Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Popularita first person shooter hier je naozaj obrovská. Najväčším rozmachom si tento žáner prešiel v zlatých deväťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy vznikli viaceré legendárne série, značky, postavy a pôvodní vývojári vytvorili pravidlá pre nadchádzajúce generácie herných tvorcov. Jadro strieľačiek zostáva aj po rokoch rovnaké – je ním streľba, ktorej nesmie chýbať bezchybné spracovanie. Častokrát však výsledný zážitok musí sprevádzať aj zaujímavá prímes ďalších herných elementov, ktoré odčlenia priemerné počiny od tých skutočne originálnych a zapamätania hodných. Aké sú najlepšie FPS hry všetkých čias podľa redakcie SomHráč.sk?

Samotný rebríček bol zostavený na základe súhrnného hlasovania celej redakcie. Ak vám v celkovom poradí chýba nejaký konkrétny titul, je to zrejme dané tým, že sa sme ho buď nehrali, alebo skrátka nezískal dostatok bodov, aby sa mohol umiestniť medzi tými najlepšími. Bez akéhokoľvek zdržovania však poďme priamo na vec.

25. S.T.A.L.K.E.R. : Shadow of Chernobyl

DrolinShadow of Chernobyl má řadu chyb. Samotná reálnost je ale v míře nejvyšší, autorům se podařilo dokonale vystihnou atmosféru, která z fotek Černobylu a jeho přilehlého okolí dýchá. Už letmé zaposluchání se do melodie v menu dává tušit, že s hraním musíte počkat do hluboké noci, nejlépe umocněné prudkým lijákem za okny. Poté, až se plně rozkoukáte a zvyknete si na mírně odlišné principy oproti standartní produkci, čeká vás ač lineární, tak prvotřídní zážitek, který graduje v oblastech, kde se obraz slívá do jednoho barevného odstínu, Geigerův přístroj pronikavě hučí svůj monotónní tón a vy výsledný úkaz samým ochromením strnule sledujete, a nevěnujete pozornost z pravé strany se blížící smrti. To vše vrcholí na konci hry, kdy adrenalin bude kolovat v žilách nejednoho hráče. Dnes již různé módy upravují a optimalizují hratelnost, takže by se mělo jednat o kompletní produkt, hodný vaší pozornosti. Výborná hra, jedna z nejlepších stříleček z vlastního pohledu a nebýt řady problému a splnění nemalých slibů, mohla tu být hra, která by sahala po hodnocení absolutním.

24. Left 4 Dead 2

Produkcia štúdia Valve síce nikdy nebola pestrá, no svojmu žánrovému zasadeniu nezostala nikdy nič dlžná. Túto vetu by sme mohli aplikovať pri sérii Half-Life a to isté platí aj pre Left 4 Dead, prípadne pre jeho pokračovanie s číslovkou dva. To nielenže obsahuje mapy predchodcu, ale pridáva nový unikátny príbeh, dizajnovo bezchybné mapy, doposiaľ nevidených oponentov a vybalansovanú akčnú jazdu s hordami živých mŕtvol a ďalších znetvorených ohav. Rýchle prechody mestom, stokami, bláznivým cirkusom za neustáleho dupania mohutného Tanka alebo škriekajúcej čarodejnice, ktorej plač dodnes naháňa niektorým hráčom hrôzu. Masakrovaniu hnijúceho mäsa, vzájomnej spolupráci a komunikácii s ďalšími hráčmi sekunduje svižný hudobný sprievod, ktorý dotvára dynamický pocit hrateľnosti. Áno, Left 4 Dead 2 je i po rokoch výbornou kooperačnou akciou, ktorá sa môže pochváliť živou hráčskou komunitou. Pokiaľ ste ju ešte nevyskúšali, rozhodne neváhajte, zábavnejšiu zombie záležitosť nájdete len ťažko.

23. Bulletstorm

Karel ŠírKdyž čtvrtý díl Call of Duty uznávám jako nepochybně vynikající a revoluční hru, žánru FPS minulou konzolovou generaci udělal medvědí službu. Úspěch rebootu série zasazeného do moderních válek zmerčil každý béčkový či céčkový vývojář a výsledkem byla vlna totožně vypadajících stříleček, vyznačujících se šedohnědou grafickou stylizací okořeněnou bloomem, v nichž jste na Blízkém Východě stříleli davy panáků neurčitě tmavé pleti. Když už ale žánr FPS vypadal beznadějně ztracený, přišel z Polska parodický Bulletstorm, který přinesl tolik žádaný svěží vítr. Jistě, hra to byla lineární až hanba, délkou a množstvím obsahu taky zrovna neoplývala, to vše ale vynahrazovala jednak správně ulítlým příběhem s pubertálně hláškujícím hrdinou, variabilitou úrovní a událostí (třeba zmínit hlavně nezapomenutelnou pasáž s robotickým T-Rexem jménem Waggleton P. Tallylicker) a především arkádovou hratelností. Tam se naplno projevil rukopis autorů Painkillera, který však byl obohacen o systém komb převzatý z Devil May Cry a podobných titulů, který vás nutil do divočejšího hraní, než jste z tehdy standardních FPS nejspíš byli zvyklí. V dnešní době už je situace na trhu o poznání lepší a arkádovou louč Bulletstormu převzala řada dalších, i lepších, titulů, ale i tak bych si s chutí zahrál pokračování.

Do pozornosti vám dávame našu recenziu pre Full Clip edíciu tejto divokej akcie.

22. Titanfall 2

Karel ŠírTitanfall 2 slouží jako věčný důkaz, že se nemusíme spokojit s více či méně tragickými kampaněmi Battlefieldu a i primárně multiplayerově zaměřené tituly se mohou pyšnit výborným singleplayerem. Čtyři až pět hodin dlouhá pouť s vojákem Jackem Cooperem a jeho robotickým partnerem BT-7274 má úžasný spád, má horu nápadů a dokonce má i slušně napsaný příběh. Právě tempem mi Titanfall ze všeho nejvíce  (možná i díky použitému Source Engine) připomněl legendární druhý Half-Life a kdybych si měl vybrat studio, které by po Valve mělo převzít Half-Life sérii, budou to právě Respawn Entertainment. Hratelnost je i díky hbitosti hlavního hrdiny neuvěřitelně svižná a v těch nejsvětlejších okamžicích připomíná výbornou TPS Vanquish od mistrů akce PlatinumGames a díky občasným platformingovým pasážím a přítomnosti mecha alias Titana i překvapivě variabilní. Nejzářivějším okamžikem kampaně je samozřejmě zprofanovaná mise využívající cestování v čase, i mimo ní však Titanfall 2 nabízí dostatek kvalitních adrenalinových akčních pasáží. A to vše, aniž bych se zmínil o podobně kvalitním multiplayeru, se kterým jsem bohužel nestrávil tolik času, kolik bych si přál, ale je velká škoda, že díky datu vydání mezi novými díly Call of Duty a Battlefieldu byl předem odsouzený k zániku.

21. Duke Nukem 3D

Testosterónom prepchatý svalovec, slnečné okuliare, frajerský humor, prasací mimozemšťania a množstvo krások, ktoré treba ihneď zachrániť. Duke Nukem sa po nenápadnejších 2D rozjazdoch dočkal plnohodnotnej konverzie do 3D prostredia a takmer okamžite sa z neho stala videoherná legenda. Hrdina v štýle Bruce Willisa zo série Die Hard sa viezol v stopách obdobne poňatých first person záležitostí vtedajšej doby a robil to tak zábavným spôsobom, že hráči si ho jednoducho zamilovali. 3D Realms nám naservírovali výborné levely, ktoré ťažili z úzkych koridorov, kvičiacich oponentov a súčasne nám do rúk dali dostatočne veľký arzenál, vďaka čomu sme sa s radosťou pustili do brutálneho likvidovania dobyvačnej rasy. Pustošili sme vesmírne lode, nechávali za sebou desiatky mŕtvol a výbuchov. Nikdy sme však nezabudli so sadistickým úsmevom na tvári vysypať ďalšiu dávku olova do najbližšieho netvora. Unikátne lokácie sme mohli nájsť už v základnej hre, avšak ďalšie expanzie nám priniesli napríklad Karibik, prípadne zamrznutý Severný pól, kde sme si to rozdali s neposlušnými snehuliakmi. Nie je žiadnym prekvapením, že práve Duke Nukem 3D je jednou z hier, ktorá spopularizovala first person shooter žáner. Aj preto je škoda, že tento ikonický hrdina sa dodnes nedočkal adekvátneho pokračovania, ktoré by oprášilo jeho zašlú slávu a umožnilo mu zabíjať tak efektne ako pred dvadsiatimi rokmi.

20. Dead Island

MattyOsobne mám Dead Island ešte o niečo radšej ako neskorší a objektívne predsa len prepracovanejší Dying Light. Ten mal nielen chytľavý parkour, ale i o niečo kvalitnejšie vedený príbeh, no atmosférou u mňa vedie prvý zombie pokus týchto poľských vývojárov, ktorý dokázal svojho času výrazne zaujať už svojím originálne poňatým trailerom. Dodnes si pamätám ako na mňa zapôsobilo prostredie tropického ostrova Banoi zdecimovaného zombie nákazou a hoci bola prvá lokalita hotela a jeho blízkych pláží zďaleka najpôsobivejšia, ani ostatné výrazne nezaostávali. Hoci nepriateľov nezriedka likvidujete zbraňami na blízko, prípadne im rovno utekáte, dôležitú rolu zohrávajú aj strelné zbrane a pocit zo streľby mi prišiel uspokojivý. A to i napriek tomu, že prestrelky s ľudskými oponentami miestami trpia ich slabšou umelou inteligenciou, čo mi však nijak výrazne nenarúšalo pozitívne dojmy. Nie som si istý, či si hra zaslúži byť medzi tými najlepšími, no ja som sa pri nej bavil viac než dobre.

19. Wolfenstein II: The New Colossus 

B. J. Blazkowicz a jeho ďalšia odysea za vyhľadením árijskej rasy. Machine Games vo svojom najnovšom oficiálnom pokračovaní úspešnej značky nasledujú úspešný koncept, ktorý zaviedli v roku 2014 s počinom The New Order. Na potulkách americkými mestami je úlohou neohrozeného hrdinu jediné – masakrovať nacistov a prebojovať sa až k samotnému Adolfovi Hilterovi. Základom je opäť neprekvapivo gunplay, ktorý je bezchybne spracovaný a trhanie nepriateľského mäsa dokáže sprostredkovať príjemnú satisfakciu. Šikovnosť autorov sa z môjho pohľadu prejavuje i v tom, že vývojári jednoducho vedia namiešať ikonické momenty. I v tomto počine sa nachádza hneď niekoľko situácií, ktoré si zapamätáte. Niekedy je to kvôli neuveriteľnej bizarnosti alebo vďaka veľkoleposti daného okamihu a dodnes som nezabudol napríklad na legendárny nacistický súd, prípadne úžasné cameo samotného Führera. Súčasne však treba dodať, že je to diel, ktorému sa podarilo rozdeliť hráčsku komunitu a mnohí na známeho lovca nacistov po The New Colossus jednoducho zanevreli, či už kvôli príbehu, prípadne kvôli tomu, že ich samotná hrateľnosť príliš nebavila. To však ešte nikto nevedel, kam sa celá značka prepadne ďalšou iteráciou.

18. Wolfenstein: The New Order

A týmto to všetko začalo. Obrovský a úspešný comeback poľského zabijaka nacistov. Machine Games sa podarilo reinkarnovať slávu, ktorou Wolfenstein disponoval v deväťdesiatych rokoch a zrazu nejestvoval priemernejší reboot z produkcie Raven Software, na ktorý mimochodom väčšina hráčov už dávno zabudla. Neskúsení autori prišli s výborným receptom, ktorý hráčom do žíl vrazil injekciu plnú perfektných prestreliek, čierneho humoru a ikonických lokácií. To všetko bolo zaobalené do sympatickej retro atmosféry, ktorá evokovala vojnové prostredie. K tomu prirátať vydarený hudobný sprievod od Micka Gordona, ktorý sa do podobných počinov hodí asi ako Morricone do westernov. Nemožno sa čudovať, že fanúšikovia starších dielov si nový rád viac než obľúbili a s radosťou sa pustili do eliminácie čiernych uniforiem.

17. Metro 2033

V komorných chodbách smradľavého a upachteného metra dnes žijú celé spoločnosti ľudí. Je to totiž posledné miesto, do ktorého sa môžu uchýliť a prežívať v ňom biedny život. Tam hore prebývajú odporní démoni a bytosti nehodné ľudského pohľadu. Vzduch sa nedá dýchať, pretože vás po chvíli udusí a zabije. V zničených mestách a rozbitých kusoch ľudskej civilizácie nenájdete nič iné, akurát nebezpečenstvo. Ironické je, že po hrôzostrašných vojnách na povrchu, ľudia neprestali bojovať ani tu dole. O suroviny, o zásoby, o územia alebo o holý život. Moc stále dokáže ovplyvniť myslenia mužov a po krachu tradičných ľudských zoskupení z popola vstali i dávno zabudnuté ideológie čiernej smrti a červenej nadvlády. V metre sa bojuje každý deň. Zabíjajú sa desiatky, no každý náboj predstavuje tenkú líniu medzi žitím a smrťou. Presná muška zachránila nejedného muža, dokonca aj mňa, no niekedy sa k spiacim vojakom len prikradnete a zabijete ich v spánku. Nechcem však ani pomyslieť na to, koľko hlupákov kvôli prehnanej sebadôvere, nedostatku nábojov, alebo neopatrnosti zomrelo priamo v boji. Áno, náboje majú obrovskú hodnotu. Hľadáme ich na každom rohu. Vlastne náboje a masky s čistým kyslíkom. V temných chodbách ale neradno cestovať osamote. Na každom rohu číhajú oči, pazúre a hlad po človečine, ktorý vás môže roztrhať na kusy. I napriek tomu sa však vydávam na výpravu. Ďalekú cestu ako posoľ so správou. Ja, Artyom, ktorý smeruje do stredu metra a práve zažíva svoje najnebezpečnejšie dobrodružstvo zo všetkých. Ani neviem, či sa z neho ešte niekedy vrátim…

16. Prey (2017)

MattyPokiaľ budete očakávať klasickú frenetickú FPS, tvrdo narazíte. Novinka od Arkane sa za ňu iba maskuje, tak ako napríklad mimici za hrnčeky, no veľmi rýchlo zistíte, že zdanie klame. Hrateľnosťou má ďaleko bližšie k novým častiam Deus Ex, no hlavne System Shocku. Prey skrátka nie je bežnou strieľačkou pre masy, ale relatívne komplexným zážitkom, ktorý nemá ďaleko k poniektorým RPG. Zabudnite na koridorový postup, checkpointy na každom rohu, či autoheal. Prostredie, v ktorom sa pohybujete, je viac-menej otvorené, munície do zbraní nie je nikdy dosť, a to isté platí aj o lekárničkách. Predmety navyše musíte skladovať v inventári, ktorý taktiež nie je bezodný a hlavne spočiatku budete zápasiť s nedostatkom voľných slotov. Menším ústupkom inak tradične oldschoolovej hrateľnosti sú ukazovatele smeru jednotlivých questov. Pravdou však je, že ide o najlepšiu System Shock hru od… druhého System Shocku a že sú to už takmer dve dekády od jeho vydania. Škoda len, že v konečnom dôsledku ju docenia skôr fajnšmekri ako bežní hráči, pretože aspoň čo sa týka PC produkcie, za posledné roky toho veľa lepšieho nevyšlo. Ak vôbec niečo.

Nezabudnite si prečítať našu recenziu originálneho Prey.

15. System Shock

Počin, ktorý odštartoval samostatný subžáner. Dnes si ho síce pamätá máloktorý moderný hráč, avšak základy mnohých ďalších hier sú pevne zachytené práve v legendárnom System Shocku, ktorý sa svojou nekonvenčnosťou a pre žáner atypickou komplexnosťou odlišuje od vtedajšej tvorby. Je základom streľba? Samozrejme, jedná sa primárne o first person shooter hru, avšak zo samotnej hrateľnosti cítiť príklon k tradičným survival elementom a hororový podtón vesmírnej stanice ovládanej umelou inteligenciou S.H.O.D.A.N. nedá vydýchnuť žiadnemu hráčovi, ktorý v súčasnosti pátra po akčnej retro záležitosti. Niektorí žurnalisti, prípadne hráči prehlasujú, že Half Life je prvou FPS hrou, ktorá prišla s dobrým príbehom, no autori zo štúdia Looking Glass Technologies rovnako vytvorili vo svojej dobe inovatívnu, mysterióznu a v niektorých momentoch strhujúcu naratívnu líniu s deprimujúcim vyznievaním absolútnej beznádeje, ktorá je typická pre prvý a tretí film zo série Votrelec. System Shock som hral tento rok a doposiaľ si pamätám na nepríjemné pocity počas prechádzania elektrickými koridormi, jednoduchšie poňaté pálenie po robotoch a mutantoch, samozrejme za sprievodu trýznivého a trhavého hudobného podkladu. A aby som nezabudol, hra do žánru priniesla respawn systém po úmrtí hráča a adventúrne poňatý inventár stále pôsobí mimoriadne originálne. Nie nadarmo sa System Shock nazýva inteligentnou akciou a v súčasnosti po podobných záležitostiach doslova prahnem, nakoľko ich nie je veľa.

14. No One Lives Forever 2

Martin KubešKvalitných špionážnych first-person akcií naozaj nie je mnoho. Aj preto si myslím, že No One Lives Forever, či už prvý diel, alebo sequel patria medzi to najlepšie čo sa v rámci žánru doposiaľ vyskytlo. Aj sedemnásť rokov po vydaní je  totiž No One Lives Forever 2: A Spy in H.A.R.M.’s Way stále strhujúcou a prepracovanou first-person akciou, ktorá po grafickej stránke, samozrejme, zostarla, no jej jedinečné kúzlo stále funguje na jednotku. Solídne napísaný príbeh špiónky Cate Archer zaviedol hráča v pokračovaní titulu z roku 2000 do rôznych zaujímavých lokalít ako Sibír, Japonsko, Antarktída, či India, ponúkol výbornú atmosféru a ulahodil aj fanúšikom odľahčených bondoviek. Samotné misie nevsádzali iba na bezduché strieľanie do všetkého, čo sa vám postavilo do cesty, no zapojiť sa musel aj mozog, pretože bez stealthu, prehľadávania, či sabotáží ste sa nezaobišli. Opomenúť nemožno ani arzenál, ktorý bol dostatočne pestrý, takže si každý hráč našiel niečo pre seba. Oproti predchodcovi bola hra navyše o niečo prepracovanejšia a dotiahnutejšia, takže za tých zhruba 20 hodín herného času nehrozilo, že by ste sa v spoločnosti sympatickej Cate nudili. 

13. System Shock 2

Pokračovanie vyššie spomínaného prvého dielu sa nieslo v odlišnom duchu, minimálne čo sa týka hrateľnosti. Tá pôsobila tradičnejšie a podobala sa práve na značku Half Life, keďže všetko razom bolo dynamickejšie, rýchlejšie a určitým spôsobom i konzumnejšie. Stále tu však zostával príklon k survival elementom, dusnej atmosfére a neopozeranom prostredí, ktoré dokázalo u hráčov vyvolať strach, nepokoj, či nepohodlie. Súčasne bol k dispozícii aj inventár, vďaka ktorému ste mohli zbierať bohaté množstvo predmetov a nenadobudli ste pocit, že hráte ďalšiu prostoduchú akciu s priamočiarym a vlastne úplne banálnym cieľom. System Shock 2 vytvoril kult, ktorý žije dodnes. Svedčí o tom pripravované pokračovanie, remake pôvodného dielu a vylepšená edícia dvojky, pričom ani jedna zo správ nenecháva fanúšikov chladných.

12. Call of Duty 4: Modern Warfare

Daniel PaličkaCall of Duty: Modern Warfare je naprosto parádní střílečkou, jejíž kvality jsou doteď v rámci série nepřekonané. Exceluje hlavně po stránce hratelnosti, ovšem příběhově také nezaostává. Postavy jsou propracované a velmi sympatické, grafika je pěkná a lokace na vás zapůsobí už na první pohled. To všechno je doplněno o skvělou válečnou atmosféru, která je naprosto strhující. Už proto se Modern Warfare dá považovat za povinnost nejenom pro všechny fanoušky série Call of Duty, ale taktéž pro všechny fanoušky FPS žánru. I teď se jedná o nesmrtelnou moderní klasiku, jež by se dala považovat za dokonalost ve všech ohledech. Rozhodně se na ní nepodepsal zub času, jak to obvykle bývá u jiných konkurenčních titulů, a pokud jste ji ještě nehráli, máte jako hráč velkou mezeru.

11. Far Cry 3 

Kto by mohol zabudnúť na tropický raj plný krásnych pláží, pokojnú dovolenku a priateľskú idylku, ktorú nakoniec zničil psychopat menom Vaas Montenegro. Blázon s geniálnymi monológmi a špecifickým prejavom je jedným z najviac legendárnych antagonistov, ktorého slová referuje snáď každý druhý hráč. Tretí Far Cry je každopádne vrcholom celej značky, kedy sa vývojárom z francúzskeho Ubisoftu podarilo adekvátne zmiešať riskantné prísady a vytvoriť výbornú open world strieľačku so zábavnou hrateľnosťou, ktorá nefrustruje, skôr stimuluje k hraniu, či už doposiaľ nevídanými mechanikami, alebo prekvapujúcou možnosťou pohybu i voľnosti. Takto po rokoch by som sa pokojne znova vrátil do farbami hýriaceho raja, vzal do ruky samopal a s otvorenou náručou podstúpil cestu k dosiahnutiu absolútneho bláznovstva. Mimochodom, povedal som vám už definíciu šialenstva?

Pokračovanie…

Komentuj!

komentárov