Register

A password will be e-mailed to you.

Od vydania prvého dielu série Doom (1993) už prešla poriadne dlhá doba, ktorú poznačili zostupy, ale aj pády. Chvíľu to už vyzeralo tak, že Doom je pre súčasných hráčov navždy stratený a stane sa len akousi spomienkou, ktorú sa rôzni fanúšikovia snažia oživiť na všemožných zariadeniach od mikrovlniek až po tehotenské testy. No v roku 2016 došlo k zlomu a k reinkarnácií série. Tento novodobý Doom hneď zažiaril a získal si srdcia (a duše) veteránov, ale aj nových hráčov. Doom bol späť a to v plnej paráde. To znamenalo len jediné, na horizonte sa vznášala predzvesť ďalších pokračovaní. Pred pár rokmi sme sa tak z Marsu presunuli v Doom Eternal na Zem a dnes sadneme do stroja času a vydáme sa ďaleko do minulosti, do čias doteraz nepoznaných. Do neznámeho vesmíru poznačeného vojnou, do temných čias, v ktorých Doom Slayer nie je len súčasťou nočných môr démonov, ale realitou. DOOM: The Dark Ages prichádza s úplne novou kapitolou, ktorá sa zapíše do dejín. Čo však prináša, to sa dočítate v nasledujúcej recenzii.

Recenzovaná verzia: PC

DOOM: The Dark Ages predstavuje výrazný zlom v sérii. Po prvýkrát opúšťame známy vesmír a presúvame sa do neznámych končín. Do čias, keď je Doom Slayer ešte defacto v plienkach a ešte nevie, čo je to skutočný hnev. V tomto vesmíre tak zúri vojna medzi ľudskou rasou Sentinels a armádami pekla, ktoré vedie princ Azrak. Sentinelov podporuje technologicky nadradená rasa Maykr. Tento svet pôsobí na prvý pohľad stredovekým dojmom, no realita je trochu iná. V skutočnosti je takým mixom stredoveku a futuristických elementov a ak čakáte, že silám pekla tu budú vzdorovať rytieri s oštepmi a mečmi, tak ste na omyle. Priznám sa, že od začiatku do konca som sám nejako nepochopil zmysel týchto kulís. Niekto by povedal, že sa tvorcovia inšpirovali prvým Quakeom alebo sériou Hexen, no priznám sa, že osobne som v tom skôr cítil prvky Warhammeru 40k. Nech už je inšpirácia týmto svetom akákoľvek, The Dark Ages sa rozhodne nedá uprieť to, že striedanie lokalít a jednotlivé mapy sú veľmi dobre nadizajnované a samotný Doom tak prekryje všetky reálne či nereálne inšpirácie.

Doom Slayer je spočiatku v podstate zbraňou Maykrov, ktorí ho posielajú do boja, keď im to príde vhod. No veľmi rýchlo prídu na to, že jeho túžba chrániť ľudstvo (alebo masakrovať démonov na vlastnú päsť?) je väčšia ako ich moc nad ním, a tak nad ním stratia kontrolu. Hlavný príbeh je v podstate veľmi jednoduchý a len vám dáva čas si na chvíľku oddýchnuť medzi masakrovaniami hord pekelných démonov. Preto ani nemá cenu ho dôkladnejšie rozoberať a najlepšie bude, ak si ho zažijete na vlastnej koži. Ak sa vám však zdalo, že už v predošlých dvoch dieloch sa toho veľa nenarozprávalo, tak tu je tých textov ešte menej. Dokonca aj kódex s postavami, lokalitami, démonmi a zbraňami je relatívne krátky. Takže veľmi rýchlo zistíte, že vašou primárnou úlohou tu nebude čítať veľdiela, ale kosiť potvory.

Hrateľnosť sa nesie v rovnakom duchu, ako sme už zvyknutí. Bude sa behať, bude sa skákať, bude sa mlátiť a bude sa vrhať štítom s motorovkou… No, áno, posledný bod je úplná novinka, na ktorej je celý tento diel vlastne postavený. Doom Slayer už nie je len Space Marine… teda futuristický bojovník s nadľudskými schopnosťami, ale na jednej strane pôsobí ako tank a na druhú stranu zase ako Sparťan so svojím verným štítom, s ktorým sa tak môžete vrhať na nepriateľov, blokovať nepriateľské útoky, no zároveň aj odrážať útoky späť na nepriateľov. V tomto bode sa teda pripravte na hranie s červenou a zelenou. Zelené útoky môžete odraziť späť na nepriateľov alebo získať chvíľkové spomalenie času. Neskôr získate pre svoj štít aj runy, ktoré vám pomôžu odrážanie útokov ešte viac zužitkovať pomocou dodatočných schopností (zemetrasenie, automatická vežička či omráčenie). Štít však môžete zároveň do nepriateľov aj hádzať, čo vám poskytuje ďalšie taktické možnosti. Proste veľmi rýchlo si ho zamilujete a kebyže si máte vybrať medzi motorovkou a týmto štítom, voľba bude jasná!

Ako som už spomínal, level dizajn je opäť bravúrny, aj keď v neskorších fázach začnete mať z toho celého trošku zmiešané pocity, no nie je to nič strašné. Celkovo na vás čaká 22 levelov, ktoré vám zaberú približne 20 hodín. Čas sa môže líšiť podľa náročnosti alebo toho, či sa rozhodnete len ísť za svojím cieľom alebo sa rozhodnete aj hľadať zberateľské predmety. Tie tak máte už tradične zobrazené na mape, len občas sa budete musieť trochu zamyslieť, aby ste k nim našli správnu cestu. V priebehu hry tak zbierate zlato, rubíny a takzvané wraithstones, ktoré používate na vylepšovanie vašich zbraní, štítu či útokov zblízka.

Zbraňový arzenál je poriadne bohatý a svojím spôsobom netradičný. Väčšina zbraní sa nesie v podobnom duchu, ako sme už zvyknutí, no máme tu aj niekoľko vcelku originálnych noviniek. Všetci už asi dobre vieme, čo je to chaingun, v tomto prípade to však môžeme brať doslovne, keďže táto zbraň vystreľuje guľu na reťazi. Okrem toho však máme aj dva druhy mlynčekov na lebky, ktoré ako muníciu využívajú rozdrvené lebky démonov. Elegantné a smrtiace. Nebol by to však Doom, ak by sme aj tu nemali svoje BFG, no to tiež prešlo s menšou úpravou a stalo sa z neho BFC. A to C v názve znamená doslova kuša, ktorá má však rovnaký účinok ako už spomínané BFG. Útoky nablízko tu boli taktiež trošku modifikované, a tak máme na výber z troch možností: železné rukavice, guľa na reťazi a palcát. Každá z nich má iné využitie, no vo veľkej miere záleží na tom, čo vám najviac sadne.

Väčšinu hry sa budete pohybovať po vlastných, no máme tu aj niekoľko odbočiek. V niekoľkých samostatných leveloch si zabojujete v obrovskom mechovi, ktorého veľkosť je trošku premenlivá, keďže raz je veľký ako 8-poschodový panelák, a potom zrazu ako mrakodrap, ale dajme tomu, tvorcovia. Tento nepomer veľkostí vám asi najviac udrie do očí, keď sa stretnete s Cthulhum. Nuž, áno, tento lovecraftovský prastarý boh zavítal aj do Doomu, no viac vám k nemu nebudem prezrádzať. Levely v mechovi sú však dosť krátke a veľmi si ich nestihnete užiť, čo je trochu škoda. Druhou odbočkou sa stávajú levely s drakom. Na ňom si však zabojujete ešte menej ako s mechom a skôr ho budete mať na presúvanie sa po daných mapách. Dobre vieme, že The Dark Ages nie je simulátorom dračieho jazdca, no drak si rozhodne zaslúžil viac príležitostí. Napriek tomu je však lietanie na drakovi vcelku dobre zvládnuté a je to príjemná zmena.

V závere sa poďme v krátkosti pozrieť na technický stav. DOOM: The Dark Ages som recenzoval na PC a dostal som k nemu aj beta ovládače ku grafickým kartám. iD Software spolu s Bethesdou ide očividne o to, aby bola hra čo najlepšie optimalizovaná. A musím povedať, že im to fakt vyšlo. Hra ma tak už tradične všetky možné druhy upscalingu ako aj možnosť generovať dodatočné snímky. Na RTX 4070ti išiel nový DOOM veľmi plynulo aj na najvyšších detailoch a prepady frameratu boli len minimálne. Dovolím si teda napísať, že si ju užijete bez problémov aj na starších zostavách. Zvuková stránka je bravúrna, všetkým vás sprevádza už klasická doomovská hudba prerušovaná umierajúcimi výkrikmi monštier. Grafika nie je zlá a v dosť veľkej miere stavila na to, že titul je poriadne hektický, takže často ani nemáte príliš veľa priestoru na to, aby ste sa mohli kochať monštrami alebo svetom navôkol vás. Bugov je minimum, v podstate som narazil len na nejaké tie vznášajúce sa textúry, aj to nie priamo v rámci dosahu hráča, a na jeden gamebreaking bug, kvôli ktorému som musel reštartovať celý level. Verím však, že ho do vydania stihnú opraviť. Čo je však zvláštne, tak napriek poriadne vysokej cenovke hra neobsahuje vôbec multiplayer.

DOOM: The Dark Ages po pár hodinách hrania trochu pôsobí, ako keď psíček a mačička piekli tortu, no po dohraní sa tento pocit vyparí a poviete si, že chcelo by to viac (teda minimálne za tú cenu). Veľmi ťažko sa mi hľadá niečo výraznejšie, čo by som tomuto dielu vytkol. Priniesol totiž príjemné zmeny a súčasne si zachoval svoju pôvodnú podobu. Možno by to chcelo trochu rozšíriť levely s drakom a mechom, ale inak je to starý dobrý Doom. Pre fanúšikov je to jasná voľba a nováčikovia taktiež nešliapnu vedľa. Ak sa vám zdá cena privysoká, v deň vydania bude dostupný aj v predplatnom Xbox Game Pass.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

DOOM: The Dark Ages - Klasika v mixe univerz
DOOM: The Dark Ages prichádza s novými kulisami, ktoré pôsobia ako mix rôznych univerz, no napriek tomu pôsobia v spojení s Doom Slayerom uveriteľne a originálne. Hra je naďalej hektická a brutálna, čo okorenila o niekoľko zaujímavých prvkov. Jediným väčším mínusom je iba absencia multiplayeru.
Pozitíva
  • Herná dĺžka
  • Optimalizácia, nové herné kulisy
  • Nové herné mechaniky (najmä štít)
Negatíva
  • Absencia multiplayeru
  • Vysoká cena
  • Málo priestoru pre draka a mecha
85%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!