároky. Niekomu môže akurát vadiť, že FPS lock má nastavený na 90. Čo sa týka zvuku, tu som už značne kritickejší. Hudba mnohokrát dotvára správnu hororovú atmosféru, ale napríklad v alternatívnej realite až nezmyselne eskaluje napätie, aj keď sa tam nič nedeje. Rovnako mám aj mierne výhrady voči dabingu, a to najmä Caroline. Spočiatku mi pritom až tak nevadil, ale postupne mi prišlo, že je zbytočne preafektovaný. Plus je škoda, že titulky niekedy nezodpovedajú tomu, čo postavy hovoria, a to sa v hre veľa nenarozpráva.

Záver

Tormented Souls som nakoniec zdolal za niečo viac ako 10 hodín a svojím spôsobom ma bavil. Má pozoruhodne strašidelnú atmosféru a pripomenul mi staré klasiky, ktoré mám dodnes rád. Najväčším negatívom je však z môjho pohľadu to, že vývojári príliš nehľadia na to, ako si hráči poradia s nesmiernym množstvom hádaniek. Čo je značná škoda, a to by stačilo pridať ďalšie náročnosti alebo aspoň viac indícií. V Tormented Souls sa nemusíte báť zmutovaných monštier ako z Resident Evil, ani alternatívneho sveta ako zo Silent Hillu a dokonca ani tmy ako z Alone in the Dark. No rozhodne sa budete báť hádaniek, ktoré sú často krutejšie a nemilosrdnejšie ako tie, čo navrhol Jigsaw.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Tormented Souls - Prečo sú všade samé hádanky?
Ak si chcete zaspomínať na staré survival horory, ale už sa ich neodvážite z rôznych príčin zapnúť, Tormented Souls vám ponúkne vcelku prijateľnú alternatívu. A to za rozumnú cenu, s jednoduchým ale zaujímavým príbehom a hlavne strašidelnou atmosférou. Tak neváhajte a vydajte sa preskúmať nemocnicu Wildberger, no súčasne berte na vedomie, že vám pôjde o život a hádanky vás len tak ľahko nepustia na slobodu.
Pozitíva
  • Desivá atmosféra opustenej nemocnice
  • Jednoduchý ale zaujímavý príbeh
  • Snaha napodobniť oldschool survival horory
Negatíva
  • Náročnosť hádaniek a chýbajúce indície
  • Zbytočná hudba evokujúca napätie v pokojných situáciách
  • Spočiatku nedostatok audio pások na ukladanie priebehu
70%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!

komentárov

O autorovi

Počítačovým hrám sa venujem už od detských čias. Mojím najobľúbenejším žánrom boli real-time stratégie (C&C, Jurassic Wars, Cossacks). Pri hrách však uprednostňujem najmä príbeh. V roku 2019 som začal prekladať hry do slovenského jazyka a dnes som členom slovenskej komunity amatérskych prekladateľov - lokalizácie.sk. Našim cieľom je ukázať, že si hry zaslúžia byť aj v slovenčine a zároveň tak aj pomôcť CZ/SK prekladateľskej scéne. Na stránke somhráč.sk pracujem ako externý redaktor, pričom píšem najmä recenzie na hry, ktoré boli preložené do slovenčiny alebo je možné, že niekedy v budúcnosti by sa mohli dočkať sk prekladu.

Súvisiace príspevky