Wasteland 3 – Mrazivý pravnuk pôvodných Fallout hier

Značka Wasteland 3 je tu s nami od roku 1988, čiže viac ako tri celé dekády. Hoci sa jedná o poriadne dlhú dobu, doposiaľ boli v rámci tohto univerza vydané iba dve hry. Od svojho pôvodného vzniku si pochopiteľne značka s užšou komunitou hráčov prešla mnohými zmenami a dnes pripomína zmes klasických Fallout počinov a moderného izometrického RPG s možnosťami voľby a ďalšími náležitosťami, ktoré patria k žánru. Prednedávnom prišiel tretí oficiálny diel (medzitým sme si vyskúšali i remake originálu), ktorý mení prostredie a upravuje aj hrateľnosť. Dokáže zasnežené Colorado nahradiť prašnú Arizonu z predchodcov?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Nie som fanúšikom Falloutu, minimálne nie toho pôvodného. Súčasne nie som ani fanúšikom série Wasteland a toto je moja prvá skúsenosť s počinom, ktorý svoju terajšiu hrateľnosť stavia na koncepte pôvodných dvoch hier spomínanej post-apokalyptickej značky. Samozrejme, samotný koncept si musel nutne prejsť istou modernizáciou, keďže vo svojej elementárnej podobe by dokázal uspieť iba veľmi ťažko, respektíve dnes by niečo podobné nadchlo výhradne najstriktnejších pamätníkov čias dávno minulých. Každopádne, ešte pred zahájením recenzovania som si ani nebol istý, či som ten pravý pre podobnú záležitosť. Koniec koncov, nehral som predchodcov a nikdy som nedohral archaické tituly, z ktorých novinka vychádza. Na moje prekvapenie som však nakoniec dostal jeden z najlepších herných projektov tohto roka, ktorý hravo prekonal všetky moje očakávania.

Arizona je v problémoch…

Ako to tak pri RPG hrách býva, dejová línia sa skladá z rôznych menších príbehov, ktoré jednak rozširujú prítomný svet a súčasne ovplyvňujú vyústenie základnej premisy. Aby som vám teda priblížil úplný naratívny základ, prezradím, že sa mestečko Arizona, dejisko predchádzajúcej hry, ocitá v problémoch a nedokáže zostať plne samostatným. Hŕstka rangerov sa preto vydáva do mrazivého Colorada, kde sídli takzvaný patriarcha. Ten žiada za pomoc Arizone jediné – nájsť a zatknúť jeho troch potomkov, ktorí by radi prevzali nadvládu nad bielou pustatinou. Ako sa však hrdinovia zo vzdialenej zeme vysporiadajú s celou situáciou? Prinesú Coloradu slobodu, diktátorstvo alebo úplnú autonómiu?

Zápletka je teda pomerne jednoduchá a nie nepodobná hre Fallout: New Vegas, kde ste tiež mohli rozhodnúť o osude danej oblasti. Do všetkého sa pochopiteľne pripletú situácie, kedy pomáhate obyvateľom, prípadne sa máte rozhodnúť, ktorej frakcii podáte ruku a spojíte sa s ňou. Rozhodne poteší fakt, že vás čaká množstvo morálnych dilem a neľahkých ortieľov, pretože ľudia a aj samotné Colorado nepôsobia čierno-bielo. V snehom opradených lokáciách neexistuje evidentné dobro a ani očividné zlo.

Všetko sa pohybuje na určitom pomedzí a len váš príklon k jednej, či druhej strane ukáže, kto vlastne ste a ako to s osudom tamojších ľudí nakoniec dopadne. Pomôžete otrokárom a získate cennú odmenu, prípadne zachránite ľudský život (a ďalších päť pritom zoberiete)? Vzopriete sa svojej pôvodnej úlohe a pokúsite sa o prevrat? Poskytnete prístrešie spojencom, čím však spôsobíte vzburu, prípadne necháte nebohých nešťastníkov zamrznúť v mrazivých temnotách nocou prikrytého Colorada? Záleží iba na vás.

Scenáristicky ide o viac než slušné dielo, ktoré občas ohúri dialógmi, pútavým podávaním lore informácií a nekompromisným humorom (niektoré vtipy sú tak ostré, až z nich mrazí v chrbte). Problém však nastáva v momente, keď si uvedomíte, že hlavné postavy (tentokrát máte duo vopred pripravených hrdinov, prípadne si stvoríte vlastných) nie sú charaktermi, ale len akýmisi neemočnými bábkami na virtuálnych strunách.

Je pravdou, že s týmto majú RPG hry príležitostne problém, nakoľko filtrovanie vlastných rozhodnutí prostredníctvom volieb ešte charakter nevytvára. Mimo to, že si volíte dialógové možnosti, sa vaši hrdinovia nijakým spôsobom nerozvíjajú, neposúvajú a sú vlastne celkom statickí a to až do samotného záveru. Jednoducho povedané, nedôjde u nich k žiadnemu charakterovému rozvoju, čím strácajú váš záujem a súčasne aj atraktivitu, vďaka ktorej by situácie pôsobili ešte vyhrotenejšie.

S vedľajšími postavami, takzvanými spoločníkmi a NPC charaktermi, je to, samozrejme, o niečo lepšie. Spoločníci sú síce tiež relatívne biedni, avšak spravidla majú jasný cieľ, reagujú na situácie vo svete a postavy, s ktorými sa poznajú. Spomínané NPC sú na tom zďaleka najlepšie, nakoľko si neraz prejdú zmenou postoja, frakcie alebo názoru, čo vytvára pocit autenticity a pridáva voľbám patričnú váhu.

Ak teda náhodou zachránite skupinku utečencov, budú vám v najbližšom mestečku ďakovať, avšak jeho pôvodní obyvatelia si pri vašej osobe neodpustia nenávistnú poznámku. V spojení s výbornými misiami (ešte ich preberieme nižšie) a podmanivými kulisami ide o ideálne vytvorené prostredie pre plnohodnotné RPG. Zo skúseností pritom viem, že tvorba niečoho podobného nie je vôbec jednoduchá a vyžaduje množstvo precíznej práce.

RPG počiny patria k najkomplexnejším zo všetkých, keďže musia v rámci nich fungovať početné súčasti. Hrateľnosť, možnosti, prostredie a vrstevnaté dialógy sú súčasťou jedného celku, v ktorom ak niečo chýba, cítiť to. V tomto prípade možno hovoriť o adekvátne namiešanom celku, ktorý môže v očiach niektorých strácať kvôli istej statickosti. Hoci je príležitostne badať zmeny spôsobené voľbami, zo všeobecného pohľadu zostáva množstvo vecí úplne rovnakých. NPC stoja na vopred pripravených miestach, vyrieknu jednu z troch nadabovaných viet a opakujú identické aktivity. Je to problém najmä kvôli tomu, že backtracking je tu pomerne hojne zastúpený a čoskoro vám začne do očí biť jasná schéma, ktorá mierne dehonestuje inak umne vybudovaný svet.

Záchrana KITTa, Pennywisov gang a dobrý prezident Reagan

V takto orientovaných hrách je kvalita questov naozaj dôležitá, ba priam kľúčová. Náplň, pochopiteľne, nemôže byť až tak rozmanitá, keďže i tí najlepší žánroví zástupcovia spravidla disponujú približne štyrmi aktivitami, ktoré sa dookola opakujú. No dojem originality sa dá navodiť aj prostredníctvom zasadenia, vedľajších postáv alebo protivníkov. A práve v tomto vývojári z inXile Entertainment priam excelujú.

Ak by som mal načrtnúť, čo všetko vás čaká, hovoril by som napríklad o krvilačnom gangu klaunov so samopalmi, plameňometmi a železnými tyčami. Nechýbajú prerastené žaby posiate rádioaktivitou, nájomní žoldnieri, kanibali, náboženské kulty, mutanti, obrovské mechanické stroje v tvare škorpióna, či napríklad vybuchujúce mangalice. Väčšina oponentov disponuje špecifickým správaním a v rámci taktických bojov využívajú rôzne postupy. Čo to znamená v praxi? Že i keď bojujete pomerne často, strety nepôsobia monotónne, rutinne alebo identicky.

Takéto zmeny tvorcovia podporujú aj tým, že svet je členený do jednotlivých sekcií (pomyselných hubov). Medzi nimi cestujete prostredníctvom vášho terénneho vozidla, ktoré však musíte i vylepšovať, inak sa do všetkých sekcií nedostanete. Spravidla pritom platí, že splníte dané questy v rámci konkrétnej oblasti a následne sa presuniete do nejakej inej. I preskúmaná lokácia však neraz odhalí tajomstvá, o ktorých ste netušili (podzemná väznica, tunely plné obrích červov).

Dizajnéri sa s prostrediami naozaj vyhrali a vďaka tomu pôsobia rozmanito, odlišne a nekonvenčne. Súčasne dokážu potešiť krásnymi perličkami v podobe interaktívnej návštevy múzea, ktorá rozširuje vaše poznatky o Arizone a Colorade. Z textu sa to môže javiť ako banalita, avšak v skutočnosti ide o inteligentný ťah, vďaka ktorému sa nemusíte spoliehať iba na jednoliaty text. Záujem o lore razom stúpa a spoznávanie pôsobí zábavnejšie.

Podobnú originalitu tvorcovia predvádzajú aj pri spoločníkoch. Nejde o úplne jasné archetypy a spravidla možno hovoriť o pútavých figúrkach (príležitostne s úderným dejovým pozadím). O autorskej odvážnosti vás ešte väčšmi presvedčia zvierací spolubojovníci. Dvojhlavá koza Billie and Jean, papagáj so sklonom k Tourettovej chorobe, mačka v šerifskom háve alebo podivuhodný charakter Provost, ktorý je akýmsi Easter eggom a spolubojovníkom zároveň. Všetkej tej originalite som celkom zámerne venoval tak veľkú pozornosť.

Mnohým sa totiž bude zdať, že Wasteland 3 zaspal dobu a preto sa mu neoplatí venovať voľný čas. To však vôbec nie je pravda. Je síce založený na osvedčených princípoch, avšak prichádza s unikátnosťami a dizajnérskymi prekvapeniami, ktoré má zmysel odhaliť a spoznať. V tomto ohľade hovoríme o originálnej záležitosti, dokonca možno o jednej z najoriginálnejších za posledné obdobie.

Vidíte, zažívate a robíte veci, ktoré v iných hrách nevidíte, nezažívate a zákonite ani nerobíte a najmä preto by ste Wastelandu 3 mali dať šancu. Ostatne, kedy ste si to mohli “rozdať” s kozou alebo latentne homosexuálnym kulturistom? Kedy ste mohli odpáliť hlavu gangstrovi s tvárou klauna? Kedy ste si mohli vytvoriť vlastného KITTa a rozprávať sa s prezidentom Reaganom? Kedy ste mohli zhatiť plány fanatikom, ktorí vytvárajú ľudských šarkanov z mŕtvych tiel? Zrejme nikdy.

To sa raz stretol XCOM a žáner príbehového RPG

Rozprávanie, voľby, prieskum a následný boj, po ktorom prichádza na rad vylepšovanie. Asi to poznáte a síce v rôznych variantoch, týchto päť prvkov sa objavuje v každom žánrovom predstaviteľovi. Wasteland 3 nie je výnimkou. Voľbám i dialógom som už venoval pozornosť, no tentokrát prichádzajú na rad prestrelky, bitky a krvavé zabíjanie. Opätovne tu z pohľadu herných princípov nenájdete nič výrazne originálne. inXile prevzal fungujúci náčrt XCOM hier, obkreslil ho a neurobil pri tom žiadne výraznejšie chyby (minuloročné Narcos: Rise of the Cartels dokázalo, že to nie je až tak jednoduché).

V hre je k dispozícii niekoľko rôznych druhov bojovníkov, pričom spadajú do dvoch kategórií. Jednou sú tradiční hrdinovia, druhou iba neustále sa generujúci pešiaci, kde v prípade ich smrti sa jednoducho nahradia novými a podobnými vojakmi. Pri spoločníkoch je smrť v zásade permanentná (dajú sa získať predmety, ktorými ich oživíte), čo podporuje element taktiky, ak chcete, aby všetci podstatní prežili.

Ak už máte skúsenosť so spomínanou taktickou značkou alebo nedávnym Gears Tactics, naozaj nič vás nemôže zaskočiť alebo prekvapiť. Hra sa v akčných situáciách prepne do taktického režimu, kde má každý bojovník konkrétny počet ťahov, ktoré využije na konkrétne úkony. Vykonávať môžete všetko od tradičného útoku, cez liečenie, až po zneškodnenie nepriateľských veží, alebo hod výbušniny.

Samozrejme, jednotlivé triedy hrdinov (niektorí sú mechanici, iní zasa ostreľovači alebo experti pre automatické pušky) disponujú rôznymi špeciálnymi schopnosťami. Je len logické, že s profesionálnym strelcom sa nepúšťate do kontaktného boja a dobrý sniper nestrieľa z malokalibrovky. Vhodné využívanie zbraní a užitočných vlastností je kľúčom k úspechu, čiže k víťazstvu. Na druhej najťažšej obťažnosti vám toho hra mnoho neodpúšťa a preto neraz rozhoduje jediný ťah. Tým chcem povedať, že musíte premýšľať. Taktiku si viete pripraviť vopred, pred bojom máte dokonca možnosť rozdeliť tím a s každým členom zvlášť zaujať strategickú pozíciu.

Oponenti dokážu byť pomerne nepredvídateľní, nepríjemní a smrteľne ofenzívni. Všetko sa ale pohybuje v medziach normy a nemáte pocit, že by proti vám stáli neporaziteľné stroje T-1000. Výzva je adekvátna, zábavná a uspokojujúca, pretože takmer nič nedostanete zadarmo. K svojmu cieľu sa musíte prebiť, pričom to nie je iba otázka kapacity munície.

Súčasne vývojári nezlyhávajú v percentuálnom balanse a nedochádza k rôznym nelogickostiam. S tým som mal svojho času problém pri Gears Tactics, nakoľko tamojšie hodnoty a následné výsledky nedávali príliš zmysel. Nepôsobili smerodajne, čo sa v prípade Wasteland 3 nestáva. Dokážete sa podľa percentuálnej úspešnosti a podľa vlastných schopností veľmi dobre orientovať, takže nadobúdate pocit, že máte všetko pevne v rukách.

Pri tejto téme však nemožno prehliadnuť problematickejšie ovládanie. Je síce k úžitku, že nedochádza k žiadnemu chaosu na obrazovke a väčšinou pôsobia i väčšie prestrelky prehľadne. Gamepad, žiaľ, nie je stavaný na podobnú záležitosť, pričom absencia myši je citeľná. V praxi to znamená to, že prítomné ovládanie spomaľuje jednotlivé úkony, zdržiava a súčasne nepôsobí najpraktickejšie. Zvyknete si naň? Určite áno, ale nikdy (ani po päťdesiatich hodinách) sa nezbavíte pocitu, že Wasteland 3 bolo primárne prispôsobené pre osobné počítače, kde hráči využívajú všetky benefity dynamického dua myši a klávesnice.

Rozhodnutia, rozhodnutia

Nechýbajú ani stromy rozmanitých schopností. Vzhľadom k tomu, že Wasteland 3 je koncipovaný pre dvoch hlavných hrdinov (jestvuje i možnosť kooperácie) a ďalších bojovníkov, ich schopnosti musia vzájomne spolupracovať. V žiadnom prípade nechcete mať piatich hrdinov, ktorí excelujú v oblasti otvárania zámok, prípadne v mechanických úpravách.

Ideálne je mať jedného experta na konkrétnu činnosť, pretože inak sa môžete dostať do bodu, kedy neodhalíte určitú časť mapy alebo nesplníte quest nekrvavým spôsobom. Potešilo ma, že práve kvôli implementácii vzájomne kooperujúcich hrdinov som premýšľal nad vylepšovaním úplne iným spôsobom, než v žánrových tituloch. Prideľovaniu preto predchádza komplikované premýšľanie, kedy si veľmi dobre rozmyslíte, kam umiestnite svoje drahocenné body.

Čo sa to deje?

Jednou z najväčších výčitiek zahraničných recenzentov bol fakt, že Wasteland 3 je plný problémov technického rázu. Úprimne, sprvoti som nemal tento pocit, keďže okrem úmorných nahrávacích časov a obstarožného vizuálu všetko fungovalo bez výraznejších nedostatkov. Potom však prišla druhá polovica hry…

No a s čím som sa v nej stretol, je naozaj bizarné. Nejde pritom o tak úplne normálne bugy, či chyby. Dokonca sa nemusíte báť ani game breaking problémov, ktoré by ničili questy a dejové línie. Na čo sa teda môžete pripraviť? Na nefungujúce audio, pískajúce, prípadne neuveriteľne hlasné zvuky. Kompletne miznúci oponenti, alebo levitujúce zbrane bez majiteľa. Zaseknutí hrdinovia, či nulová odozva pri zvolení úkonu v boji. Mám pocit, že druhá polovica potrebovala ešte testovanie, pretože pôsobí tak, že je stále vo výrobnej fáze.

RPG hit roka

Wasteland 3 je i napriek tomu jedným z tých počinov, pri ktorom máte chuť zabaliť sa do teplej deky a začať nasávať všetku tú atmosféru, príbehy a dobrodružstvá. Je to titul, pri ktorom zabúdate na povinnosti, problémy a vlastne i na to, že o dve hodiny by ste mali vstávať do práce. V prostrediach virtuálneho Colorada strávite desiatky a desiatky hodín, ktoré vás potešia, sklamú, nadchnú, vydesia, zhnusia a nakoniec vytvoria zrkadlo neľútostnému svetu, ktorým táto post-apokalyptická surovosť aj je.

Titul od inXile Entertainment je kvalitným izometrickým RPG, ktoré síce neocení úplne každý, avšak ak mu dáte šancu, vo finále rozhodne nebudete ľutovať. Táto hra nie je o nič chudobnejšia, než iné, snáď ešte väčšie, žánrové kúsky a ponúka masívny zážitok, na ktorý jednoducho nezabudnete. Wasteland 3 má brány otvorené a je pripravený ponúknuť kvalitu, ktorou by mal disponovať možný adept na titul roka 2020. A hoci problémy technického rázu sú najväčším zubným kameňom novinky, obsahovo jej nemôžem takmer nič vyčítať. Tak čo, rozhodnete o osude Colorada?

Komentuj!