Steel Division 2 – Strategické orgie

Wargame je strategická séria od štúdia Eugen Systems. Jej predchodcom bol známy titul R.U.S.E. vydaný v roku 2010 a počas deviatich rokov si francúzski tvorcovia dokázali nájsť svojich priaznivcov, ktorých si aj náležite hýčkajú. Steel Division 2 je toho dôkazom. 

Recenzovaná verzia: PC

Druhá svetová vojna je vďačnou témou nielen čo sa týka dokumentov, či filmových spracovaní, ale aj hier. Masívnejšie tento žáner spropagoval Medal of Honor a na úplný vrchol ho vyniesol o niečo populárnejší Call of Duty. Avšak ani fanúšikovia stratégií neostali na ocot. Iste si totiž spomeniete na veľmi známe série ako Blitzkrieg, Sudden Strike či Codename: Panzers . Po staršej ruskej či maďarskej tvorbe však tentoraz preberá štafetu francúzske štúdio z Paríža. A vybieha na bojové pole s vlastným žánrom Wargame.

Wargame si predstavte ako spomenuté Sudden Strike, či Blitzkrieg, iba v omnoho väčšom meradle. Bojové mapy, ktoré sú aj v hre zobrazené ako kusy papiera, na stole zaberajú neskutočne veľké oblasti s niekoľkými mestami, dedinami, lesmi, poliami, riekami a tak podobne. Ide o plochu približne 150 x 100 km. V globále je to asi tak 10-20 násobná zväčšenina toho čo bežne poznáte z RTS. Aj keď je pravdou, že to ani zďaleka nestačí rozsahu grandstratégií pokrývajúce celé kontinenty či štáty. Inak však v mnohom nevybočuje z klasického strategického žánru, ktorý dominoval hlavne deväťdesiatym rokom a začiatku nového milénia. Okrem klasických bojov, ktoré tvoria hlavnú náplň hry, však zohráva dôležitú úlohu aj plánovanie vašej armády, takzvaný deckbuilding. Nie nebojte sa, žiadne kartičky tu nenájdete. Na výber je však tak veľké množstvo jednotiek (cez 350), že sa to skutočne podobá stavbe vlastného balíčka.

Steel Division 2 je duchovným pokračovateľom titulu Steel Division: Normandy 44, avšak tematicky vrámci konfliktu pokrýva menej obohraný a Hollywoodom spracovaný východný front. Jadro armád teda utvoria Rusi a Nemci a sekundovať im budú menšie národy Maďarov, Commonwealthu, Britov či Francúzov. To rozhodne nie je málo, no mne osobne aj tak chýba komplexnejšie poňatie celej druhej svetovej vojny skrz celým svetom. Každý národ je každopádne tvorený niektorou z mnohých skutočných predlôh existujúcich divízií. Pod ruky teda dostanete napríklad 3. kanadský peší pluk, 29. ruský tankový korpus, gardové pluky, Panzer divízie, alebo elitné maďarské Lovas divízie. Laikom to zrejme veľa nenapovie, no práve pre nich sú tieto pluky v krátkosti predstavené. Znalí témy si však prídu na svoje. Tieto divízie potom disponujú slotmi pre jednotlivé jednotky vyplývajúce z ich predlohy. Niektoré majú viac slotov pre tanky, ale aj ich rôzne druhy a variácie, iné viac vzdušnej podpory no a ďalšie sú zamerané napríklad na pechotu.

A ako sa taký Wargame vlastne hrá? Ako som spomenul, najprv si postavíte balíček armády. Ten je rôzne obmedzený preddefinovanou šablónou divízie. Panzerové napríklad logicky disponujú lepšími tankami a vo väčšom počte a druhoch. Pechotné majú zase lepšie vyzbrojenú a širšie zameranú pechotu. Svoju armádu si rozdelíte do deviatich častí – od prieskumu, pechoty, tankov, protitankových zbraní, leteckých a protileteckých, podpory, obranných stavieb až po artilériu. Napríklad pri tankoch očakávajte precíznosť a paletu blížiacu sa až takmer World of Tanks. Na výber je veľké množstvo jednotiek, ktoré sa od seba líšia štatistikami, schopnosťami a určením. Po stavbe balíčku si vyberiete jeden z dostupných režimov a následne sa môžete pustiť do boja. Skirmish je mód, kde využijete svoj balík proti AI alebo inému hráčovi v online bitke. Historické boje vás oproti tomu posunú do reálnej bitky známej histórie a Army General je zase niečo na štýl Total War, akurát na o niečo menšej mape. Módy sa potom ešte delia rozdelením mapy na breakthrough, conquest, ktorý má podzložku eastern front a close combat. Rozdiel je v tom či svoje jednotky priamo v úvode rozmiestnite do mapy, alebo ich vyšlete pracne z kraja na miesto určenia. Breakthrough je mód kde jeden útočí a oponent sa bráni.

Po načítaní bitky vás už privíta obrovská mapa, ktorá svojim spôsobom pripomína Google Maps. Zoom od vzdialenosti, kedy vám celá hra príde ako mapka na stole a tanky nie sú väčšie ako malé mravce až po vojakov, na ktorých vidieť či sa ráno holili, naozaj berie dych. Samotné boje inak prebiehajú vcelku klasicky. Vyšlete niekam svoju jednotku, tá začne po nepriateľoch páliť, pokiaľ jej nenastavíte niečo iné. Avšak kde je dobrá pechota, tam je zlý tank. Les či močiar vám názorne predvedie, prečo tanky nie sú vhodné do každého počasia a tu už nastupuje skutočný kumšt stratégov. Vyhrá skrátka ten, kto uvažuje najefektívnejšie a berie do úvahy aj výhody a nevýhody terénu a jednotiek. A tiež ten, kto pretlačí pomyselný front čo najďalej, zatiaľ čo obsadí víťazné body rozmiestnené po mape. Väčšinu hry si každopádne odklikáte myšou, tak ako vo väčšine stratégií.

Spomínané boje sa delia na fázy. V tej úvodnej rozhodíte svoje jednotky po mape a pustíte sa do hry. Každá bitka je rozdelená na 3 časové úseky A, B a C. Prvé dve trvajú po 10 minút a fáza C až do konca hry. V každej sa vám odomyká pomyselne silnejšia jednotka, podľa vášho balíka. Vojakov posielate do boja za body, ktoré sa vám doplňujú každú minútu o počet nastavený v balíku. Buď si teda doprajete rýchly nástup vo fáze A, B tak nejak prežijete, ale na C vám už veľa neostane. Alebo to natiahnete do fázy C, kedy do boja vyšlete napríklad masívne obrnené vozidlá v podobe King Tiger či IS, no obetujete úvod a stred hry. To definuje váš balík, ktorý môžete zamerať štýlom, akým vám najlepšie vyhovuje. Chcete súpera rýchlo zatlačiť a uhnať k chybám, alebo ho udržíte na uzde a až potom ho rozdrvíte tým najlepším čo vaša armáda ponúka. Preferujete radšej tankový balík, alebo chcete prepadávať nepriateľa zo zálohy cez les pomocou pechoty? To všetko je iba na vás.

No zatiaľ čo je hra excelentná v tom, na čo je určená a teda predvádzanie bojov a strategickej hĺbky, výrazne pokrivkáva v užívateľskej prívetivosti. Skalní fanúšikovia jej čo-to prepáčia, no ako nováčikovi vám bude chýbať nejaký sprievodca či tréning. Hrá vám toho veľa nevysvetlí a na to, ako funguje veľa aspektov, si budete musieť prísť sami. K tomu pripočítajte istú neprehľadnosť, hlavne ak vám pechotné družstvo uviazne niekde pod guľometnou paľbou a vy medzi tým útočíte inde. Až po dlhšej dobe zistíte, že z tejto situácie vás dostane tlačidlo Retreat. Pracne taktiež musíte naklikať, kto má na koho zaútočiť, pretože vojaci sa sami od seba nezapoja do akcie a často len sledujú nepriateľa. Takže vďaka podobným situáciám vám umrie veľké množstvo jednotiek.

V tomto smere by som napríklad privítal nastavenie oblasti, ktorej sa má venovať artiléria a páliť do nej automaticky, ak zbadá nepriateľa. Alebo automatické vyslanie lietadiel, ak nepriateľ zapojí bombardéry. Jednoducho trochu viac automatizácie. Do istej miery vám s tým pomôže tréning, či hranie, no medzitým na to budete doplácať prehrami a ďalej vás posunie iba odhodlanie. Ani balíček si nevyskladáte za 5 minút a musíte venovať i niekoľko desiatok minút, ak chcete mať armádu výborne vyladenú. Problémom je aj neskutočne špecifické zameranie jednotiek. Napríklad protitankové delo nenarobí veľa problémov radám vojakov a to iste platí o vojakoch stojacich proti tanku, ktorí nemajú protitankové granáty. Je to historicky presné? Určite áno, ale kým skutočne prídete na to, ktorý vojak je vhodný proti komu, budete tápať v tme.

Čo sa týka technickej stránky, hra beží plynulo aj na starších počítačoch, no zoomovanie dokáže znížiť vaše fps. Normálne vám postačí aj GTS 450 a druhogeneračný Intel i3, no ak chcete hrať na maxime, pripravte si radšej novšie PC. V prípade poklesov snímkovania si však v zásade viete upraviť grafické nastavenia a dosiahnuť pomocou nich rozumný kompromis. Dobre je na tom aj zvuková škála. Výbuchy, tanky, lietadlá a celková atmosféra bojov je v tomto smere na výbornej úrovni a tu prakticky ani niet čo pokaziť. Prekáža mi akurát podmaz výbuchov a paľby v pozadí, aj keď nikto reálne nebojuje. Začínajúce výbuchy by vás vedeli presnejšie zamerať na miesto akcie. V hre nájdete zatiaľ 25 máp a sú tvorené v mierke 1:1.

Steel Divison 2 je rozhodne zaujímavý titul, ktorý pristupuje k RTS stratégiám trochu netradične. Podobný koncept totiž momentálne nikde inde nenájdete. A nielenže je zaujímavý na pohľad, no dokáže zaujať aj strategicko-taktickými možnosťami a prístupom. Ak patríte k fanúšikom druhej svetovej vojny či wargame žánru, asi je pre vás kúpa jasnou vecou. Samotnú hru však odporúčam aj milovníkom RTS stratégií, tí sa však budú musieť vyzbrojiť istou trpezlivosťou a odhodlaním. Otvorenosť k novým hráčom je totiž takmer nulová, no pokiaľ prekonáte úvodný chaos a tápanie v tme, nakoniec sa dočkáte skvelej zábavy.

Komentuj!