Crusader Kings III – Herná podoba Hier o Tróny

Už notoricky známe štúdio Paradox Interactive prichádza s ďalšou grand stratégiou. Do zástupu mnohých titulov z rôznych období pribudol tentoraz i stredoveký Crusader Kings III.

Recenzovaná verzia: PC

V poradí už tretie pokračovanie značky Crusader Kings nás zavedie do obdobia predstredoveku a všetkých epoch stredoveku. Istotne vám neušiel populárny seriál Hry o Tróny. Ak sa vám táto knižná či seriálová sága vychádzajúca z pera Georga R.R. Martina páčila a mali ste niekedy chuť ponoriť sa do sveta Westerosu a jeho intríg, tak tento titul je určený priamo vám. A na tomto mieste by som mohol samotný text ukončiť, avšak predsa len sa mi podarilo od hry na chvíľu odtrhnúť a prezradím vám i viac.

Hry od Paradoxu mám v hľadáčiku už nejaký ten rok. Mojím úvodom do ich stratégií bola Europa Universalis IV, ktorá čoby fanúšikovi Total War hier voňala asi najviac. Neskôr som presedlal na Hearts of Iron a nakoniec som dal šancu i Crusader Kings II. Bohužiaľ tieto grandstratégie sú často nepreniknuteľným orieškom, čo platilo hlavne pre posledne spomínanú sériu. Ostatné tituly som ako tak zvládol. Trojku označili tvorcovia ako simulátor panovníka, čo mi od zachytenia tejto informácie nedávalo veľmi zmysel. Teraz to už chápem.

Po úvodnom výbere obdobia kedy chcete začať, si zvolíte aj niektorý z nekonečného zástupu dostupných rodov. Tých sú k dispozícii stovky a možno útočia aj na štvorciferné  číslo. Prečo práve rodiny? Tu prichádza k slovu spomenutý simulátor. Asi ako v jedinej mne známej hre preberáte do rúk dynastiu, či rod. Jeho aktuálna hlava, teda panovník je len akýmsi nástrojom vo vašej ceste k sláve. Vašou skutočnou úlohou totiž nie je ani tak dobyť celý svet, ako zachovať váš rod. No a v momente keď nemáte nástupcu, vaša hra končí neúspechom. Samozrejme, k potomkom potrebujete ženu a dobrým štartom je sobáš. Vyberať si môžete z neuveriteľného množstva ponúkaných osôb a otázkou je, koho si zvoliť? Len na tomto prípade je cítiť, že Crusader Kings III je naozaj komplexná záležitosť .

Začnime. Každá postava má isté vlastnosti, schopnosti, perky. Niekto je krutý, či naopak štedrý, dôverčivý, arogantný, cynik, iný má zdravotné postihnutie, alebo aj psychické problémy. Každá z týchto vlastností vplýva nielen na schopnosti postavy, ale aj na vzťahy s ostatnými a dojem vášho okolia. Takže ak máte štedrého človeka, s krutým si nebude rozumieť a vďaka tomu bude ich vzájomný vzťah upadať. Takto nejak vám vzniká sieť vzťahov medzi vašou aktuálnou hlavou dynastie a okolitými panovníkmi, členmi dvora, vazalmi, radcami, ženami, mužmi, a medzi nimi navzájom.

Je tu naozaj až neuveriteľné množstvo postáv a ich vzájomných interakcií. Na základe spomínaných vzťahov viete interagovať medzi postavami. Vynútite si napríklad väčšiu poslušnosť u vazala, alebo zvediete niekoho ženu. Možno zase vydedíte svojho syna, adoptujete si bastarda, alebo zabijete, unesiete, či uväzníte nežiadúcu osobu. Ako postupovať v podobných prípadoch je pritom iba na vás. Získate cenné tajomstvo, alebo pôjdete skrz priateľstvo, či strach? V tomto smere vám hra ponúka rôzne páky, či už silné alebo slabé. Zaleží aké tajomstvo, alebo aký silný vzťah majú dané postavy . Tento odsek by bol naozaj na dlho a stačí vám vedieť, že ide o skutočnú vedu s mnohými cestami a možnosťami. Azda si vybavíte asociáciu so starším titulom Sims, len je to tu prepracovanejšie.

Vlastnosti vašej postavy sú rozdelené do piatich kategórií. Boj, intrigy, vzdelanie, správcovstvo a diplomacia. Niektoré vlastnosti – perky – viete ovplyvniť, niektoré získava náhodne z povahy svojho charakteru. Tie potom ovplyvňujú jednú zo spomenutých kategórií a až sa postava dostane po smrti svojho predchodcu k moci, viete ju ovplyvniť aj priamo. Zvolíte si teda jednu z nich a vyberiete si, akým spôsobom bude vládnuť – či už na základe schopnosti postavy, alebo niečoho iného. Samozrejme, za tie, kde nevyniká bude schopnosť postihovaná. V danej kategórií si vyberiete prvý strom schopností z troch a podľa toho, ako sa vám bude dariť, budete tieto schopnosti rozširovať. Aby to nebolo len tak, zvolíte si k tomu ešte jeden z troch životných štýlov vlády. Vonia vám rytierstvo, prísna organizácia, zmysel pre povinnosť, alebo intrigovanie? To bude vašou cestou skrz vládu. Či už pôjdete na svoj a konkurenčný ľud tvrdou rukou, diplomaticky alebo zaútočíte z tieňov, je len na vás.

Skrz tieto vlastnosti sa potom prevtelíme do svojej postavy. V tomto momente po niekoľkých hodinách hrania som pochopil, čo myslel Paradox tým simulátorom vládcu. Nech (role-play) hra začne! Len máloktorému RPG sa sa totiž darí takto “donútiť” hráča vcítiť sa do svojej postavy. K tomu pomáha aj novinka v podobe jej stresu. V praxi to znamená, že ak je vaša postava vyznačovaná ako  dobrý kresťan a rada odpúšťa, len ťažko bude niesť, ak sa rozhodnete konkurenciu umučiť, alebo obesiť, alebo ju necháte zhniť v žalároch. Existuje pritom niekoľko úrovní stresu a verte, že také nervové zrútenie kráľa je nemilá vec. Následne môže nachádzať uspokojenie na dne pohárika, či cez sadistické sklony, alebo výbuchy hnevu. Získava aj negatívne vlastnosti ako napríklad pijan, bitkár a podobne, čo váš dvor veľmi rád využije proti vám. Môže sa napríklad stať, že vás váš závistlivý brat opije k smrti, alebo si váš dvor všimne podozrivo veľké množstvo zmiznutých ľudí, či stratíte rešpekt Pápeža, ak vám do rany “náhodou” príde kňaz.

No tieto veci viete priamo ovplyvniť. Hra pred vás stavia rôzne situácie a vy máte častokrát niekoľko možností, čo vyberiete. Niektoré viete dopredu odhadnúť, iné vám dávajú percentuálnu šancu na výsledky. Niekedy takto získate perky, inokedy strácate a podobne. Mne osobne sa stal prípad, keď som nechal svojho panovníka ošetriť neskúseným ranhojičom, ktorý ho zmrzačil. Môj kráľ tak musel nosiť masku na tvári, osvojil si paranoju a stiahol sa do samoty. To viedlo k postupnému zhoršeniu vzťahov medzi všetkým okolím, okrem potomkov. Stratila o neho záujem aj kráľovná a neskôr jeho paranoja nielenže ovplyvnila mnohé jednania so susedmi, ale viedla i k jeho smrti, keďže už doktorom neveril a upli sa k smrti. A toto je len jeden z mnohých imerzných zážitkov a príbehov, ktoré píšete spolu s hrou. Aby som nezabudol, vašimi zdrojmi k vplyvu sú peniaze, pieta a prestíž. Tie získate rovnako skrz udalosti a vplyv medzi postavami a využívate ich k rozhodovaniu.

Druhá strana mince
Autor: Karel Šír
Testovaná verze: PC

Po zhruba 200 nahraných hodinách v druhých Křižáckých králích jsem třetí díl, poněkud překvapivě, očekával pouze s opatrným optimismem. Na vině byl především loňský Imperator: Rome, který se za mě doopravdy nepovedl a s postupem času se ukázalo, že s tímto názorem mezi fanoušky strategií od Paradoxu zdaleka nejsem sám. Když se však naskytla příležitost třetí Crusader Kings vyzkoušet, příliš jsem neváhal a s jistotou teď mohu říct, že smutnou ságu Imperatora můžeme uzavřít jako výjimečný přešlap potvrzující pravidlo. Na první pohled je zcela jasný pokrok v grafickém zpracování, uživatelském rozhraní a přístupnosti obecně. Nemůžu to posoudit z pohledu nového hráče grand strategy her, ale troufnu si říct, že dostat se do hry tentokrát nebude vyžadovat několik hodin Youtube tutoriálů. Ještě lepší zprávou však je to, že přístupnost nepřišla na úkor komplexity. Crusader Kings III na rozdíl od anemického Imperatora přebírá valnou většinu prvků z druhého dílu a jeho DLC a již v první verzi tak působí jako plnohodnotná hra.

Z novinek bych vyzdvihl systém stresu, který na rozdíl od systému vlastností z druhého dílů nedělá z těch vládců s pozitivními vlastnostmi ty objektivně lepší, ale pokud budete dělat rozhodnutí jdoucí proti povaze vaší postavy, stres půjde povážlivě nahoru. To jsem si sám ozkoušel na svém druhém upřímném vládci, kterého jsem se nerozvážně rozhodl specializovat na intriky a stálo ho to několik mentálních zhroucení. S povděkem taky kvituji nový systém kultury, který omezuje technologie a zákony na dobu, kdy byly opravdu reálně vynalezeny a kupříkladu není tak jednoduché se powergamersky zaměřit na dosažení primogenitury. Zatím jsem ze hry neodehrál tolik, abych narazil na výrazná negativa, ale při své pouti za sjednocením Británie jsem si již teď všiml poněkud mizerné AI armád, jejichž jediná strategie je shromáždit celé vojsko a napochodovat na vaše hlavní město i za cenu toho, že mezitím pustošíte jejich domovinu. Ovšem věřím, že s budoucími patchi dojde ke zlepšení.

Celkově je Crusader Kings III podobně návykovým titulem, jako díl druhý a nebál bych se ho doporučit jak nováčkům, tak ostříleným křižákům. A já jdu zase hrát, jelikož koruna britské říše čeká…

Crusader Kings III stavia takmer všetko na interakcii medzi postavami. Mnoho veci pritom riešite “diplomaticky”, ale ani armáda a boje nie sú neužitočné. Je však nutné dodať, že tie nie sú až tak komplexné a to sa týka aj rozvoja krajiny. V podstate si to predstavte ako doskovú hru s neúmerným množstvom štatistických modifikátorov. No to neznamená, že táto oblasť je zabudnutá, či zlá. Povoláte armádu vazalov, do jej čela postavíte rytierov z vášho dvora a vyšlete armádu niektorým smerom. Ak ste napríklad priaznivec severských národov a vyšlete svoju družinu do sveta na “poznatky súperovho zlata”, môže sa dokonca stať, že cieľ výpravy sa im zapáči až natoľko, že nad nimi stratíte vplyv a oni sa zabývajú inde – napríklad v Anglicku. Aj toto je jedným zo zaujímavých aspektov hrania. Čo sa týka rozvoja krajiny, tak za peniaze staviate mnoho a mnoho ponúkaných výstavieb a ich mnoho a mnoho vylepšení.

Grafická stránka a hudba je na tom o poznanie lepšie ako jej predchodca, aj keď vám ako fanúšikovi štúdia Paradox Interactive isto dôjde, že tieto hry sa nikdy nesnažili zdolať grafický Everest. Len samotná krajinka je veľmi pekne vyobrazená a potešia aj 3D portréty postáv a ich malé animácie. Atmosféru nezriedka dopĺňa i príjemná stredoveká hudba a sem-tam i rinčanie zbraní. Dôležitejšia je však celková prehľadnosť hry. Okien je tu skutočne neúrekom a ak vám niekde vyskočí okno voľby, nájdete v ňom hypertext s kľúčovým slovom, ktoré vás nasmeruje ďalej. A tam neraz nájdete ďalšie kľúčové slovo a hypertext otvárajúci ďalšie okno. Mnoho informácií sa pritom dozviete i z doplnkového textu pod štatistikami. Ak porovnám Crusader Kings II a Crusader Kings III, tak tretí diel je v tomto smere omnoho prehľadnejší a dokázal som sa v ňom v zásade zorientovať už po 10 hodinách.

Áno, čítate dobre. Až tak veľké množstvo času mi trvalo len ovládnutie základných aspektov hry, aby som dokázal v tomto “nástroji panovníka” efektívne klikať. No a je pokojne možné, že ďalších 100 hodín budem venovať tomu, aby som dosiahol aké-také základy vládnutia. A to je aj hlavným mínusom tejto hry. Aj keď si pustíte tréning, ktorý vám stručne a rýchlo predstaví všetky jej stránky, po jeho skončení a uvedení sa do praxe budete stratený. Hra vás jednoducho vrhne do diania a vy sa musíte učiť za pochodu a postupne odkrývať ďalšie a ďalšie vrstvy. A v momente, keď si už myslíte, že čo-to viete, tak objavíte ešte zopár ďalších vrstiev. Ide priam o jadrovú vedu, no ak poznáte produkciu Paradoxu a značka Crusader Kings vám nie je cudzia, určite viete do čoho idete.

Záverom mi neostáva nič iné, len štúdiu Paradox Interactive konečne naplno zatlieskať. Mnohé ich staršie tituly mi prišli mimoriadne zaujímavé, avšak priam nepreniknuteľné a určené len skalným fanúšikom. A to nie som ani zďaleka dochovaný na jednoduchých moderných stratégiách, viď dlhý čas, ktorý som dokázal tráviť v Sid Meier’s Civilization II, či v mnohých ročníkoch značky Football Manager. No Crusader Kings III je podstatne priateľskejší, a to až do takej miery, že sa pri hre dokážem baviť a čo-to dosiahnuť, hoci v ňom vyložene neexcelujem.

To je vlastne aj hlavným negatívum titulu. Crusader Kings III totiž nie je určený tým, ktorí sa nechcú učiť a chcú si len sadnúť a vyhrávať. Toto rozhodne prvých 50 hodín nečakajte, nakoľko váš zábeh do hrania si bude žiadať viac. Následne sa vám však hra odmení fantasticky spracovaným svetom stredoveku, kde mi naplno došlo, že byť kráľom nebola ani v tom čase žiadna malina a vystaraný život. Crusader Kings III je skrátka hra, kde môžete tráviť stovky, až tisícky hodín a a ak sa jej rozhodnete dať šancu, svoje peniaze rozhodne neoľutujete. Vezmite si však pre istotu aj nejakú tú týždennú dovolenku. Do budúcna je z tohto pohľadu plusom aj (kontroverzná) DLC politika Paradoxu, vďaka máte na ďalších 5 rokov vystarané.

Komentuj!